John Norum sedel v bare House of Blues. Pred sebou mal fľašu whiskey a plný pohár. Už ani nevedel ako dlho tam takto sedí. Stále mu neschádzalo z mysle čo pred chvíľou videl. Dnes nechcel ísť za ňou aby nemala dojem že ju stále otravuje. Chcel jej dať čas. Ale predsa sa stretli. Keď ju tam uvidel ako sa bozkáva s iným, nemohol uveriť vlastným očiam. Ale ako tak dlhšie nad tým rozmýšľal tak mu bolo nad slnko jasnejšie, že to mal čakať. Tina je krásne dievča a určite nemienila stráviť celý život čakaním na neho. Vedel že ho stále ľúbi. Cítil to z jej správania aj z jej bozkov. Ale asi jej príliš ublížil keď ju opustil a ona mu to nebola ochotná odpustiť.
Keď ju videl ako sa bozkáva s tým chalanom, skoro sa mu zrútil svet. Nemohol nič urobiť, len tam stál a pozeral sa. Ani vtedy keď prechádzala okolo neho dovnútra. Jeho urazené ego mu zabránilo aby ju vytrhol z rúk toho mladého a nestisol ju v náručí. Pôvodne si bol v bare len posedieť s jeho známymi, muzikantmi. Ale niečo v jeho srdci ho prinútilo vyjsť na pódium a zaspievať jej pieseň ktorú zložil pre ňu. Potom sa rýchlo vytratil. Chcel sa s ňou stretnúť a dozvedieť sa či sa jej páčila a čo si o nej myslí. Ale na druhej strane sa obával, že mu povie že sa jej nepáči alebo že sa s ním vôbec o to nebude chcieť baviť. A tak odišiel. Keď nad tým teraz tak uvažoval, bola to hrozná blbosť. Mal ísť za ňou a povedať jej že ju miluje. Pred tým chalanom aj pred všetkými. Ale nie, on ju zase nechal samú.
“Tak to nie” povedal si sám pre seba. Už raz zbabelo odišiel ale tento krát neodíde. Získa si späť jej lásku aj keby tu mal zostať roky. A hneď ráno za ňou pôjde. Hodil na stôl niekoľko dolároviek a odišiel.
Keď sa zobudil bolo už pol 12stej. Telefón v jeho hotelovej izbe stále vyzváňal. Zdvihol ho.
“Prosím” neochotne zamumlal do slúchadla. Bol to jeho manažér.
“To som ja, volám ti aby som ti pripomenul že zajtra máš v L.A. ten koncert.”
Do riti, pomyslel si John, na to som úplne zabudol.
“Jasné, budem tam” povedal a zložil.
Toto mu urobilo tak trochu škrt cez rozpočet. Ale čo už, nejako to musí vymyslieť.
Obliekol sa a odišiel z hotela. Za Tinou.
Vonku snežilo. Bol to prvý sneh tento rok. A bolo poriadne chladno. Tina sa práve vracala zo školy zababušená do zimného kabáta a omotaná šálom na desať krát. Dnes namiesto prednášok počúvala celý čas Kellyne zážitky z večierka s jej novým objavom. Nie že by ju to bavilo počúvať ale bola rada že sa jej myšlienky aspoň na chvíľku odpútajú od Johna, lebo odkedy ho stretla nemyslela na nič iné. A keďže Kelly sa ešte v škole stretla so svojím priateľom, Tina teraz kráčala na internát sama. Chodník bol zasypaný farebnými listami zo stromov a snehom, tak išla radšej po ceste. Bola široká a tak autá čo po nej prechádzali mali dosť miesta aby ju obišli.
Jedno z áut pribrzdilo. Tina bola taká zabalená do svojho šálu že mala problém otočiť hlavou. Tak zastala a otočila sa celá. Asi niečo chce, pomyslela si, možno spýtať sa na cestu. Podišla k šoférovým dverám. Spustilo sa okienko a vnútri sedel John. Pomaly si už začínala zvykať, že ho stretáva každý deň a hlavne vtedy keď to vôbec nečaká.
“Ahoj” pozdravil ju.
“Ahoj” odpovedala. Potom bolo chvíľu ticho, počas ktorého hľadeli jeden na druhého.
“Musíme sa porozprávať, poď si sadnúť”
“Nemáme sa o čom” povedala ale John sa nevzdával.
“Vieš dobre že máme”.
“Môžeme sa rozprávať aj takto” navrhla mu tvrdohlavo.
“Vonku je zima, poď, sľubujem že sa ťa ani nedotknem” snažil sa ju presvedčiť.
“Nie, ak sa chceš so mnou rozprávať tak hovor”.
“Dobre” vzdychol si John “Ten chalan zo včera to je tvoj spolužiak?”
“Do toho ťa nič nie je” ohradila sa Tina “to kôli tomu si sem prišiel?”
“Aj kôli tomu, ale prišiel som hlavne kôli nám. Chcem vedieť či je to medzi tebou a ním vážne.”
Tina nevedela čo povedať. Medzi ňou a Davidom to nebolo vôbec vážne ale ak to Johnovi povie, bude si namýšľať. Ale ak povie že je to vážne, bude to klamstvo.
John ju stále pozroval, ani na sekundu z nej nespustil oči. Očividne sa rozhodovala čo má povedať, a bolo mu jasné ako to je. A tiež jej bola zima.
“Nie je to nič vážne” odpovedal si sám “poď si sadnúť lebo tam zamrzneš” rozkázal jej.
Tine bola naozaj hrozná zima. Keď si pomyslela ako teplúčko v tom aute asi bude, jej tvrdohlavosť sa zlomila a bežala si k nemu sadnúť.
John sa usmial. Prvé malé víťazstvo. Aj keď mu vlastne k nemu dopomohol chlad a sneh.
“Pôjdeme niekam na horúci čaj” povedal a ani nečakal na Tinin súhlas a vyrazil.
O chvíľu už sedeli v útulnej kaviarni na kraji mesta. Tina bola ešte stále skrehnutá ale John sa jej ani nedotkol, ako sľúbil.
“Napísal som ti pieseň” začal.
Tina len prikývla, že o tom vie.
“Napísal som ju keď som sa vtedy vrátil z ostrova. Nemohol som prestať na teba myslieť, stále som ťa videl pred sebou, tvoje krásne oči, tvoju tvár. A najhoršie bolo že som vedel že som urobil chybu keď som ťa tam nechal. Hrozne si želám aby si mi to odpustila. Chcem aby si mi zase dôverovala. Viem že to nepôjde hneď ale možno postupne. Prosím, daj mi ešte jednu šancu a ja urobím všetko správne...”
Povedal to tak krásne. Tina mala pocit že sa mu asi hneď hodí okolo krku. Lenže to sú len pekné slová. Aj vtedy a ostrove jej sľuboval a nič neurobil. Teraz to možno bude tak isto.
“Chcela by som ti dať ešte jednu šancu ale ja ti už naozaj neverím. A neviem či ešte niekedy budem.”
