Bol krásny slnečný deň. John kráčal po pláži niesol si so sebou surf. Teplý vietor sa mu pohrával s dlhými vlasmi. Mal rád takéto rána, keď vstal a rovno z postele vybehol na pláž, chytiť prvé vlny toho dňa a potom do práce. Dnes bude riadny chaos, pomyslel si. Budú sa meniť turnusy dovolenkárov. Vždy bol pri tom zmätok, ale k večeru sa už všetko upokojilo, starý už opustili ostrov, a tí noví si užívali prvé príjemné večerné chvíle. John bol barman v hotelovom komplexe Azalea place na ostrove Turks a Cacois. Pomaly, aby si čo najviac užil tieto chvíle slobody, prešiel po pláži späť k bungalovu v ktorom býval, vdychujúc zhlboka čistý ranný vzduch naplnený vôňami leta a rozkvitnutých azaliek, ktoré rástli všade naokolo. Veď podľa nich dostal tento hotel meno.
Osprchoval sa, prezliekol a pobral sa do baru. Bolo len 10 hodín doobeda ale v bare na pláži už posedávali ľudia.
„Nazdar“ pozdravil sa kolegovi, ktorý už usilovne zarezával v práci.
„Čau“ odpovedal Miguel
„To čo títo nemôžu spať alebo čo?“ pokúsil sa zažartovať John keď sa pozrel na ľudí v bare „ak začnú piť už teraz a v tejto horúčave, no neviem ako to dopadne“.
„Určite nie dobre“ zasmial sa Miguel „dnes to bude zase o držku, prídu noví“
John len mlčky prikývol a naservíroval peknej brunetke na barový pult drink. Usmiala sa na neho a mrkla po ňom očkom. Aj keď už nebol najmladší stále po ňom išli ženy všetkých vekových kategórií. Nemal s tým problém, viac menej mu to lichotilo. Vzhľadom na svoju minulosť to bral celkom prirodzene.
Dopoludnie bolo ešte celkom pokojné. Ale okolo obeda sa začali schádzať ďalší a ďalší ľudia.
Tina si vzala plávky a bola rozhodnutá že okamžite ide na pláž. Cesta v lietadle bola ešte celkom fajn, ale keď vystúpili na letisku, to bol horor. Všade plno turistov, chaos a hrozné teplo. Nájsť nejaký voľný taxík, bolo takmer nemožné. Podarilo sa im to až po dvoch hodinách čakania. A keď už konečne boli v hoteli, Tina chcela rýchlo zabudnúť na tie zmätky a opláchnuť v mori zo seba všetok ten stres.
„Tak choď, ja prídem za tebou neskôr“ zakričala jej Ren z kúpeľne.
„Ok, tak sa stretneme na pláži“ odpovedala Tina a už jej nebolo.
Pláž bola nádherná, ale na jej vkus trochu preľudnená. Trochu si zaplávala v mori a potom ju pochytil hrozný smäd a tak sa pobrala k baru.
„Dobrý deň“ pozdravil ju mladík za barom hispánskeho pôvodu „volám sa Miguel a tento týždeň vás budem obsluhovať ja a kolega John“ oznámil jej naučenú predpísanú frázu s ktorou sa predstavovali hosťom všetci zamestnanci hotela.
„Ahoj“ odpovedala mu „dám si niečo poriadne chladné a nech je toho veľa“.
Miguel prikývol a bez toho aby sa ďalej vypytoval vzal shaker a namiešal jej nejaký nápoj, krásne ružovej farby. „Na zdravie“ povedal a posunul pohár rovno pred ňu.
Tina si usrkla. Chutilo to výborne. Ani nepostrehla že tam bol alkohol. Práve vo chvíli keď drink dopila a chcela mávnuť na Miguela že si dá ešte jeden, zjavil sa pred ňou ďalší barman. Do teraz si ho nevšimla, bol na opačnom konci baru.
„Ešte jeden?“ opýtal sa bez toho aby čokoľvek povedala a usmial sa na ňu.
„Áno“ odpovedala a pozrela sa mu do očí. Ten pohľad ju úplne paralizoval. Bol to krásny muž v zrelom veku, mal dlhé tmavé vlasy, nedbalo pohodené na pleciach. Oblečenú mal hawaiskú košeľu rozopnutú skoro až po pás a tak bolo vidieť takmer celú jeho opálenú hruď.
„Tak na zdravie“ povedal a postavil pred ňu pohár s tým istým ružovým drinkom. Tina poďakovala a snažila sa sa na neho nepozrieť. Ale nešlo to tak ľahko. Zatiaľ čo sa venoval iným hosťom nenápadne ho pozorovala.
„Čau, konečne som ťa našla, už som prebehla celú pláž a teba nikde. Ešte že ma napadlo mrknúť sa sem“ spustila na ňu zadychčaná Ren. „Čo to piješ? Vyzerá to čudne“
„Je to dobré, skús“ ponúkla ju Tina a stále nenápadne pozorovala toho pekného barmana.
„Fakt to nie je zlé. Ale piť alkohol v tejto horúčave nie je veľmi dobrý nápad. Ale čo!“ mávla rukou „dám si aj ja“ a už mávala na barmana. John ju zaregistroval prvý, dokončil čo práve robil a o chvíľu prišiel k nim.
„Zdravím, dám si to čo má ona, ale možno inej farby“ povedala Ren.
„Aha“ zasmial sa John a už aj naberal do shakera ľad.
„Môžem sa niečo opýtať?“ ozvala sa zase Ren. Tina sa na ňu prekvapene pozrela. Čo sa má čo vypytovať jej krásneho barmana.
Keď John prikývol Ren pokračovala.
„Odkiaľ ste, zdáte sa mi nejaký povedomý“
„Pôvodom som Európan. Predpokladám že aj vy dve. Východná časť Európy?“ opýtal sa.
„Skôr stredná časť“ skočila do toho Tina.
„Myslel som si“ usmial sa zase.
„Ten je nejaký primúdry“ povedala Ren nenápadne Tine keď od nich odišiel.
„Keď sa vypytuješ také somariny“ osopila sa na ňu Tina.
„Aké somariny? Zdá sa mi že som ho už niekde videla, tak som to chcela zistiť. Tebe sa páči! Priznaj sa!“ docvaklo Ren.
„Je úplne úžasný, že?“ opýtala sa natešene Tina.
„Hej je celkom pekný“ odpovedala Ren. Práve sa rozišla so svojím priateľom a povedala si že sa chlapmi nebude zaoberať aspoň rok. „Idem sa okúpať, ideš so mnou? Či tu chceš zostať celý deň a pozorovať svojho krásneho barmana?“
„Idem s tebou“ prikývla Tina a obe sa zodvihli a odišli na pláž.
Po večeri sa rozhodli že sa pôjdu prejsť po ostrove a trochu to tam omrknúť. Ostrov bol krásny a dokonca sa tam dali nájsť aj miesta ktoré boli celkom opustené, mimo vysvietených a hlučných pláží a hotelových komplexov.
Baby prišli na krásnu pláž ktorú osvetľoval len mesiac. Kdesi v diaľke znela hudba z nejakého hotela, ale bolo to dosť ďaleko, takže sa nedala rozoznať melódia ani text. Sadli si do piesku a rozprávali sa.
„Je tu super som rada že sme nakoniec išli“ ozvala sa Ren.
„Veď som ti vravela že je tu krásne“ odpovedala Tina. „Idem si zaplávať“
„Ok, ja ťa tu počkám, nemám plavky“
„Za chvíľu som späť“ zakričala Tina a bežiac do vody odhadzovala zo seba kusy svojho oblečenia. Potom bolo počuť čľapot vody a potom už nič. Len nejasná hudba z neďalekého hotela.
No fasa, co tu ja idem robiť sama, pomyslela si Ren.