“Tak ma nechaj aby som ti dokázal svoju lásku” prosil John.
“Ako mi ju chceš dokázať?” opýtala sa Tina.
“Budem tu s tebou, každý deň sem za tebou prídem, budeme spolu tráviť popoludnia alebo keď budeš mať čas.”
“A čo si myslíš že sa zmení. Nechcem s tebou tráviť čas keď ti neverím” pokrútila hlavou.
“Budeme sa stretávať ako priatelia, nebudem sa ťa dotýkať ani sa s tebou bozkávať ak nechceš. Chcem byť len s tebou. Prosím...”
Tina sa zamyslela. Vôbec sa jej to nepozdávalo. Nevedela si predstaviť, že by oni dvaja mohli byť spolu a nedotýkať sa jeden druhého, nedržať sa za ruky, nebozkávať sa. To nemôže fungovať.
Lenže jej túžba byť s ním bola väčšia ako pochybnosti.
“Tak dobre, môžeme to skúsiť” súhlasila nakoniec.
John si vydýchol. Bol šťastný. Ďalšie malé víťazstvo.
“Zajtra mám koncert v L.A. chcel by som aby si tam išla somnou.”
Tina sa na neho prekvapene pozrela.
“Ja s tebou nemôžem ísť do L.A. ak si si nevšimol chodím do školy. A pred chvíľou sme sa na niečom dohodli a neprejde ani pár minút a už chceš dohodu porušiť.”
“Nechcem, všetko na čom sme sa dohodli platí, ja tam ale musím ísť a neviem si predstaviť že ťa tu tak dlho nechám samú. Sľúbil som si že už nikdy viac. Dnes večer odletíme a vrátime sa pozajtra. Zajtra je piatok a sobotu môžeme byť späť.”
No mňa z neho asi porazí, pomyslela si Tina. Ale bolo to hrozne lákavé ísť s ním do Kalifornie. Možno by to bol celkom pekný výlet. A je tam teplo.
“Dobre, pôjdem” povedala po chvíli.
John ju chcel pobozkať od radosti ale stihol sa ovládnuť, keď si spomenul na svoj sľub. Tak trochu začínal pochybovať či ho dokáže splniť ale povedal si že sa o to aspoň bude snažiť.
“Fain tak si poď pobaliť veci a ideme na letisko”.
“Už teraz?” opýtala sa prekvapene.
“Čím skôr tým lepšie” povedal so smiechom John a už ju ťahal za ruku von z kaviarne.
Tina sa pozerala cez malé okienko v lietadle ako stúpajú. Vždy ju fasciovalo ako sa také ťažké lietadlo odlepí od zeme. Niektorí ľudia tento moment neznášali a radšej zavreli oči a tak prečkali vzlietnutie. Ale Tine sa to páčilo. Sedela vedľa Johna v lietadle ktoré smerovalo do L.A. Ono vlastne bolo jedno kam letia, hlavne že bola s ním.
“Ako dlho to bude trvať?” opýtala sa.
“Približne päť hodín” povedal John. Rád by ju chytil za ruku ale vedel že nemôže.
“To bude už po polnoci keď pristaneme. Kde budeme spať?”
“U mňa predsa” odpovedal. Tina spozornela.
“A kde bývaš?”
“Na okraji L.A. v jednej starej štvrti. Sú tam len samé staré tehlové domy. Ale je tam pekne. Je to pokojná štvrť. Nemám rád tie hlučné ulice v centre”.
“Bývaš v dome?” opýtala sa Tina.
“Nie, bývam v dome v ktorom sú štyri byty. A jeden z nich je môj” povedal s úsmevom “neboj sa bude sa ti tam páčiť”.
No zbohom, pomyslela si, budem s ním sama v jednom byte? Ale potom sa upokojila. Veď mi sľúbil že sa o nič nebude pokúšať. Ale môžem veriť jeho sľubom, vŕtalo jej zase hlavou, už raz som sa presvedčila že nie.
“Na čo myslíš?” opýtal sa John keď videl aká je zamyslená.
“Na tvoj byt” odpovedala automaticky.
“A na čo si prišla?” zasmial sa.
“Na nič, len tak uvažujem” povedala zahanbene. John sa stále usmieval. Dúfam že sa nečervenám, pomyslela si.
Cesta prešla rýchlo, John jej rozprával o svojej skupine aj o tom ako sem prišiel a usadil sa, ako hral v Dokken o iných zaujímavých veciach.
Pristáli o pol jednej v noci. Po odbavení cestovných formalít vyšli pred letiskovú halu a nasadli do taxíka, ktorých stálo pred letiskom neúrekom.
Asi po hodine dorazili k Johnovmu domu. Býval na druhom poschodí. Vyšli po schodoch John chvíľu nemohol nájsť kľúče, ale nakoniec ich našiel niekde na dne kufra. Otvoril dvere zasvietil svetlo a ponúkol jej aby vošla dnu. Bol to priestranný byt, a možno by bol aj pekný keby sa oň John trochu staral. Bolo jej jasné že asi takto to vyzerá v byte kde býva chlap sám. Bol tam úhľadný neporiadok, zdalo sa že John sa aj snažil poupratovať a to svojským spôsobom. Tak aby to nebolo vidno.
“Tak ako sa ti u mňa páči?” opýtal sa jej keď videl ako si to tam s úsmevom na tvári obzerá.
“Je to celkom fain” pokrčila plecami a mala čo robiť aby sa nerozosmiala.
“To som rád, že sa ti tu páči, poď ukážem ti kde budeš spať” a zaviedol ju do spálne. Bola tam veľká posteľ, o stenu opreté tri gitary a na pravej strane veľké okno. Bolo dosť hlboko zasadené, takže pod oknom vzniklo miesto kde sa dalo sedieť. John jej priniesol kufor.
“Na chodbe napravo je kúpeľňa a na konci chodby kuchyňa. Nie si hladná alebo smädná?” opýtal sa.
“Smädná” povedala Tina a nasledovala ho do kuchyne.
John mal našťastie v kuchyni okrem piva aj nejakú vodu. Sadli si za stôl a John jej nalial plný pohár. On si dal pivo.
Chvíľu sa rozprávali , ale Tina bola unavená, predošlú noc toho veľa nenaspala a teraz už boli tiež aspoň dve hodiny po polnoci.
“Idem už spať” povedala a vstala. Potom sa zarazila. “Kde budeš spať ty?”
“V obývačke” povedal.
“Aha” povedala Tina. Mala trochu výčitky svedomia že ona bude sama v takej veľkej posteli a on v obývačke na gauči. Ale rýchlo tieto myšlienky zahnala.
“Tak dobrú noc” povedala keď už bola pri dverách spálne.
“Dobrú” odpovedal John. Hrozne túžil aspoň ju pobozkať. Samozrejme že najradšej by s ňou spal v jednej posteli a miloval sa s ňou.
“Budeš tu stáť celú noc?” opýtala sa ho keď videla že neodchádza.
“Prepáč, už idem” povedal a pomaly sa otočil a odkráčal do obývačky.
Tina zatvorila dvere a ľahla si do postele. Pred tým ako zaspala jej ešte prebehla mysľou predstava čo ju zajtra čaká. Ale vôbec ju to nedesilo. Naopak, bola veľmi šťasná. Bola s Johnom ....
+++++
John sa ráno zobudil úplne dolámaný. Gauč bol hrozne nepohodlný a okrem toho nemohol zaspať. Celý čas sa len prehadzoval. Myšlieky mu stále blúdili k Tine. Bola tak blízko, stačilo prejsť cez chodbu a otvoriť dvere. Ale to nemohol. Sľúbil jej to. Vstal a išiel do kuchyne uvariť si kávu. Sadol si za stôl kde v noci sedeli s Tinou. Ešte tam bol jej pohár z ktorého pila vodu. Zadíval sa naň a potom sa usmial. Bolo to super že bola tu, s ním a v jeho byte. Pozrel sa na hodinky. Bolo len osem. Tina bude určite ešte chvíľu spať, pomyslel si a obliekol sa a vyšiel z bytu. Tina na tom so spánkom nebola o nič lepšie. Tak isto sa jej nedarilo zaspať, bola príliš rozrušená všetkým čo sa stalo za poslených pár hodín. Keď sa jej to konečne podarilo, snívali sa jej samé zvláštne sny. Na taký jeden sen sa ráno zbudila. Otvorila oči a poobzerala sa po miestnosti. Po pár sekundách jej došlo kde sa nachádza. Je v Johnovom byte. Zbystrila pozornosť a započúvala sa či nezačuje nejaký zvuk zpoza dverí, čo by jej prezradil čo John práve robí. Ale nepočula nič. Tak sa rýchlo obliekla a potichu otvorila dvere. V celom byte bolo ticho. Prešla všetky miestnosti jednu po druhej ale John tam nebol. Iba pokrčila plecami a išla do kúpeľne. Rozhodla sa že sa osprchuje a umyje si vlasy. Práve keď už bola hotová a česala si mokré vlasy, zazvonil zvonček pri dverách. John, pomyslela si s radosťou a bežala otvoriť. Ale nebol to John. Stál tam akýsi neznámy chlap. Chvíľu sa na ňu prekvapene pozeral. “Hi, je tu John?” vypadlo z neho. “Nie, nie je” odpovedala mu Tina. “A kde je?” “To neviem” “Môžem ho tu počkať?” opýtal sa. “Ja neviem” zarazila sa “nepoznám ťa, ty si nejaký Johnov kamarát?” Neznámy sa pobavene rozosmial. “Prepáč nepredstavil som sa. Volám sa Jason Garner, som bubeník v Johnovej kapele.” Tina ale ešte stále pochybovala či ho má vpustiť dnu. Ale situácia sa vyriešila sama, lebo na schodoch sa objavil John. Zvítal sa s Jasonom. “Dobré ráno, už si hore? Myslel som že budeš ešte dlho spať, tak som zbehol do obchodu kúpiť niečo na raňajky” povedal John Tine “už ste sa zoznámili? Toto je Jason Garner, bubeník v kapele.” “Áno, už viem.” povedala Tina. “A toto je Tina, hovoril som ti o nej” predstavil ju Jasonovi. “Teší ma Tina” povedal Jason a potom sa otočil na Johna “je to fakt kočka”. “John o tebe neprestajne rozprával, už nám to pomaly aj začalo liezť na nervy” povedal Jason a zase sa rozozsmial. “Tak poďme dnu” navrhol John. Všetci sa usadili v kuchyni a dali si spolu raňajky. John a Jason sa spolu rozprávali, Tina sa snažila sledovať ten rozhovor ale potom to vzdala. Boli to pracovné záležitosti. Keď sa dohodli, Jason odišiel. Keď zostali sami, John sa zadíval na Tinu. Bola krásna s tými vlnitými vlasmi, hrozne mu to pripomínalo časy na ostrove. “Čo by si dnes chcela robiť? Máme kopu voľného času. O siedmej musíme byť clube.” “Ja neviem, čo tu môžeme robiť. Ty si tu doma, tak niečo navrhni” povedala Tina “Dobre, tak ak si pripravená môžeme ísť” “A kam?” “Ukážem ti L.A.” povedal John. Keď vyšli z domu, Tina čakala že nasadnú do auta a niekam sa odvezú. Ale zmýlila sa. John zamieril po chodníku rovno k stanici metra čo bolo na konci ulice. “Ideme metrom?” opýtala sa prekvapene Tina a spomenula si na svoj nedávny výlet do nákupného centra. “Áno, keď pôjdeme metrom uvidíš viac ako keď ťa len preveziem po meste” Tina pripustila že na tom bude niečo pravdy. Zviezli sa pár zástavok a potom vystúpili. Keď vyšli z metra, ocitli sa na rušnej ulici. “Toto je Elmstreet” povedal jej John “o pár blokov ďalej v jednej starej budove, bola to kedysi nejaká továreň na výrobu topánok, tak tam skúšame s kapelou. Poď, ukážem ti to tam.” John ju viedol po uliciach, všeličo jej ukazoval a rozprával jej o tom ako prišiel do Kalifornie a ako tu začínal. Keď prišli k starej tehlovej budove John zastal. “Tu je to” povedal a otvoril veľké plechové dvere. Tina vošla dnu. Bola to veľká hala, v ktorej nebolo nič, len pár stoličiek a v strede miestnosti stáli bicie. Gitary boli poukladané na špeciálnych stojanoch. Bolo ich tam také množstvo že sa to Tine nechcelo ani rátať. “Všetky sú tvoje?” opýtala sa. “Nie, všetky nie, ale väčšina.” “Zahráš mi niečo? Kee mi zvykol hrávať, keď som bola ešte na ostrove” povedala provokačne. John podvedome zaťal päste a prižmúril oči. Dobre ten pohľad poznala, videla to niekoľkokrát na ostrove keď sa stretli s Keeom. A neskutočne ju to rozveselilo. To máš za to že si ma tam nechal, pomyslela si. “A čo ti Kee hrával?” opýtal sa John ironicky. “Všeličo ale najradšej som mala Talk to me” povedala s úsmevom. John sa na ňu prenikavo zadíval. Snažil sa uhádnuť prečo mu to hovorí, čo tým sleduje. “Hrával ti predtým alebo potom ako som odišiel?” “Predtým aj potom”. “Stretávali ste sa keď som odišiel? Hlavne po tom čo urobil?” nechápavo pokrútil hlavou a čakal odpoveď. Tina sa len usmiala. Začínalo ju to náramne baviť. “Áno, stretávali sme sa, veľmi mi pomohol, po tom čo si ma tam nechal”. Nastalo ticho. John si už dávno uvedomil že to vola veľká chyba. “Prečo on? Prečo Kee. Veď on bol tomu všetkému na vine.” “Nemyslím si že bol všetkému na vine, len to začal. To ostatné bolo na tebe. Urobil si čo si musel”. John