Tina medzi tým plávala. V diaľke popri pobreží sa črtali nejaké útesy. Rozhodla sa že zapláva až tam. Plávalo sa jej ľahko, vlny ju niesli presne tým smerom. O chvíľu už bola pri útesoch. Mesiac svietil presne na ne a osvetľoval aj malú zátoku medzi nimi. Vyšla na breh a rozhliadla sa okolo. Bolo tam krásne. Malú pláž uzatvárali z každej strany skaliská. Mesiac svietil na piesok a jeho svetlo ho zafarbovalo do strieborna. Do toho všetkého bolo počuť morský príboj. Tina sa zhlboka nadýchla. Vzduch voňal morom a soľou. A nocou. Do jej mokrého tela sa zrazu oprel nočný vánok a striasla ju zima. Mala by som sa vrátiť za Ren, pomyslela si. Zrazu začula nejaké zvuky a šplechot vody. Obzrela sa smerom k moru a zbadala ako sa k brehu na surfe rúti nejaká postava. Zostala stáť a čakala čo bude ďalej. Trochu sa jej zmocnil strach. Neznámy prirazil k brehu, zoskočil zo surfu, vzal ho pod pazuchu a vybehol na pláž. Najprv si ju nevšimol ale keď už bol celkom blízko, zaregistroval že tam niekto je. Zastal asi tri metre od nej a obzeral si ju. Tina nevedela čo robiť. Nevidela mu do tváre, lebo mesiac na neho svietil odzadu. Videla len jeho siluetu. Bol vysoký, štíhly a veľmi mužný. A mal dlhé vlasy. Neznámy urobil krok k nej. Tina cúvla krok dozadu.
„Čo tu robíš takto v noci a sama?“ opýtal sa. Hlas sa jej zdal akýsi povedomý.
„Išla som si zaplávať a našla som túto zátoku. A nie som tu sama“ odpovedala ale strachu sa ešte celkom nezbavila.
„Hmmm, a s kým si tu? Nikoho nevidím. Sme tu len my dvaja“
To už sa jej začala zmocňovať panika.
„Tu kúsok na pláži ma niekto čaká“ povedala „a vlastne už musím ísť“
„Ok, ale nemyslím si že to bude také jednoduché ako keď si sem prišla. Je príliv a ešte aj spln, vlny sú prisilné, plávať proti nim zvládne málokto, nie ešte taká krehotinka ako ty“ povedal so smiechom a pristúpil k nej. Otočil sa tak aby mohla vidieť do jeho tváre. A vtedy sa Tine podlomili kolená. Bol to barman John. Prekvapene na neho hľadela a on sa usmial.
„Tak ... tak čo budeme robiť?“ opýtala sa nešťastne
„Nič, proste tu musíme počkať, po polnoci začne odliv a potom preplávame späť“ povedal s istotou a tým ju úplne upokojil. Strach sa kamsi vytratil a zrazu bola predstava, že je sama s jej krásnym barmanom v osamelej zátoke, vzrušujúca.
„Poď musíme sa vyštverať tam hore na tie skaly, lebo pláž bude za chvíľu zaliata vodou“ povedal, chytil jej ruku a začal ju ťahať smerom ku skalám. Tina sa pri ňom cítila ako malé dievčatko. Bol veľký a mocný a keď cítila ako ju drží za ruku mala pocit že chce aby ju nikdy nepustil. Došli ku skalám, vyliezli hore a našli si pohodlné miestečko, kde sa usadili. Chvíľu vládlo ticho ale John sa jej potom začal vypytovať na všetko možné a po chvíli sa už rozprávali ako starý dobrý priatelia. Ani nezbadala ako prišiel príliv a potom skončil. Vlny boli čoraz menšie až nakoniec celkom ustúpili a more sa upokojilo. Mesiac sa presunul na opačnú stranu oblohy takže zátoka už nebola osvetlená ale tmavá a tichá. Nebolo vidno ani na krok.
„Neboj sa, bol som tu už milión krát, poznám to tu veľmi dobre. Poplavíme sa na surfe, za chvíľu budeme na hotelovej pláži“ povedal John. A naozaj o chvíľu sa už plavili na jeho surfe, ona vpredu a on tesne za ňou. Bolo krásne cítiť na sebe jeho krásne veľké telo. Tina sa cítila tak bezpečne ako ešte nikdy. A pritom boli na jednom malom surfe uprostred tmavej noci na otvorenom mori. O pár minút boli na pláži kde nechala Ren a čaro zrazu pominulo. Bol čas vrátiť sa do reality.
„Sme tu“ povedal John a pomohol jej zoskočiť zo surfu. „Tvoja kamoška už tu dávno nie je, boli sme tam niekoľko hodín, pochybujem že by tu čakala“ povedal John keď videl ako sa obzerá po pláži.
„Asi máš pravdu, asi je už v hoteli“ prikývla Tina.
„Poď, odprevadím ťa“
A tak sa pobrali smerom k hotelu. Celou cestou sa rozprávali a Tine sa vôbec nechcelo ísť spať. Kľudne by s ním zostala celú noc a rozprávala sa s ním až do rána. Ale pred hotelom zastali. John sa s ňou rozlúčil a už ho nebolo. Zmizol presne tak ako sa objavil. Rýchlo a nenápadne.
Len čo vošla do foyer hotela, ktosi sa na ňu vyrútil. Bola to Ren.
„Preboha živého, kde si bola???? Umierala som od strachu o teba! Chcela som zalarmovať pobrežnú hliadku ale povedali mi že je príliv a že sa určite potom vrátiš. Taká som rada že si tu“ spustila na ňu.
„Ok, ok, som v poriadku. Neuveríš čo sa mi stalo ....“ a Tina vyrozprávala Ren všetko dopodrobna čo prežila v zátoke. Ren len krútila hlavou. To im ešte chýbalo aby sa zamilovala do barmana. A keď už ležali v posteli a Tina už snívala sladké sny o jej krásnom Johnovi a ich zátoke, Ren stále vŕtalo hlavou, odkiaľ je jej taký známy.....
Na druhý deň Tina hneď po raňajkách vybehla na pláž. Dúfala že v bare uvidí Johna.
„Preboha, to nemôžeš na mňa chvíľu počkať? Však ti neutečie“ hnevala sa Ren. A tak, síce neochotne ale počkala. Keď prišli na pláž Tina zamierila rovno k baru. Ale John tam nebol.
„John príde až popoludní“ oznámil jej Miguel.
„No vidíš, hnali sme sa sem zbytočne“ neodpustila si Ren.
A tak sa doobeda opaľovali na pláži, občas sa zbehli do vody vykúpať. A popoludní len čo dorazil John, sa Tina presunula do baru a celý čas tam sedela a rozprávala sa s ním. Veľa hostí tam nebolo a tak bol rád že si takto skráti chvíľku.
Ren ležala na pláži na lehátku a chvíľu ich pozorovala. Stále jej nedalo pokoja, odkiaľ Johna pozná. Vedela že určite ho už videla, len si nemohla spomenúť kde. Nakoniec to vzdala a išla si zaplávať. Keď sa vrátila, Tina už sedela zase na lehátku pri nej.
„Pozval ma večer na rande“ spustila na ňu len čo prišla.
„Fakt? Super“ povedala Ren otrávene a prevrátila očami.
„Hej, bože ja som taká šťastná“
Ren sa zdržala komentára. Bolo jej jasné ako bude vyzerať táto dovolenka. Ona bude sedieť celý čas sama na pláži a Tina bude tráviť dni aj večere a možno aj noci s Johnom. Paráda.
Večer keď John skončil v bare, zastavil sa v hoteli pre Tinu. Prechádzali sa po pláži a ukázal jej všetky romantické zákutia ostrova. Tina sa s ním cítila skvelo, mohli sa spolu rozprávať o všetkom. Aj keď občas jej mysľou prebehla myšlienka že takto sa možno správa k hociktorej inej dovolenkárke ale potom to vždy hodila za hlavu. Keby aj, tento týždeň bude patriť len jej.
„Nie si smädná?“ opýtal sa John „zájdeme ku mne a namiešam ti nejaký dobrý drink“.
„Dobre“ súhlasila Tina.
Keď prišli k Johnovmu bungalovu, posadil ju na terasu a vbehol dnu. Tina zostala sama. Bola krásna teplá noc. Pozrela sa na oblohu. Žiarilo tam tisícky maličkých hviezdičiek a bolo ich tak veľa že sa zdalo že je nimi posiate celé nebo. Medzi tým vyšiel von John s pohármi v rukách. Našiel Tinu ako sa pozerá na oblohu a vychutnáva si túto čarovnú noc. Veľmi sa mu páčila, bola taká normálna. Nie ako ostatné dievčatá alebo ženy ktoré tu stretával.
„Je to krásne, že?“ prerušil ticho.
„Áno“ prikývla. Podal jej pohár a sadol si k nej. Chvíľu tam len tak sedeli a mlčali. V tom si Tina všimla gitaru, opretú o stenu vedľa dverí.
„Ty hráš na gitare?“ opýtala sa .
„Tak trochu“ usmial sa John, vzal ju do ruky a prebehol prstami po strunách.
„Zahráš mi niečo?“
„Jasné. Máš nejaké špeciálne želanie?“
„Ani nie, zahraj niečo čo máš rád“
John začal hrať. Jeho prsty šikovne behali po strunách a pražcoch. Tina bola úplne očarená.
„Hráš len tak trochu? Nie si ty náhodou až prehnane skromný“ zasmiala sa „bolo to super“.
„Ďakujem“ povedal „vlastne hrám v miestnej kapele“ priznal sa nakoniec.
„To vážne? Máte tu na ostrove kapelu?“
„Áno, hrávame každý utorok a piatok v bare v meste. Nechceš sa prísť pozrieť? Môžeš zobrať aj kamarátku“ navrhol jej.
„Super, určite sa prídeme pozrieť“ potešila sa. Nevedela si predstaviť Johna ako hrá v kapele.
„Čo to bolo? To čo si hral?“
„UFO – Night Run. Poznáš UFO?“
„Už som o ňom počula, ale nikdy som ho nevidela“ pokúsila sa Tina o žart.
John sa rozosmial. Bola taká úžasná ... Už dávno ho nikto takto nerozosmial.
„Poznám pár piesní, ale túto nie“ povedala nakoniec „je to tvoja obľúbená kapela?“
„Áno, mám ich veľmi rád, počúvam ich už takmer od detstva“
Tina sa usmiala.
„Vôbec by som nepovedala že si takýto rockový fanúšik a ešte aj gitarista“
„No vidíš aké sú prvé dojmy klamlivé. Ale robím to len pre zábavu, nie je to nič profesionálne. Mám z toho radosť.“
„Zahráš mi ešte niečo?“
John sa usmial a zadíval sa jej do očí. Tine sa rozbúchalo srdce ako divé. Jeho oči boli krásne prenikavo modré. Uhla prvá. Ale on ju chytil za bradu a znova si natočil jej tvár k sebe a prinútil ju znova sa mu pozrieť do očí. Zase chcela uhnúť, ale nedovolil jej to. Lišiacky si vychutnával jej rozpaky. Potom sa opatrne naklonil k jej tvári. To už Tina nevydržala. Mykla hlavou aby si ju vyslobodila a kúsok si odsadla.
Zasmial sa, chytil do rúk gitaru a začal hrať. Tina tam sedela roztrasená z tohto neskutočného momentu a počúvala ako hrá a spieva. Na východe sa začala ružovieť obloha. To bolo znamenie že o chvíľu vykukne slnko. Vedela že je čas ísť aj keď sa jej nechcelo. John o chvíľu bude musieť ísť do práce a vôbec nespal.
„Ja už asi pôjdem“ povedala keď dohral poslednú pesničku.
Iba prikývol a vstal. „Odprevadím ťa k hotelu“
A tak mlčky kráčali v šere začínajúceho nového dňa. Svetlá pomaly strácali svoju silu ako postupne prichádzalo ráno. Keď prišli k hotelu bolo už úplne vidno.
„Bolo to pekné rande“ povedal John keď zastali pred vchodom.
„Áno“
„Tak sa pekne vyspi a nech sa ti niečo pekné sníva“ povedal, otočil sa a odkráčal preč.
Tina tam zostala stáť. Bola trochu sklamaná. Žiadna pusa ani bozk. Tak sa pobrala do izby kde spala Ren. Zrazu bola hrozne unavená. V izbe vkĺzla rovno do postele a hneď zaspala.
John kráčal späť k svojmu domčeku na pláži. Takto končila väčšina jeho schôdzok. Odprevadením k hotelu. Občas už bol z toho unavený. Ale toto rande bolo iné. Nie len tým že s Tinou neskončili v posteli ale hlavne tým ako si spolu rozumeli a čo cítil keď bol s ňou. Akúsi zvláštnu pohodu a radosť z blízkosti druhého človeka. Nie fyzickú ale duševnú. Nie že by ju nechcel práve naopak, veľmi ho priťahovala, ale nechcel narušiť to čaro čo bolo medzi nimi. Preto ju nepobozkal vtedy u neho na terase, hoci k tomu už nemal ďaleko, a ani teraz keď sa lúčili. Keby to urobil, asi by ju nemohol len tak nechať ísť spať ... Usmial sa sám pre seba pri tejto predstave.
Keď prišiel do domu bolo len 5 hodín. To si stihnem ešte trochu pospať, pomyslel si a zaľahol do postele. Už teraz sa tešil že ju zase o pár hodín uvidí.
Ren sa zobudila okolo deviatej. Pozrela sa na Tininu posteľ. Spala tam oblečená a obutá. Pokrútila hlavou sama pre seba a vzdychla si. keď si predstavila čo ju zase čaká za deň ... Bude ležať sama na pláži a večer bude pozerať televízor na izbe. No to je za dovolenka, pomyslela si mrzuto. Obliekla sa a zbehla do jedálne na raňajky. Po návrate na izbu Tina stále spala a tak si vzala plavky a odišla na pláž. Hneď ako prichádzala, zbadala v bare Johna. Debatoval tam s nejakou čiernou kráskou. No pozrime sa, pomyslela si sarkasticky. Namiesto na lehátko zamierila k baru. Sadla si za barovú stoličku a čakala kým si ju John všimne. Ale stále sa bavil s peknou černoškou.
„Ehm ehm“ odkašľala si Ren nahlas. John otočil hlavu jej smerom. Vykúzlil na tvári nevinný úsmev a pohol sa smerom k nej.
„Ahoj, čo si dáš?“
„Vodu“ odpovedala chladne. Okamžite zaregistroval tú odmeranosť v jej hlase.
„Deje sa niečo?“
„Nič, čo by sa malo diať“ odvrkla mu „príjemnú zábavu“ povedala a vzala si pohár a odišla na pláž. John iba pokrčil plecami.
Okolo obeda dobehla na pláž aj Tina.
„Konečne si tu“
„Len pred chvíľou som sa zobudila“
„Je mi to jasné“ povedala znechutene Ren. Táto dovolenka ju vôbec nebavila.
„Ty sa hneváš že som bola s večer s Johnom, však?“
„Nie, hnevám sa že si s ním stále a nepočujem o ničom len o ňom. Mohla si ísť na dovolenku sama, lebo mňa to tu takto nebaví“
„Ja viem, prepáč. Ale dnes večer pôjdeme do mesta. John hrá v rockovej kapele a dnes večer hrajú v jednom bare“
„To ma má akože potešiť? Už nepočujem nič iné len John sem a John tam“
„Bude to super, neboj sa, veď tam nebudem s ním keď bude hrať“ argumentovala Tina „prosím, poď tam so mnou“.
Ren videla že Tina tam chce veľmi ísť.
„No dobre, tak pôjdem“. Po pravde ju zaujala informácia že John hrá v rockovej kapele. Bolo jej to nejaké čudné. A rozhodla sa že príde na to prečo.
Bar kde hrala Johnova kapela bol priestranný a celkom príjemný. Okolo desiatej keď bol naplnený do prasknutia koncert začal. Len čo všetci vybehli na pódium a začali hrať, Ren aj Tina so záujmom sledovali tú istú osobu. Johna. Čím dlhšie sa Ren na neho pozerala tým viac mala pocit že toto už niekde videla a počula. Johnova gitara znela tak nejako povedomo. A potom prišlo sólo. A Ren zrazu pochopila prečo sa jej zdá taký známy. Veď to je .... John Norum!!!!! Bývalý gitarista Europe. Odišiel z kapely ešte niekedy v roku 87 a od vtedy o ňom nikto nič nepočul. Proste sa stratil z povedomia verejnosti aj fanúšikov. Ren nemohla uveriť tomu čo práve zistila. Ale Tine nič nepovedala. Asi by jej ani neverila, že John bol kedysi slávny.
Koncert skončil a po chvíli sa pri ich stole zjavil sám veľký John Norum.