cítil z jej slov výčitku. A mala pravdu. “Vieš o tom že sa ti Kee prišiel hneď ráno ospravedlniť. Ale už ťa nezastihol.” John to nevedel. Pozeral sa na Tinu. Zdá sa že všetko urobil zle. Tým že odišiel pokazil ich vzťah a ešte ju aj prenechal Keeovi. A Kee možno dosiahol čo chcel. Ja hlupák, pomyslel si. “Ty a Kee ste ....? Mali ste spolu niečo viac?” opýtal sa s obavou čo sa dozvie. Tina na neho pozrela. Bola v miernom šoku. Ako si toto môže myslieť? Odkedy ho spoznala nemala ani pomyslenie na iného chlapa. A on má odvahu sa toto spýtať. A aj keby to bola pravda, tak jeho do toho nič. “Prečo si to myslíš?” spýtala sa pokojne. “Ja si to nemyslím. Teda len ma to napadlo, keď ste spolu trávili čas, možno to využil, ja neviem.....” “Neboj sa, Kee nič nevyužil. A ja tiež nie. Len mi pomáhal prežiť čas do konca dovolenky. Sama by som sa tam asi zbláznila. Musím ísť na vzduch.” povedala a vybehla von. John tam sekundu zostal stáť a potom sa rozbehol za ňou. “Tina počkaj” dobehol ju a chytil za lakeť. Ale Tina nechcela zastať. Chcela niekam ujsť. John si myslel že hneď ako odišiel vymenila ho za Keea. Vôbec neveril jej láske. Ako teraz môže chcieť aby ho aj naďalej ľúbila. “Nechaj ma, odchádzam späť do New Yorku” zakričala na neho a snažila sa mu vytrhnúť. “Dobre tak choď, 5 zastávok metra a si u mňa, vezmi si veci a potom môžeš skúsiť autobus, ale najjednoduchšie bude keď si zobereš na letisko taxík” povedal jej a pustil ju. Tina sa chcela rozbehnúť preč od neho ale za pár sekúnd jej došli slová čo povedal. To bola fakt blbosť. Sama to tu nezvládne, dopadla by presne ako naposledy v New Yorku. Tak tam zostala stáť. Uprostred rušnej ulice v L.A. S Johnom Norumom. Ten keď videl ako sa jej po lícach kotúľajú slzy, neváhal ani sekundu a stisol ju v náručí. “Prepáč mi to láska, nikdy som ti nechcel ublížiť, som taký hlupák. Neplač prosím” šepkal jej do vlasov. Tina sa k nemu pevnejšie pritisla. Bolo to krásne keď ju objímal. John si chcel čo najdlhšie vychutnať túto chvíľku, kým mu dovolila sa jej dotýkať. A tak tam stáli v objatí dlhý čas. Tina potom k nemu zvihla hlavu. “Tak zahráš mi niečo?” opýtala sa. John sa usmial a prikývol. Voviedol ju naspäť do budovy a posadil na starú sedačku. Vzal akustickú gitaru a začal hrať a spievať. In your eyes, pieseň ktorú napísal pre ňu. Keď dospieval prišiel k nej. Pozrel sa jej do tých pekných uplakaných očí a nemohol to v sebe ovládnuť. Pritisol si nežne svoje pery na jej a pobozkal ju. Nezdalo sa že by jej to vadilo ale aj tak ho po chvíľke od seba odstrčila. “John niečo si mi sľúbil” povedala a snažila sa aby to znelo prísne. Bolo jej jasné že už dlho nevydrží odolávať. John iba prikývol. Chvíľu tam ešte sedeli. “Pôjdeme?” opýtal sa. “Dobre” súhlasila Tina “a kam?” “Niekam sa najesť a potom ťa zoberiem na pláž” povedal John. O chvíľu už sedeli v príjemnej reštaurácii. Objednali si a rozprávali sa. Niečo sa zmenilo po tej výmene názorov čo mali v starej továrni. Tina nechala Johna aby ju držal za ruku. Bolo to ako na začiatku keď sa spoznali. Po obede sa odviezli autobusom na pláž. Bolo tam príjemne. Bol koniec novembra, takže pláže neboli preplnené, len zopár ľudí sa tam prechádzalo, deti si púšťali šarkana, občas prefičal okolo nejáky cyklista. Sadli si do piesku ako kedysi na ostrove a rozprávali sa. John jej rozprával o svojej kapele a vypytoval sa Tiny na to čo robila od leta až do teraz kým sa nestretli. Chcel vedieť všetko. Bol prekvapený keď povedala že mala nohu v sadre. Potom mu porozprávala ako sa jej to stalo. John samozrejme nebol nadšený. Chcel povedať že keby bol s ňou on, nikdy by sa to nestalo, ale radšej to nepovedal. Čas bežal rýchlo. Ako vždy keď boli spolu. Bolo treba pomaly ísť. “Vrátime sa ku mne, niečo zjeme a pôjdeme do clubu.” povedal John. “Čo je to za club?” opýtala sa Tina. “Rockový club, je veľmi slávny, hrávali tam samí slávny muzikanti. A stále hrávajú” zasmial sa. John a Tina vystúpili z taxíka čo ich priviezol do clubu. Na budove svietil nápis Whisky GoGo club. Vošli dnu zadným vchodom. Technici už všetko pripravovali. John zoznámil Tinu s celou svojou kapelou. Bubeník bol vysmiaty od ucha k uchu keď ju videl. Aj všetci ostatní sa potmehúdsky usmievali popod nos. Prišlo im zábavné keď videli Johna aký je šťastný a ako žiari keď je s ňou. Potom začala skúška. Trvala len niekoľko minút. Zanedlho sa začali do baru pomaly trúsiť ľudia. Do hodiny bol na prasknutie plný. Koncert začal presne o ôsmej. John bol skutočne dobrý. A mal krásny hlas. Tina mala zimomriavky keď ho počula spievať, hlavne keď spieval In your eyes. Celý čas sa počas tej piesne pozeral na ňu. Po koncerte sa ešte chvíľu zdržali v clube, dali si pár drinkov s členmi kapely a potom vzal John Tinu za ruku a vyviedol ju von. “Čo sa deje?” opýtala sa “Nič sa nedeje. Ide sa do mesta. Noc je ešte mladá a ty si tu len jednu noc, na teraz, takže si to ideme užiť” povedal jej John a už aj otváral dvere taxíka čo stál pred barom. Vystúpili pred budovou, čo vyzerala nejaký sklad. Znela odtiaľ hudba. “Čo to je?” opýtala sa s miernou obavou. “Je to najznámejšia diskotéka v L.A. Ideme si zatancovať, poď” povedal a ťahal ju za ruku dnu. Pred vchodom stálo veľa ľudí, všetci sa snažili dostať dnu. John si predral cestu pomedzi nich až k velikému černochovi. Keď Johna zbadal zasmial sa. “Vitaj John, už si tu dlho nebol” povedal podali si ruky a vpustil ich