„Čaute baby, tak ako? Dobre sa bavíte?“ opýtal sa.
„Ahoj, je tu super. Aj vy ste boli dobrí“ povedala Tina natešene.
„Tak vás zoznámim s chalanmi z kapely.
Ren celý večer myslela na to neskutočné odhalenie. Nevedela či to má Tine povedať alebo si to radšej nechať pre seba. Zábava v bare bola celkom dobrá a tak zostala až do rána s ostatnými. Po dvoch večeroch strávených v hotelovej izbe jej to padlo celkom dobre. Nad ránom keď sa rozlúčili pred hotelom, Ren na sekundu zaváhala. Má to povedať či nemá. Ale rozhodla sa že nepovie. John to očividne tajil a už to že sa zašíval na tomto ostrove bolo jasným znamením že nemá záujem roztrubovať do sveta kto a hlavne čo kedysi býval. A tak len ticho zmizla za bránami hotela a nechala tých dvoch nech sa rozlúčia.
Na druhý deň ráno sa Ren zobudila skoro. Tina ešte spala. Nechcela ju budiť, predsa len za posledné tri dni spala minimálne. Tak sa rozhodla že si pôjde zabehať alebo na vodný aerobic pri móle na pláži. Ako tak kráčala po vydláždenom chodníku pomedzi oleandre a azalkové kríky k pláži, už z diaľky bolo počuť hudbu z miesta kde sa cvičilo. Tak pohla do kroku aby nič nezmeškala. Rýchlo prebehla popri bare. Ale potom zastala a otočila sa. John bol už v práci. Aerobik jej zrazu úplne vyfučal z hlavy. Podišla k baru a sadla si na barovú stoličku. John ju zbadal už keď prichádzala.
„Dobré ránko, čo nemôžeš spať?“ opýtal sa jej.
„Ahoj“ usmiala sa na neho Ren a už aj rozmýšľala ako má začať s tým že ho odhalila.
„Čo si dáš?“
„Iba minerálku, idem cvičiť“ povedala
John sa pobavene zaškeril „S tamtými?“
„Áno, čo je na tom také zábavné?“
„Nič, len že ich sledujem skoro každé ráno a nikdy sa neubránim smiechu. Neviem si ťa dosť dobre predstaviť ako tam nadskakuješ s tými dámami v rokoch“ smial sa.
„Aha, ja si tiež všeličo neviem predstaviť. Napríklad ako môže niekto, kto raz býval rocková hviezda, hniť na tomto malom ostrove pánu bohu za chrbtom“ prihrala na smeč Ren.
Zostalo ticho. John sa na ňu prenikavo zadíval.
„Ako to vieš?“ opýtal sa
„Viem, mám oči. Hneď ako som ťa tu videla prvý krát, zdalo sa mi že ťa odniekiaľ poznám. Ale až na tom koncerte mi to došlo odkiaľ“ usmiala sa.
„Je to tak. Prosím ťa nikomu to nehovor. Ani Tine“ poprosil ju.
„Prečo? Randíš s ňou a nemá vedieť kto si?“
„To je zložitejšie, ak bude treba poviem jej to sám“
Ak bude treba? Pomyslela si Ren prekvapene. To už je zase čo. No bolo jej jasné že John to berie len ako dovolenkový flirt, čo ju vlastne ani neprekvapovalo. Zrejme by to nezrátal ani na prstoch oboch rúk, koľko mal takýchto flirtov za jedno leto.
„No nič, idem“ povedala a odišla na pláž aby sa pridala k ´nadskakujúcim dámam v rokoch.´
Medzi tým pristálo na letisku ďalšie lietadlo plné dovolenkárov. Vystúpil z neho aj jeden pohľadný muž s vlasmi po plecia a slnečnými okuliarmi na očiach. Od ostatných sa líšil tým že mal so sebou len jednu malú cestovnú tašku a nič viac. Zrejme nemal v úmysle zdržať sa tu dlho a už vôbec neprišiel dovolenkovať ...
Prišiel večer. Tina mala zase, ako inak, rande s Johnom. Išli k Johnovi a na pláži pred jeho bungalovom si piekli langusty a popíjali červené víno. Keď dojedli, John si k nej sadol do piesku, podal jej pohár a dolial do neho víno.
„Ren sa nehnevala že zase ideš so mnou?“ opýtal sa.
„Asi áno, ale nič mi nepovedala. Mám trochu výčitky že ju tam nechávam takto skoro každý večer čo sme tu“ povedala previnilo Tina.
„Mali by sme jej niekoho nájsť, aby tam nebola stále sama“ rozmýšľal John „nespomenula že by sa jej niekto páčil z kapely napríklad? Čo takto Spike?“
„No ja neviem, ale myslím že to nie je dobrý nápad dávať ju s niekým dokopy. Len nedávno sa rozišla s priateľom“
„Aha, tak to máš pravdu. Ale čo s ňou teda budeme robiť?“
„No ja neviem“ pokrčila plecami Tina.
„Lebo ja sa týchto krásnych večerov s tebou vzdať nemienim“ usmial sa John a naklonil sa k nej. Ale nepobozkal ju, len sa jej dlho pozeral do očí. Akoby čakal že ho pobozká ona. To sa tak skoro nedočkáš, pomyslela si veselo. Po chvíli to už bolo jasné aj jemu. Len si vzdychol.
„Bože, bože, zase sa musím iniciatívy chopiť ja, inak by som sa nikdy nedočkal toho po čom tak hrozne túžim už dva dni“ povedal a bez váhania si pritisol pery na jej a začal ju bozkávať. Nedočkavo a vášnivo. Nebolo žiadne opatrné ochutnávanie, okamžite jej strčil jazyk do úst a bozkávali sa tak až sa Tine začala krútiť hlava a strácala pojem o čase o mieste, o všetkom...
Keď sa znova po chvíli vrátila do reality, ležali na piesku, John mal rukou podopretú hlavu a usmieval sa.
„Nechápem na čo sme do teraz čakali. Tvoje bozky sú neuveriteľne sladké“ povedal šibalsky. Tinu to rozosmialo.
„Ja som mala pocit, že ty bozkávaš mňa, nie ja teba“
„Ja som len začal ...“ neprestával sa usmievať „a myslím že v tom budem aj pokračovať ...“ naklonil sa znova k nej.
„John!“ ozvalo sa ale zrazu za nimi. John utrúsil pomedzi zuby niečo ako nadávku a zdvihol hlavu. Stál tam chlapík s vlasmi po plecia v tmavých okuliaroch, hoci bola tma. Chvíľu na neho hľadel a rozmýšľal kam ho zaradiť, ale zrazu mu docvaklo. Vyskočil na nohy a nespúšťajúc z neho oči podišiel bližšie. Bolo tam hrobové ticho, ktoré pretínalo len zvuk cikád z oleandrov. Tina sa tiež postavila. Nechápala čo sa tu deje.
„Sám veľký Joey Tempest“ povedal zrazu John nahlas. Neznámy sa usmial od ucha k uchu.
„Sú to už roky, že?“ opýtal sa aj on.
„Sú“ súhlasil John „prišiel si na dovolenku? Alebo prečo si tu?“
„Neprišiel som na dovolenku. Prišiel som za tebou“
„Za mnou? A načo?“
„Neponúkneš ma niečím? Sadneme si a pokecáme“ opýtal sa neznámy.
„Ako vidíš mám rande. A nemôžem povedať že by som bol nadšený z toho že ťa zase vidím. Ale keď už si tu, môžeme si aspoň vypiť na staré dobré časy“ povedal John „čo takto zajtra o siedmej?“ navrhol.
„Dohodnuté“ súhlasil neznámy. Zdvihol ruku na pozdrav a odišiel tak nenápadne a potichu ako sa tam zjavil.
„Kto to bol?“ opýtala sa Tina. Meno Joey Tempest jej bolo známe, vedela že to býval spevák jednej slávnej kapely z osemdesiatych rokov. Ale potom sa rozpadli a už o nich nikto nepočul. Žeby to bol naozaj on? A čo by tu vlastne robil? A s Johonom? S barmanom Johnom?
„Jeden starý známy“ odpovedal.
„Povedal že sa volá Joey Tempest .... to bol predsa spevák jednej rockovej kapely, nie?“
John si vzdychol. Asi jej to predsa len bude musieť prezradiť.
„Máš pravdu, je to spevák z Europe“ povedal opatrne, rozmýšľajúc ako jej to vysvetlí.
„A ty ho poznáš? Myslím osobne. Hlúpa otázka, že? Asi poznáš keď sem za tebou prišiel“ odpovedala si sama pre seba.
„Áno, poznám ho, kedysi sme boli priatelia. Poznáme sa takmer od detstva“ usmial sa John.
„Vážne? To je super. A teraz už nie ste priatelia? Prečo sem potom za tebou prišiel?“ vychŕlila Tina na neho kopu otázok.
Zasmial sa.
„Ty si nejaká zvedavá“
Bože, zháčila sa Tina, fakt sa ho vypytujem priveľa.
„Prepáč“ povedala previnilo „už som ticho“.
Chvíľu mlčal.
„Vieš Tina, je to trochu komplikované, nerád na to spomínam, nie ešte o tom hovorím“
„Chápem. Nechceš mi to povedať. Ale nevadí, nie je to moja vec“ povedala a dala mu pusu „už asi pôjdem“.
Ešte raz ho pobozkala a nechala ho tam stáť samého, presne ako ich pred chvíľou Joey Tempest.
Hrozne ju sklamalo, že jej nič nechcel povedať. Tým jej dal jasne najavo že ju neberie vážne, že je pre neho len pobavenie na dlhé letné večery. Nahnevaná prišla do hotela. Ren ešte pozerala televízor. Bez jediného slova sa prezliekla do pyžama a ľahla si spať.
John práve miešal drink. Bolo už poludnie a Tina sa ešte neukázala. Vedel že sa včera nahnevala že jej nechcel povedať o ňom a Joeym. Celý čas nad tým rozmýšľal, prečo jej to nepovedal. Prečo je to pre neho také ťažké o tom rozprávať. veď sa vlastne nič takého vtedy nestalo. Jednoducho odišiel lebo nemal chuť ísť cestou, ktorou sa vydali s Europe. To bolo všetko. Ale zrejme tam bolo aj niečo viac. Bolo ťažké urobiť také rozhodnutie a opustiť chalanov s ktorými to všetko začalo. A aj okolnosti za ktorých odchádzal ... nerád na to spomínal. A zrazu sa tu objaví Joey a chce sa s ním rozprávať. O čom? Načo vyťahovať staré hriechy .... no nechá sa prekvapiť s čím prišiel.
„Colu“ zaznelo pri ňom zrazu a vytrhlo ho z myšlienok. Zaostril na osobu pred sebou. Bola to Tina.
„Ahoj“ pozdravil ju.
„Ahoj“ odpovedala ale nič viac.
„Hneváš sa kvôli včerajšku, však?“
„Nie, prečo by som sa hnevala. Dostanem konečne tú kolu?“
John sa na ňu skúmavo zahľadel.
„Ok, tak ja ti to poviem. Dnes večer, po stretnutí s Joeym prídem po teba do hotela“
„Nemusíš mi nič hovoriť, už ma to nezaujíma“ povedala, zobrala si pohár s colou a odkráčala.
„Do riti“ zahrešil John pomedzi zuby. Mrzelo ho že to takto dopadlo. Do čerta aj s Joeym!
Večer o siedmej už sedel v bare a čakal na Joeyho. Onedlho sa zjavil pri stole.
„Konečne že ideš, už som chcel odísť“ povedal znechutene John.
„Prepáč, trochu mi trvalo kým som to našiel“ ospravedlňoval sa.
„Fajn tak vyklop čo máš na srdci“
„Chcem dať znova dokopy našu starú kapelu“ začal Joey.
John na neho len neveriacky zízal.
„Ty si blázon“ vypadlo z neho nakoniec.
„Prečo? Mám pocit že je ten správny čas“
„Aha, a ty si myslíš že sa dá pokračovať, tam kde si skončil? Po toľkých rokoch?“
„Určite áno, som o tom presvedčený“ nedal sa Joey.
„Blbosť“
„Mám nejaké nápady, chcel by som to dať na album. Nový Europe album. A chcem aby si bol pritom ako keď sme začínali. Tá istá zostava“
„To je fain, ale myslím, že túto ponuku odmietnem. Skús sa spýtať Keeho, možno sa na to dá“ povedal John a vstal „tak sa maj a uži si to tu“. A už ho nebolo. Joey tam zostal sedieť sám nevediac čo si má myslieť. Má ešte zmysel ho prehovárať alebo sa má na to vykašľať? Chvíľu tam ešte zamyslený sedel a potom zaplatil a odišiel.
„Čo si ty dnes taká tichá?“ opýtala sa Ren Tiny, keď sedeli v hotelovej reštaurácii na večeri.
„Tichá? Nie som tichá“ bránila sa Tina.
„Si. a dnes si bola celý deň so mnou a nie v bare. Čo sa stalo?“
„Ale nič, čo by sa stalo?“ opýtala sa nahnevane.
„Tak určite sa niečo stalo. Pohádali ste sa alebo si ho pristihla s inou?“ vyzvedala Ren
„Vieš čo? Daj mi s tým pokoj, mám už tých otázok akurát dosť“ buchla päsťou do stola a urazene odišla.
„No tak to by sme mali“ povedala si Ren. Ja toho barmana asi zabijem, myslela som že si tu užijem pokojnú dovolenku. Však počkaj, ja ti to vytmavím. Rozzúrená vybehla z reštaurácie, rozhodnutá Johna nájsť a všetko si s ním vydiskutovať. V tom návale hnevu a zúrivosti ju ani nenapadlo, že vlastne ani nevie kde ho má hľadať. A tak zrazu stála v meste na rušnej nočnej ulici, plnej vysvietených barov a blikajúcich svetiel, bezradná a zúfalá. Bolo jej jasné že hľadať tu Johna by bolo ako hľadať ihlu v kope sena, a tak sa bezmocne zvrtla na päte a pohla sa smerom hotel Azalea place.
Joey kráčal po rušnej nočnej ulici a uvažoval nad Johnovými slovami. Možno to naozaj bola blbosť. Úplne ho zneistil. Pomaly sa vracal k hotelu. Zrazu zafúkal vietor a privial k nemu vôňu mora a azaliek. Zhlboka sa nadýchol a zmenil svoje rozhodnutie. Vykročil k pláži a vdychoval tú príjemnú letnú vôňu. Keď už bol celkom blízko mora, zbadal nejakú postavu ako dvíha z piesku mušle a hádže ich zúrivo do vody. Zastal a chvíľu ju pozoroval. Bolo to nejaké dievča a zdalo sa že je poriadne nabrúsená. Dokonca si niečo popri tom hádzaní šomrala popod nos. V tom sa otočila a zbadala ho. Nezdalo sa mu že by ju to nejako vyrušilo. Zdvihla ďalšiu mušľu a hodila ju do vody.
Ren bola taká nahnevaná že sa musela odventilovať, nejako to zo seba dostať. Tak zbehla na pláž aby sa tam ukľudnila ale keď si to znova začala preberať znova ju pochytil hnev. V piesku sa váľala kopa mušlí a tak jednu zdvihla a hodila do vody. A potom ďalšiu a ďalšiu a celkom to fungovalo. Ale potom sa tam objavil ten chlap. Najradšej by aj do neho hodila mušľu ale on predsa za nič nemohol. Aj keď v istom zmysle všetci chlapi za niečo môžu...
Neznámy sa pohol k nej. Do riti, pomyslela si Ren, čo chce.
„Nahnevaná?“ ozval sa pobavene.
„Nie, čo ťa je do toho“ odsekla drzo.
„Ale zdáš sa trochu nahnevaná“ nedal jej pokoj neznámy.
„Dobre, tak som, a radila by som ti nechať ma na pokoji, lebo to ako sa teraz cítim by som ti nepriala“
„Ako „scream of anger“?“ usmial sa znova. Ren sa konečne na neho poriadne pozrela.
„Presne“
„Myslel som si“
„Nie je to názov nejakej piesne?“
„Myslím že je“ zasmial sa neznámy. Veľmi dobre poznal tú pieseň. Veď ju sám zložil.
„Europe, druhý album“ povedala Ren.