dovnútra. Bolo to tam obrovské. Tri poschdia a na všetkých sa tancovalo. V strede jednotlivých poschodí bolo niečo ako átrium, voľný priestor a zo stropu tam vyseli klietky v ktorých boli tanečnice. “Tak kam?” zakričal John Tine do ucha. Len bezradne pokrčila plecami. Tak ju potiahol do stredu jedného parketu, kde hrali práve niečo pomalé, pritlačil si ju k sebe a začali tancovať. Tinu napadlo, že spolu nikdy netancovali. Bolo toľko vecí, čo spolu nestihli. Rozhodla sa že si túto noc poriadne užije. Človek nikdy nevie ako osud zmení jeho plány, nemá zmysel čakať, že sa niečo stane, že niečo príde postupne, treba to prežiť hneď keď sa to dá. Tak tam zostali až do rána, skvelo sa zabávali. John bol celkom dobrý tanečník, čo by o ňom predtým nepovedala, keďže ani na pódiu keď hral sa veľmi nehýbal. Vlastne nehýbal sa vôbec. Keď vyšli von bolo už vidno. Tina netušila koľko mohlo byť hodín. Bola hrozne unavená. Nasadli do taxíka a ona si oprela hlavu o Johnove plece. Po chvíli zaspala. John sa len usmial keď to videl a pohladkal ju po vlasoch. Keď konečne dorazili k jeho domu, opatrne ju vybral z taxíka. Vôbec sa nezobudila. Vyniesol ju po schodoch do svojho bytu a položil do postele. Chvíľku tam zostal sedieť a díval sa na ňu. Aká je krásna keď spí. Nemal silu odísť do obývačky, a tak si k nej opatrne ľahol a pozeral sa na ňu až kým aj on nezaspal..... +++++ Tina sa zobudila prvá. Otvorila oči a pozrela sa do okna. Svietilo slnko. Tento krát sa jej spalo výborne. Žiadne hlúpe sny a ani si nepamätala kedy a ako zaspala. Zamyslela sa a skúšala si spomenúť. Posledné čo si pamätala bolo ako nastúpila do taxíka. Potom už nič. Preboha! Vydesila sa. Dúfam som nezaspala ešte v taxíku? To by znamenalo že do postele ju uložil John. Nespokojne sa pomrvila. Zrazu zaregistrovala vedľa seba nejaký pohyb. Otočila hlavu tým smerom a zbadala spiaceho Johna. Už jej bolo všetko jasné, zrejme naozaj zaspala v taxíku a John ju uložil do postele. A ľahol si k nej. Usmiala sa. Bola šťastná keď ho videla vedľa seba ako spí. Pripomínalo jej to časy na ostrove. V posledných hodinách jej hrozne veľa vecí a situácií pripomínalo časy na ostrove. John akoby vycítil že sa na neho pozerá a otvoril oči. “Dobré ráno” povedal ospalo a usmial sa na ňu. “Predpokladám že je už minimálne obed” zasmiala sa Tina. John sa pozrel na hodinky čo mal na ruke. “Máš pravdu je pol jednej.” “Stíhame to lietadlo do New Yorku?” opýtala sa zrazu, lebo si spomenula že dnes odlietajú. “Jasné, letí nám to až o piatej. Čo keby sme teraz vstali, obliekli sa a zbehli na raňajky. Na rohu je veľmi príjemné bistro, chodím tam skoro každý deň” navrhol John. “Dobre” súhlasila Tina “ja som oblečená. A ako pozerám tak aj ty”. John sa pozrel na Tinu potom na seba a zasmial sa. “Tak ja by som ťa aj vyzliekol keď som ťa sem ráno uložil, ale mám to zakázané” povedal šibalsky. Tina sa trochu začervenala a hneď sa snažila to zahovoriť. “Tak čo budeme robiť do piatej?” opýtala sa. “Musím ešte skočiť do štúdia niečo tam vybaviť. Myslím že to stihneme len tak tak.” povedal John. Zrazu zazvonil telefón. John vstal a išiel to zdvihnúť. O chvíľu sa vrátil k Tine do postele. “Mám pre teba návrh” povedal jej keď si ľahol a podoprel si rukou hlavu. “Aký?” “Práve volali chalani Joey a spol že ráno pristáli v L.A. a zostanú tu ešte týždeň. Čo keby sme let odložili na zajtra. Aj tak je víkend takže v škole nič nevymeškáš.” Tina sa zamyslela. Zase sa uvidí s chalanmi, to je super. Ale čo Kee? “To je skvelé. Ale ja neviem či je dobrý nápad aby sme sa my dvaja stretli s Keeom. Čo mu povieš keď sa stretnete?” obávala sa Tina. “Kee neprišiel. Letel na týždeň domov do Švédska. Pravdepodobne si domyslel že by sme sa tu stretli.” povedal John. Tina si vydýchla. Aj keď by bolo super znova stretnúť Keea ale nie s Johnom. Možno by to zase dopadlo ako vtedy a ostrove. “Tak dobre, zostaňme ešte. Už sa hrozne na chalanov teším” “Super, tak vstávaj ideme sa najesť a potom sa s nimi stretneme v jednom bare v meste.” Tina vstala rýchlo sa umyla a prezliekla a o chvíľu vyrazili. Nakoniec nešli do Johnovho obľúbeného bistra, lebo už bolo popoludnie. Išli do klasickej reštaurácie a dali si obed. Rovno odtiaľ išli taxíkom do centra kde sa mali stretnúť s chalanmi. Vošli dnu. Tina sa chvíľu musela rozhliadnuť a aj tak nič nevidela. Vonku bolo krásne, svietilo slnko a tu bolo takmer úplné prítmie. Chvíľu trvalo kým sa jej oči tej tme prispôsobili. Potom zbadala chalanov ako sedia za jedným stolom v strede baru. John im zamával a oni ho hlučne pozdravili. Keď k nim Tina a John prišli, zvítali sa podali si ruky, padli aj nejaké objatia. Keď videli Tinu veselo sa uškŕňali. “Tak vy dvaja ste zase spolu?” opýtal sa Ian podpichovačne. Od Joeyho vedel že sa stretli v New Yorku, ale nevedeli že ich stretnú takto spolu tu v L.A. “Ešte nie celkom, ale verím že po čase to príde” povedal John s úsmevom a žmurkol na Tinu. “Ty si si nejaký istý” povedala mu pobavene Tina. Ale aj jej bolo jasné že má pravdu. “Tak to je super” potešil sa Joey “ste s R.... stále v kontakte?” “Áno, veď aj vy nie?” prekvapila sa Tina. “V poslednom čase čoraz menej, stále len pracuje a pracuje, keď jej volám nikdy nie je doma” vzdychol si Joey. “Hmmm, ona je už taká” skonštatovala Tina a v duchu sa čudovala, lebo nechápala prečo uprednostňuje prácu pred láskou. Joey vyzeral smutný. Zrejme ho to trápilo. Musím jej