Neznámy vyzeral príjemne prekvapený.
„Poznáš to?“
„Jasné“
A tak sa začali rozprávať a od Europe prešli cez všetko možné až po Joeyho priznanie, kto vlastne je a načo prišiel na ostrov. Ren tomu nemohla uveriť.
„Ty naozaj chceš dať Europe znova dokopy?“
„Chcem, ale neviem či sa mi to podarí. John o tom nechce ani počuť“
„Prečo? Nerozišli ste sa v dobrom?“
„To bolo všetko také zvláštne, a boli sme mladí ....“
„Ja si myslím že by si to nemal vzdávať. Presveč ho, veď predsa musí byť aj niečo čo mal na Europe rád, predsa boli časy keď tam bol šťastný“ uvažovala Ren.
„Máš pravdu. Chcel som zajtra odletieť, ale zostanem a ešte to skúsim. Nezájdeme do mesta na drink? Pozývam ťa“ navrhol Joey a Ren to s radosťou prijala.
Bolo už ráno, keď sa obaja vracali do hotela. Zhodou okolností aj Joey býval v tom istom hoteli.
„Nebol to náhodný výber, Azalea place je názov jedného môjho sólového albumu, tak keď som našiel na nete hotel s týmto menom, neváhal som“ odpovedal Ren na jej otázku prečo býva v tom istom hoteli.
Spolu vošli dnu, prešli cez recepciu až k výťahu.
„Ja bývam v západnom krídle“ oznámil Joey.
„My zase v južnom, na štvrtom poschodí“.
„Dobre, tak ja idem, bolo to fajn, som rád že som ťa tam na tej pláži stretol“ usmial sa.
„Tak pekné sny“ odpovedala mu Ren a nastúpila do výťahu ktorý práve pristál na prízemí. Otočila sa aby sa ešte posledný krát pozrela na Joeyho. Potom sa dvere zavreli a výťah sa pohol smerom hore.
Len čo vošla do izby, privítala ju Tina.
„Ty si už hore?“ opýtala sa Ren
„Hej. Neuveríš čo sa mi včera stalo!“
„Skúsim hádať. John prišiel za tebou a strávili ste spolu romantickú noc“ povedala
„V podstate áno, aj keď neviem čo si predstavuješ pod pojmom romantická noc. John prišiel a všetko mi o sebe porozprával. Že je JOHn Norum, bývalý gitarista z Europe a že si ho odhalila a že prišiel Joey Tempest a chce aby dali spolu znova dokopy Europe“ vychrlila zo seba Tina.
„Super“ skonštatovala Ren a myšlienky jej zablúdili k Joeymu a ich spoločnému večeru „takže je zase všetko v poriadku?“
„Ja neviem, asi áno“
„To som rada. Čo dnes budeme robiť?“ opýtala sa Ren. Samozrejme jej bolo jasné že Tina strávi deň v bezprostrednej blízkosti baru.
„Neviem, asi budeme na pláži, opaľovať sa, kúpať .... a tak“
„Nebudeš s Johnom?“
„Nie, aj keď prišiel a všetko mi povedal, ešte som mu celkom neodpustila. Nech si nemyslí ...“
„Super, tak sa idem osprchovať, potom si na chvíľu ľahnem a okolo deviatej vyrazím na raňajky“
„OK tak ja si tiež ešte ľahnem a pôjdeme potom spolu....
Baby sedeli v reštaurácii a popíjali prvú rannú kávu. Vonku už bol horúci deň. Zrazu sa niekto zastavil pri ich stole. Bol to Joey.
„Ahojte, môžem si prisadnúť?“
„Jasné, sadaj“ povedala Ren a snažila sa maskovať ako veľmi ju potešilo že ho zase vidí. Spoločne sa naraňajkovali a dohodli sa že sa stretnú na pláži pri bare.
A tak o necelú hodinku už sedeli na lehátkach pod slnečníkmi a užívali si letné chvíle a popri tom sa výborne zabávali na nejakých historkách čo im rozprával Joey.
John bol samozrejme v práci, za barom a celý čas ich nervózne pozoroval. Pod chvíľou sa z pod ich slnečníkov ozývali výbuchy smiechu a to ho privádzalo do zúrivosti. Jednak čakal že za ním príde Tina ale nedočkal sa, a už vôbec sa mu nepáčilo že je s nimi Joey. Pravdepodobne sa stretli v hoteli, inak si to nevedel vysvetliť.
Po chvíli to už nevydržal, nechal všetko tak a vybehol za nimi na pláž.
„Ahojte“ povedal
Všetci traja sa na neho pozreli a chvíľu bolo ticho.
„Ahoj John“ ozvala sa Tina prvá. Potom sa pridali aj Ren a Joey.
„Čo tu ešte robíš?“ otočil sa John na Joeyho.
„Nič, užívam si dovolenku, povedal som si že keď som už tu tak tu pár dní zostanem a budem si užívať. V Londýne stále prší“ povedal s provokatívnym úsmevom.
„John, dnes večer ideme všetci traja spolu von. Nepridáš sa?“ opýtala sa Tina.
„No ja neviem ....“ zaváhal John. Radšej by bol s Tinou sám. Ale keď si predstavil že sa budú aj večer takto zabávať ako teraz, tak zmenil názor.
„Dobre tak večer. O ôsmej?“
„O siedmej“ povedal Joey „idem do vody, ide niekto so mnou?“ zakričal a rozbehol sa k vode. Obe baby ho nasledovali. A tak sa John vrátil do baru. Nevedel si predstaviť večer čo ho čakal. Určite to bude otrasné....
Ren, Tina aj Joey sedeli v miestnom rockovom bare na terase. Bol ďalší horúci večer a tak baby popíjali ľadové drinky a Joey vychladenú Coronu. Všetci čakali na Johna.
„Kde je tak dlho?“ opýtala sa Ren ale bola to len rečnícka otázka lebo samozrejme nečakala na ňu odpoveď, ktorú aj tak nikto nepoznal.
Chvíľu tam ešte sedeli a rozprávali sa, keď konečne prišiel.
„Čaute, musel som ešte niečo vybaviť“ povedal John a sadol si k nim.
„Už sme mysleli že ani neprídeš“ usmiala sa na neho Tina.
„Sľúbil som že prídem“
„Veď hej ...“ pokrčila plecami.
Zadíval sa na ňu skúmavým pohľadom. Tak rád by vedel čo si myslí. Od toho večera čo sa tam zjavil Joey a on jej nechcel povedať odkiaľ ho pozná sa to nejako pokazilo. Tinina náklonnosť k nemu očividne ochladla a jeho to poriadne štvalo. Nevedel prečo, len si uvedomoval že mu na nej záleží. A to bol po toľkých rokoch čo bol sám a iba si užíval, zvláštny pocit. Na jednej strane mal z neho obavy, ale na druhej to vzrušenie čo cítil keď si na ňu spomenul, alebo keď bol s ňou, mu spôsobovalo nesmiernu radosť. Pravdu povediac netušil čo s tým bude robiť ani ako to vyrieši. Bol už dosť starý aby vedel že ak človeka v živote stretne niečo takéto, nemal by si to nechať ujsť. Ale čo má robiť? Ona tu sním určite nezostane a on nepôjde s ňou. Na to sa poznali prikrátko, robiť takéto rozhodnutia.
„Na čo myslíš?“ vyrušila ho v myšlienkach Ren.
„Na nič“ odpovedal stroho.
„Objednali sme ti Coronu, kým si tu nebol, tak pi, lebo to bude o chvíľu teplé“ povedal mu Joey.
Potom sa začali o niečom baviť a John počúval. Keď Joey pozvoľna prešiel na zážitky zo starých čias ešte keď bol v kapele, občas sa pridal nejakou spomienkou alebo historkou a postupne ho toto stretnutie začínalo baviť. Na staré časy nikdy nespomínal a teraz keď o tom Joey rozprával, mu všetko prišlo také dôverne známe až pocítil akúsi zvláštnu nostalgiu. Cez to všetko na konci ako sa rozišli, to boli vlastne krásne časy.
Úplne sa uvoľnil a spomínal s Joeym a spolu rozprávali babám o tom ako začínali, všetky pikošky z koncertov a ciest na ktoré si len spomenul. Potom sa z vnútra baru ozvali tóny gitár. Začal tam nejaký koncert.