dohovoriť, pomyslela si Tina. “Čo tu budete týždeň robiť” opýtala sa aby zmenila tému. “Trochu si budeme užívať civilizácie” povedal Mic. “A večer sa chystáme na malý koncert vo Whisky GoGo klube. Boli sme tam dnes doobeda, majiteľ nám povedal že mu niekto vypadol, tak sme sa ponúkli že môžeme niečo zahrať” povedal John Levén. “To fakt, to je super. Ja som tam hral s kapelou včera večer” povedal John “pôjdeme sa na vás pozrieť”. “No má to taký malý háčik. Nemáme gitaristu” povedal Ian a všetky oči sa upreli na neho. “Čo tým chcete povedať?” opýtal sa John a už tušil o čo ide. “Nič len že nebudeš sedieť v hľadisku ale budeš na pódiu s gitarou” zasmial sa Ian. “No ja neviem” pochyboval John “už sme dlho spolu nehrali, a tieto nové veci absolútne nepoznám” “No bude pre teba maličkosť, a môžeš aj improvizovať, veď to bude sranda, nie vážny koncert”. Nedal sa odradiť Ian. “Tak dobre” súhlasil nakoniec John. “Super, tak si ešte dajme jedno kolo a vyrazíme, mali by sme hádam aj trochu pocvičiť” povedal Joey. Vo Whisky klube bolo prázdno. Chalani si požičali od nejakej miestnej kapely nástroje a začali skúšať. Išlo to dobre, bolo to ako za starých čias. Výborne sa na tom bavili, hrali veci od svojich idolov z mladosti aj ich staré piesne zo začiatkov Europe. Potom sa dohodli na setliste a posadali si k baru. Tina tam sedela celý čas a pozorovala ich. Bolo to super keď boli spolu, bolo vidno že sú zohratí a že jeden druhého dobre pozná a vedia čo môžu od seba očakávať. “Tak čo na to hovoríš?” opýtal sa John Tiny. “Bude to super” odpovedala mu. “Jasné, bude to super” zopakoval Ian. Zostali tam sedieť až kým nebolo osem hodín. Potom vybehli na pódium a odohrali súlad. Mali obrovský úspech, bar bol plný na prasknutie. “Nechceš sa k nám vrátiť?” opýtal sa Joey po koncerte. “Ani nie. Bolo to super, ale neviem si predstaviť, že sa budem skrývať na ostrove pred daňovníkmi a spievať na playback a dávať interview v televíznych programoch. Chcem len hrať” odpovedal mu John. Ian prikývol. Všetci túto odpoveď čakali. “Tak čo s načatým večerom?” opýtal sa Mic. “Ty to tu dobre poznáš, mohol by si nám urobiť malú exkurziu po miestnych baroch” navrhol John Levén. “Dobre, ale musíme začať hneď ak to chcete všetko stihnúť do rána” zasmial sa John. “Tak poďme” povedal Mic a vstal. Všetci ho nasledovali. Vonku nasadli do taxíkov a odfrčali si užívať nočný život v L.A. Ráno bolo dosť ťažké. Mic sa zobudil pod stolom v Johnovej obývačke. Vôbec nevedel kde je a čo tam robí. Sadol si a poobzeral sa okolo seba. Na gauči ležal vyvalený Ian a vedľa neho z opačnej strany v polosede odfukoval John Levén. Mic si domyslel že sú asi v Johnovom byte. Vstal zo zeme a išiel hľadať kúpeľňu. Keď z nej vyšiel, John L bol už hore. Tak isto nechápavo sa obzeral po miestnosti ako pred chvíľou Mic. “Preboha kde sme?” opýtal sa pošepky. “Predpokladám že v Johnovom byte” odpovedal mu Mic nahlas. Ian sa pomrvil ale nezobudil sa. “A kde je Joey?” pokračoval v otázkach John L ale tento krát už aj on nahlas. “No tak to netuším” zasmial sa Mic “ale určite je niekde tu. Z včerajšej noci si toho veľa nepamätám ale určite sme ho vonku nenechali. Alebo že by predsa?” “Idem sa po ňom pozrieť” povedal John L. Vyšiel na chodbu a zamieril k prvým dverám čo zbadal. Otvoril ich nakukol dnu a hneď ich aj zavrel. Mic urobil hlavou gesto akože “Tak čo?” Ale John svojou len pokrútil. “John a Tina” šepol “hľadajme ďalej”. Obaja sa na tom náramne zabávali. Keďže Johnov byt nebol príliš veľký, našli Joeyho o chvíľku. Spal v kuchyni s rukami zloženými na stole a na nich mal položenú hlavu. Pred ním stála poloprázdna fľaša whisky. Bolo očividné že keď všetci zaľahli, on ešte sedel v kuchyni a popíjal. Ale zrejme nie sám lebo na stole stáli dva poháre. “Zobudím ho?” opýtal sa John L. “Čo ja viem, nebude to kruté? Predpokladám že bude mať ešte väčšie bolesti hlavy ako mám ja” odpovedal Mic. “Ja ho aj tak zobudím” trval na svojom John. Noc na ňom nezanechala žiadne stopy, nebolo mu zle ani ho nič nebolelo, tak mal chuť robiť lotroviny. “Vstávaj!” zakričal na Joeyho a zatriasol ním. “Preboha je na úplný mol” skonštatoval Mic škodoradostne keď Joey len niečo zamrmlal a spal ďalej. “Vstávaj!” nevzdával sa John a chytil mu nos. Po chvíli Joey mykol hlavou a otvoril oči. Zažmurkal nimi a keď poriadne zaostril, zbadal Johna L a Mica. “Ešte chvíľu” zamrmlal a otočil hlavu na druhú stranu. “Myslím že toto bude ťažšie ako som si myslel” skonštatoval so smiechom John L. Mic zatiaľ otvoril chladničku a snažil sa tam nájsť niečo na pitie. To už sa v kuchyni objavil aj Ian. “Čaute chalani, to bola noc, že?” uškrnul sa radostne. Mic len mykol plecami pretože si toho veľa nepamätal a John L prikývol. “Hlavne ty si sa dobre zabával” podpichol Iana John L “to kto bola tá krásavica čo bola na tebe celý čas zavesená?” “To netuším ale pamätám si že sa dobre bozkávala” odpovedal Ian “Tento tu čo robí?” ukázal na Joeyho. “Očividne spí” povedal Mic. “Vstávaj!” zatriasol ním aj Ian. Nič. Tak len mávol nad ním rukou a zasmial sa. “Ten sa riadne sundal”. Všetci veselo prikývli vzali si ešte nejakú vodu a presunuli sa do obývačky. Tina otvorila oči. Zobudila sa na akýsi smiech a hudbu. Chalani, pomyslela si. Tieto rána veľmi dobre poznala. Niekoľko ich zažila keď sa zobúdzala v dome na pláži. Vedľa nej ležal John. Pozrela sa na neho a prekvapilo ju že nespal. Len na ňu hľadel. “Dobré