„To sú Queen of the stnone age“ povedal John „nejdeme si s nimi zahrať?“
Joey sa na neho pozrel. Spolu ako za starých čias, prebehlo mu mysľou.
„Jasné, poďme“
Tak sa presunuli dnu. Chalani vybehli na pódium, John niečo povedal gitaristovi, pravdepodobne leaderovi kapely, potom schytili obaja gitary čo stáli opreté vzadu o repráky a zahrali niekoľko známych vecí s kapelou Stone age. Potom pristúpil John k mikrofónu.
„Takže aj keď tu dnes hrajú Stone age, chcel by som zahrať pár piesní so svojím starým priateľom. Joey Tempest“ zakričal a ukázal na Joeyho stojaceho vedľa neho. „Čo takto Wings of tomorrow?“ Joey prikývol a začali hrať. Chalani zo Stone age sa rýchlo prispôsobili, všetci tú pieseň poznali. Všetko bolo super až na jednu vec. Joey nevytiahol vysoké tóny ako kedysi. On si to sám do teraz ani neuvedomil, veď piesne Europe nehrával na svojich sólových koncertoch. A teraz keď sa rozhodol že znova dá dokopy kapelu, a budú hrávať aj staré songy, on ich už nedokáže zaspievať? Úplne ho to dorazilo. Hneď po piesni WOT odložil gitaru, zišiel z pódia. Prešiel popri bare a tam sa im stratil z dohľadu medzi tlačiacimi sa ľuďmi, ktorých sem prilákala hudba ktorá tu pred chvíľou znela.
O chvíľu prišiel k stolu John.
„Kde je?“ opýtal sa a všetci vedeli koho myslí.
„Nevieme, ani tu nebol“ povedala Ren. John si sadol k nim.
„Nechápem, je to zvláštne že to nezaspieval ako kedysi. Asi o tom ani sám netušil že hlas čo mal za mlada je fuč“ skonštatoval John „ďalší dôvod na to, nechať tú myšlienku s Europe, plávať“ dodal ešte.
„Prečo preboha?“ opýtala sa Ren „veď si napíšete nové piesne, tak aby to zaspieval. A myslím že s tými starými to tiež nejako pôjde“
„Nie som si taký istý“ nedal sa presvedčiť John. To Ren nahnevalo.
„Idem za ním“ povedala a odišla.
John len mykol plecom. Je to proste tak. Je to realita.
„Myslím si že nemáš pravdu“ začala opatrne Tina „keď sa chce, všetko sa dá nejako zariadiť. Tak to budete hrať o pár tónov nižšie. Je to taký problém? Ale ty to nechceš, však? Nechceš byť znova súčasťou Europe a vracať sa k starým spomienkam“.
Tina mala pravdu. Ešte pred chvíľou keď spomínali na tie časy, bol náchylný veriť tomu že je to predsa len dobrý nápad, že by to mohlo vyjsť ale teraz si tým nebol taký istý.
„To nikdy nebude fungovať, veď si to pred chvíľou videla“
„Dobre, chápem to, že chceš zostať tu na tomto ostrove a hrávať v malom klube pred pár ľuďmi, namiesto toho aby si cestoval po svete a vypredával s Europe športové haly a nahrával albumy“ povedala ľahostajne „idem, som unavená“.
Prekĺzla popri ňom, prebehla okolo baru a vyšla von. Keď utekala zdalo sa jej že John za ňou volá. Ale to asi bol len výplod jej fantázie, lebo si želala aby to tak bolo.
Ale keď už bola vonku, niekto ju zdrapil za rameno a otočil si ju k sebe. Bol to John. Bez váhania si pritisol pery na jej ústa a začal ju bozkávať. A čím viac sa bránila tým vášnivejšie ju bozkával. Pustil ju až keď to vzdala. John sa na ňu zase pozorne zadíval dúfajúc že zistí čo sa jej preháňa v hlave.
„Poďme ku mne“ zašepkal. Ale Tina pokrútila hlavou a vyslobodila sa z jeho náručia.
„Ja nechcem s tebou spať“ povedala priamo. John si vzdychol. Nevedel čo má robiť. Tina bola úplne iná ako ostatné ženy. Nikdy nevedel čo si myslí ani čo urobí. A vždy ho niečím prekvapila.
„Rada s tebou strávim večer, ale nie v tvojej posteli. Ak to nechceš takto, tak radšej pôjdem spať“
„Nechoď“ zadržal ju John „tak sa pôjdeme kúpať alebo tak ... čo keby sme sa išli pozrieť na našu zátoku kde sme sa stretli prvý krát“.
„Tam sme sa nestretli prvý krát“ oponovala mu „ale poďme to je dobrý nápad“.
Keď Ren odišla z baru, rozmýšľala kam by mohol Joey ísť. Možno je na pláži, pomyslela si a hneď tam zamierila. Chvíľu chodila po pobreží a hľadala ho. A nakoniec ho aj našla. Sedel v piesku na jednej opustenej pláži.
„Ahoj“ povedala a sadla si k nemu.
Otočil k nej hlavu ale nič nepovedal.
„Zase až také hrozné to nebolo“ povedala po chvíli. Stále mlčal.
„Bolo to príšerné“ ozval sa nakoniec „ja som ani netušil že to už nezaspievam. Je to všetko v keli, myslel som si že to bude super keď dám kapelu znova dokopy ale v tejto situácii je to nezmysel“.
„To je hlúposť Joey, nemal by si to vzdávať. Keď to chceš, tak to pôjde. Nevzdávaj sa svojho sna“ snažila sa ho presvedčiť Ren.
„To je fakt, bol to len sen, bol som asi naivný keď som si myslel že by to mohlo vyjsť. Ale ďakujem za podporu“ povedal a vstal. Ren sa postavila tiež.
„Chcem aby si dal Europe znova dokopy. Budem chodiť na každý koncert aj keby som tam mala byť sama jediná a kúpim si všetky albumy a ....“
„OK, ok“ rozosmial sa Joey. A zrazu sa stalo niečo čo vôbec nečakala. Joey jej prešiel dlaňou po líci a pomaly si k sebe pritiahol jej tvár. Potom ju pobozkal. Ren mala pocit že sa jej sníva. Ten bozk bol taký sladký. Takmer sa jej podlomili kolená. Keď ju prestal bozkávať, len sa na neho nechápavo pozerala neschopná vydať zo seba hláska. A on sa len usmial tým svojím typickým úsmevom, ktorý jej príliš nepomáhal spamätať sa z toho všetkého.
„Poď, ráno je ešte ďaleko, niečo ešte podnikneme“ navrhol Joey a chytil ju za ruku. Keď prikývla, spolu, ruka v ruke sa vydali po pláži nevedno kam....
Keď Ren vošla ráno do hotelovej izby, Tina už bola v kúpeľni a umývala si zuby.
„Kde si preboha tak dlho?“ opýtala sa zvedavo.
„Bola som s Joeym vonku. A ty? Ako si strávila dnešnú noc?“
„Ja som bola vonku s Johnom“ zasmiala sa Tina.
„Tak super. Ja si idem ľahnúť“ povedala Ren a skočila do postele.
„Veď ja tiež“
V to dopoludnie neprišla k Johnovi do baru prvá Tina ale sedel tam Joey.
„Ahoj John“ pozdravil ho
„Ahoj. Všetko je ok?“
„Hej. K tomu včerajšku, chcem povedať že si mal pravdu. Bola to blbosť. Ale mal som pocit že som na konci jednej etapy života a je čas začať novú a myslel som si že toto bude tá správna cesta. ale zrejme som sa mýlil. Zajtra odlietam do Londýna“
John mlčal. Vedel že ho to dorazilo. On skutočne tomu veril že to pôjde a teraz sa jeho sny zrútili.
„Bola to dobrá myšlienka, len okolnosti tomu nepriali“ povedal aby ho trochu utešil ale vedel že jeho slová ho aj tak nepotešia.
Joey sa smutne usmial.