ráno” usmial sa. “Dobré ráno. Ako dlho si už hore?” opýtala sa. “Chvíľu. Zobudili ma tamtí” povedal a urobil pohyb havou smerom k dverám. “Sú riadne hlučný” zasmiala sa Tina. “Idem sa pozrieť čo tam stvárajú, ak chceš tak si ešte pospi. Zbehnem kúpiť niečo na raňajky”. “Pochybujem že sa mi ešte podarí zaspať” povedala Tina “idem sa osprchovať”. Keď John vošiel do svojej obývačky, videl Mica, Iana a Johna L ako sa váľajú po gauči, televízor reval na plné gule a do toho sa ešte rozprávali. Mic mal na čele mokrú kuchynskú utierku. “Čaute, ako ste sa vyspali? Vidím že do ružova.” pozdravil ich John. “Nazdar, ty zrejme tiež do ružova” zasmial sa Ian. Všetci vedeli čo myslí. John len mávol rukou a nekomentoval. “Kde je Joey?” “V kuchyni” dostal zborovú odpoveď. John sa otočil a išiel do kuchyne. Keď videl Joeyho neubránil sa smiechu. “Bože, chudáčik” zaznelo za ním. Bola to Tina. Johna sa znova rozosmial. “Chudáčik? Veď sa takto zriadil sám, nemusíš ho ľutovať” povedal. “Ale ty nevieš prečo sa tak zriadil” “A ty to vieš?” opýtal sa. “Je nešťastný, kvôli R....” “Prečo by mal byť kvôli nej nešťastný? Oni sú ešte spolu?” pýtal sa ďalej John. “No to je tak že oni sa dohodli že si budú volať a ak im to vydrží ta sa stretnú na Vianoce v Londýne. Zo začiatku to fungovalo, ale teraz je R.... taká zaneprázdnená svojou prácou že ju Joey zastihne maximálne raz do týždňa. A to ho trápi.” dokončila Tina. “A odkiaľ ty toto všetko vieš?” “Povedal mi to predsa. Keď si zaspal išla som si do kuchyne pre vodu lebo som bola hrozne smädná. On tu sedel s fľašou whisky ako kôpka nešťastia. Tak som si na chvíľu sadla k nemu a všetko mi vyrozprával” vysvetlila mu. John prikývol ako že to chápe. “Tak to mu nie je čo závidieť. Ja som oproti nemu šťastný muž” povedal a dal jej pusu na pery. Len takú letmú, ľahučkú ako vánok. Prísne sa na neho pozrela a už sa išla nadýchnuť že mu niečo povie ale predbehol ju. “Ja viem, sľúbil som ....” a znova ju pobozkal ale tento krát to bol ozajstný bozk. Tina sa ho snažila odstrčiť ale nepustil ju až kým to sám nechcel. “Tak a teraz môžeme vyraziť na nákup” povedal chytil ju za ruku a vyšli von. Keď sa vrátili Joey už bol hore. Na záchode. Keď po chvíli odtiaľ vyšiel, nevyzeral ani trochu dobre. Bol biely ako krieda. Prišiel do obývačky a zvalil sa na gauč. “Je mi príšerne zle, asi umriem” nariekal. “No to je tak keď slopeš, keď my ostatní už dávno spíme” zasmial sa mu Ian. “Daj si na hlavu obklad, mne to celkom pomohlo” snažil sa mu pomôcť Mic. A o chvíľu mu pricapil na čelo mokrú utierku. “Čo dnes budeme robiť?” opýtal sa John L keď sa naraňajkovali. “Tak to neviem. Asi nič, lebo s hentým to je dnes fakt zlé, pochybujem že dnes z toho gauča vstane” povedal Mic. “Tak ho tu nechajme a poďme niekam von” navrhol Ian. “A čo my? spýtala sa Tina “nemali sme dnes náhodou letieť do NY?” “Veď letíme neboj sa” upokojil ju John “hneď idem rezervovať letenky” O chvíľu sa vrátil. “Takže jediný voľný let je o hodinu. Ak ho nestihneme tak až zajtra” oznámil Tine “bež sa pobaliť”. “To nemáme šancu stihnúť” povedala “poďme až zajtra”. Kľudne by zostala aj celý týždeň. “Super tak pôjdeme zajtra” potešil sa John. “Tak keď sa všetko tak pekne vyriešilo, môžeme ísť konečne niekam von” uzavrel Ian “len nie na pláž, pláže mám po krk”. “Ja tiež” pridali sa Mic s Johnom L. “Tak poďme cestou niečo vymyslíme” povedal John a všetci odišli z bytu. Zostal tam len Joey, ktorý dospával opicu na Johnovom gauči..... +++++ Bol už večer keď sa Joey zobudil. Hrozne ho bolela hlava ale mu bolo lepšie. Byt bol prázdny. Najprv bol trochu nahnevaný že ho tam nechali ale potom mu došlo že by bolo od neho sebecké ak by chcel aby tu s ním tvrdli celý deň. Vzal si v kuchyni vodu a sadol si do obývačky a zapolo si televízor. Na jednom programe práve začal Terminátor. “Hovoril som ti že mu to nemáš hovoriť” povedal John a odomkol dvere. Všetci vošli dnu. “Dobre, ja viem ale naštval ma” odpovedal Ian. Zamieril rovno do kúpeľne a opláchol si krv z tváre. “Si ok?” opýtal sa ho John L keď odtiaľ vyšiel. “Jasné, nič to nie je” “Daj si na to obklad” poradil mu Mic. “Prosím ťa daj už pokoj s tými obkladmi” rozčúlil sa Ian. “Čaute, kde ste tak dlho?” vyšel na chodbu Joey. “No čau! Už je lepšie?” opýtal sa ho John N. “Lepšie. A jemu je čo?” ukázal na Iana. “Zase si otvoril ústa tam kde nemal” oznámil Mic Joey sa zasmial. To bol celý Ian. “A kde ste boli?” opýtal sa. “Behali sme po meste, boli sme v štúdiu a tak” odpovedal mu John L. “Prišli sme vlastne po teba. Dáme si tu ešte po jednom pive a pôjdeme do hotela. Nech tu mladých nerušíme” povedal Ian a odišiel do kuchyne. Chalani sa ešte chvíľu zdržali v Johnovom byte a potom odišli. Tina s Johnom zostali sami. “Jeej, Terminator, to je super film” povedal s nadšením John a sadol si pred televízor. Tina si sadla k nemu s nepatrným úsmevom na tvári. To som nevedela že John je fanúšikom Terminátora, pomyslela si. John sa nepohol od televizora až kým sa film neskončil. Celý čas ho pozorovala. Očividne ho to veľmi bavilo. Keď už bežali titulky John sa obrátil k Tine. “Tak čo teraz?” opýtal sa. “Ja neviem” odpovedala mu placho. Tak trochu sa jej zmocnila panika. Čo ak John bude chcieť .... Nie že by to nechcela ale bolo to pre ňu priskoro. John hneď zbadal jej obavy. “Mám tu super hru. Môžeme sa zahrať” navrhol s úsmevom keď videl jej rozpaky. “Čo je to za hra?” “Scrable. Poznáš