„Tak ak by sme sa už nestretli, maj sa tu fajn a niekedy sa ozvi ak budeš niekde blízko Londýna“
„Jasné, tak sa maj“
Ren sa s ním stretla popoludní. Keď jej povedal že odchádza, bolo jej smutno. Vedela že to vzdal. Strávili spolu popoludnie aj celú noc rozprávaním, o sebe, o hudbe a o snoch splnených alebo nesplnených. Na druhé ráno sa s ním rozlúčila pri taxíku pred hotelom.
„Som veľmi rád že som ťa stretol“ povedal jej a dal jej pusu.
„Aj ja, aj keď som nečakala že to tak ľahko vzdáš. Prajem ti aby ti vyšli všetky sny“
Joey ju znova pobozkal. „Dúfam že sa ešte uvidíme“. Objal ju a strčil jej do ruky nejaký papierik. Potom nasadol do taxíka a odišiel. Ren sa za ním pozerala až kým jej nezmizol z dohľadu. Potom sa pozrela čo jej to vlastne dal. Bola to účtenka z hotela, poskladaná do malého štvorčeka. Rozložila ju. Bolo tam napísané telefónne číslo a pod ním pár písmen „call me“. Radostne sa usmiala a vošla späť do hotela.
Nasledujúce dva dni čo im ešte zostávali strávila väčšinou sama. Tina bola takmer stále s Johnom. Cez deň v bare a večer ktovie kde. Ale už jej to nezazlievala. Chápala že chce využiť každú chvíľku čo môžu byť spolu.
Posledný večer sedela Tina na terase u Johna. Hrozne jej to pripomínalo ich prvé rande. O chvíľu sa John vynoril z domu s fľašou vína a dvoma pohármi. Jeden jej podal a nalial víno. Vládlo ťaživé ticho. Obom im bolo smutno že to zajtra skončí. Tina nečakala nič viac ako to čo dostávala, ale aj tak keď si pomyslela že ho už nebude vídať každý deň v bare a večer randiť na pláži, bolo jej do plaču.
Chytil ju za ruku. „Pobozkaj ma“ rozkázal jej a nečakal kým to urobí ale pobozkal ju sám. Potom sa jeho ruka dotkla jej kolena a putovala po vnútornej strane stále ďalej a ďalej.
„Nie“ zadržala mu ju „nie John, ja to nechcem. Nechcem si zbytočne komplikovať život“
Prikývol. Chápal to. Ženy sa na tieto veci pozerali inak. Vedel že to musí rešpektovať hoci ju hrozne chcel. Túžil po nej ako po žiadnej inej žene doteraz. A tak si radšej kúsok odsadol aby ho to zbytočne nedráždilo.
„Nehnevaj sa nemôžem byť tak blízko, asi by som sa neovládol“ povedal jej.
A tak tam sedeli a mlčali. Vtedy Tine došlo že je to blbosť. Prečo by sa s ním nemohla milovať. Veď to chce aj on aj ona. No a čo že ho už neuvidí, ale bude mať aspoň krásnu spomienku.
Posunula sa k nemu bližšie a chytila ho za ruku.
„Nechcem aby si bol tak ďaleko odomňa. Chcem aby si sa ma dotýkal a bozkával ma ....“
Ani to nemusela dopovedať. John ju objal a vášnivo pobozkal. Potom ju vzal do náručia a odniesol do domu .....
„Rozmýšľal som“ začal John keď ležali po milovaní v jeho posteli, šťastní a zamilovaní „že v Štokholme je veľa škôl a niektoré sú veľmi dobré ....“
Tina sa na neho nechápavo pozrela.
„A?“
„No rozmýšľal som že by bolo dobré ukončiť túto kapitolu života a začať novú. Napríklad v Štokholme. Už som tu hnil dosť dlho. Je čas odísť a začať žiť. A keď už budem v Štokholme tak by som bol rád keby si tam bola so mnou. Školy sú aj tam. A perfektné. Od septembra by si mohla začať tam“.
Tina si nebola istá či dobre počuje.
„To je nejaký žart?“
„Nie, myslím to vážne. Dlho som o tom uvažoval a teraz som sa definitívne rozhodol. Zajtra letím s vami. Odchádzam preč odtiaľto. A chcem byť s tebou“.
Tina sa posadila na posteli a pozrela sa na neho.
„Ty to fakt myslíš vážne?“
„Áno“
„A čo budeš robiť v Štokholme?“
„Hneď ako dorazím, pôjdem za Joeym. A dáme dokopy Europe“
Tina žasla. Toto absolútne nečakala.
John ju stiahol naspäť k sebe.
„Chcem byť s tebou stále, celý život. Milujem ťa ...“
Na druhé ráno Ren nervózne prestupovala na recepcii a čakala Tinu. Veci už mala pobalené, kufre stáli pri dverách. O chvíľu našťastie dobehla.
„Kde si toľko?“
„Veď už som tu. Idem sa rýchlo zbaliť“
Na letisku sa k nim pripojil John. Ren bola viac než prekvapená. Tina jej nič nepovedala a teraz sa na tom dobre zabávala.
„John definitívne odchádza z ostrova a vracia sa domov do Štokholmu. A tiež chce ísť za Joeym a dať dokopy Europe“ vychrlila zo seba.
„A zabudla si povedať že chcem byť s tebou lebo ťa milujem“ povedal so smiechom John a pobozkal ju.
Ren nechápala. Taká zmena. A tak spoločne nastúpili do lietadla smer Londýn. Tam vystúpili a každý pokračoval do svojho cieľa. Baby na Slovensko a John do švédska.
„Keď všetko vybavím, prídem si po teba“ povedal keď sa lúčili „milujem ťa, nezabudni na to“
„Nezabudnem. Aj ja ťa milujem“ Potom ju posledný krát pobozkal, vzal svoj kufor a stratil sa medzi ľuďmi....
EPILÓG
Tina sedela v školskej aule na prednáške keď jej zazvonil telefón. Zdvihla ho a snažila sa čo najrýchlejšie vykľučkovať popred spolužiakov von z miestnosti. Profesor na ňu hodil vražedný pohľad.
„Áno?“
„Ahoj, kedy končíš?“ ozvalo sa v telefone. Bol to John Norum.
„Ešte mám hodinu“
„A nemohla by si skončiť skôr? Pôjdeme sa niekam poflákať“
„No ja neviem, skúsim“ povedala Tina „a kde si?“
„Stojím pred vchodom“
„Čože?“ zhíkla a rozbehla sa cez chodbu k oknu odkiaľ sa dalo vidieť na parkovisko pred vchodom do budovy univerzity.
Stál opretý o auto. V tej chvíli zdvihol hlavu a keď ju zbadal, zakýval jej. Odkývala mu.
„Dobre, tak idem“
O chvíľu už bežala dole schodmi a vybehla Johnovi rovno do náručia.
„Ahoj láska“
„Ahoj. Tak čo budeme robiť?“
„Najskôr zbehnem k Joeymu, dal som na papier nejaké nápady, zanesiem mu to nech na tom popracuje“
„Dobre, tak poďme“
Keď dorazili k Joeymu, práve nastupoval do auta.
„Kam sa ženieš?“ opýtal sa John.
„Idem predsa na letisko“
„Ale veď lietadlo priletí až o dve hodiny“ povedala Tina so smiechom.
„Idem skôr, možno budú zápchy. Lepšie prísť o niečo skôr ako meškať“
„Aha“ zaškeril sa John „tu som ti doniesol nejaké nápady, pozri sa na to potom“
„Jasné, daj to sem“ Joey vzal papiere a hodil ich do auta.
„Tak ja idem, nech na mňa Ren nemusí čakať“
„Jasné bež“ prikývol John a zasmial sa. Joey bol taký nedočkavý. Ale bolo to pochopiteľné. Tešil sa na ženu svojho srdca. Tak ako on sa teší zakaždým keď sa Tina vráti do ich spoločného útulného bytu“
„Tak ideme?“ opýtala sa.
„Jasné, sadaj“
„Je to všetko ako sen“ povedala keď už sedeli v aute „my dvaja, Joey a Ren a Europe. Ešte pred pol rokom sme netušili kam nás osud zavedie a teraz máte za sebou prvý úspešný koncert, my dvaja spolu bývame v štokholme a Ren sa onedlho nasťahuje k Joeymu....
„Máš pravdu, len to nie je sen ale skutočnosť. Krásna skutočnosť, ktorú môžeme naozaj prežívať...
A bude to stále krajšie a krajšie ...“