to?” “Poznám” prikývla Tina “Tak? Zahráme sa?” opýtal sa znova John. “Dobre, môžeme to skúsiť” súhlasila. Sadli si k stolu v kuchyni, John rozložil hraciu plochu, a potom si každý vybral z vrecúška sedem písmen. John položil do stredu prvé písmeno. ROCK. Tina pridala svoje slovo. Bolo to celkom zábavné asi hlavne preto, lebo sa hrala s Johnom. Sem-tam sa síce pokúsil švindľovať a vymýšľal si slová ktoré neexistujú ale Tina ho rýchlo odhalila. “Čo to je za slovo?” opýtala sa so smiechom “No to je švédske slovo a znamená to ´záhadný´” odpovedal vážne John. “Tak to určite” neverila mu Tina. “Vážne, tak zavoláme chalanom a môžeš sa opýtať” snažil sa ju presvedčiť. “Nie, nikomu nemusíme volať. Dohodneme sa že budeme používať len anglické slová, žiadne iné” povedala rozhodne. “Tak dobre” vzdal to nakoniec John a zobral si späť svoje písmenká. Chvíľu rozmýšľal a potom tam poukladal iné. MUSIC. “No vidíš, to si tam mohol dať hneď a nie vymýšľať hlúposti” pochválila ho Tina “To nebola hlúposť, to bolo skutočné slovo” ohradil sa John a zatváril sa urazene. To ju ešte viac rozosmialo. “No dobre, tak to nebola hlúposť” povedala a pozrela na svoje písmená. Chvíľu rozmýšľala a potom ich poukladala na hraciu plochu k Johnovmu slovu K M U S I C S S “Kiss” prečítal John a potmehúdsky sa usmial a žmurkol na ňu. “Čo?” ohradila sa Tina “myslela som tú skupinu”. “Pravdaže” prikývol John vážne “čo iné”. Ani sa nestačila spamätať a už ju držal v náručí a pobozkal ju. Dlhým vášnivým bozkom. Zo začiatku sa ako vždy snažila brániť ale potom to vzdala a opätovala jeho bozky. Jeho ruky sa jej dotýkali, hladkal ju naprv po chrbte, potom sa jeho ruky posúvali nižšie a o chvíľku už boli pod tričkom. Ale Tine to vôbec nevadilo. Úlpne ju oslepila vášeň a chcela stále viac. John to vycítil a tak ju neprestával bozkávať. Opatrne ju položil na gauč s perami stále pritisnutými na jej. Jeho ruky sa posúvali stále nižšie a nižšie .... potom jej rozopol zips na rifliach a začali sa vzájomne vyzliekať. Už nie pomaly ako na začiatku ale rýchlo a nenásitne lebo ich túžba bola stále silnejšia. Cítila jeho bozky po celom tele. Milovali sa priamo tam na gauči v Johnovej obývačke... Tina sa pomaly spamätávala zo sladkého opojenia. Ležala v Johnovom objatí. Placho k nemu zdvihla oči. Bola trochu zahanbená, úplne sa jej to vymklo spod kontroly. Ale John sa usmieval. Pohladkal ju po vlasoch a napravil jej pramienok čo jej padal do tváre. “Prepáč mi že som nedodržal našu dohodu. Ale keď si taká krásna. Ja už som to nemohol vydržať” povedal jej. Tina sa vôbec nehnevala. Bola šťastná. Prebehlo jej mysľou že by mu to asi nemusela hneď dať najavo, ale potom to hodila za hlavu. Načo má hrať divadlo, keď je z neho úplne hotová a on to dobre vie. “Môžem za to tak trochu aj ja, lebo som ťa nezastavila” odpovedala mu. “Hrozne som sa bál že to urobíš” šepol a znova ju pobozkal “milujem ťa Tina.” Tina bola v rozpakoch. Nevedela či mu má povedať to isté alebo radšej mlčať. Ale John nečakal odpoveď. Vedel že pre ňu je to ešte priskoro. Pritúlil si ju k sebe ešte tesnejšie a znova sa milovali až kým obaja nad ránom nezaspali. Bolo pol desiatej ráno. Tina otvorila oči. Ležala v obývačke na gauči prikrytá dekou. Spomenula si na včerajšiu noc a bola rada že John pri nej nie je lebo cítila ako sa pri tej spomienke červená. Kde vlastne je, pomyslela si. Vstala, zakrútila sa do deky a prešla chodbou do kuchyne. Ani tam nebol. Kúpeľňa, napadlo ju. Otvorila a dvere a ani tam nič. Ale potom už počula štrkotať v zámke kľúč. Podvedome sa usmiala a rozbehla sa ku dverám. John hneď ako ju uvidel pustil z rúk tašky a pritisol si ju k sebe a silno objal. “Dobré ráno láska” povedal a pobozkal ju. “Dobré ráno, kde si bol?” “Bol som kúpiť niečo na raňajky” povedal jej nežne a znova jej dal pusu “chcel som ťa prekvapiť a prichystať ti raňajky do postele, ale ako vidím zase mi to nevyšlo” zasmial sa. “Tak ich môžeš pripraviť a ja zatiaľ niečo na seba hodím” povedala Tina. “Dobre” prikývol “ale ponáhľaj sa” Ešte nestihli ani doraňajkovať a ozval sa zvonček pri dverách. John išiel otvoriť. Boli to chalani. “Čaute, už ste hore?” opýtal sa Ian nahlas a pretlačil sa popri Johnovi dnu. “Už sme hore, poď ďalej” odpovedal mu ale Ian už bol dávno v kuchyni. Kým vošli ostatní, sedel už za stolom a veselo sa napchával. “Čo vám nedali v hoteli raňajky?” opýtal sa John Iana. “Dali, ale po ceste vyhladol” ozval sa Mic. “Tak čo dnes budeme robiť?” chcel vedieť John L. “Ja neviem čo budete robiť vy, ale my letíme do New Yorku” oznámil John. A potom sa na sekundu zamyslel a pozrel na hodinky. “Let čo som včera zabukoval sme práve nestihli” povedal a otočil sa k Tine. “To je znamenie, že nikam nemáte ísť a zostať tu” zakričal Ian od stola. “Asi má pravdu, čo keby sme zostali ešte pár dní” počula Tina samú seba. Preboha, pomyslela si, to som nemohla povedať ja, čo si John pomyslí.... “Naozaj?” potešil sa John “a čo škola? Nevadí že pár dní vymeškáš?” No to som si pekne zavarila, brebehlo jej zas mysľou. “Nevadí” povedala ale najradšej by to hneď odvolala. John k nej prišiel a objalu ju. “Som hrozne šťastný” povedal a dal jej pusu. To sa samozrejme neobyšlo bez hlasných prejavov nadšenia od chalanov. “Tak teda čo dnes budeme robiť?” opýtal sa zase John L. “Neboj niečo vymyslíme” zasmial sa Mic. Všetci sa začali predbiehať v nápadocho čo by v ten deň mohli robiť, len Joey sedel zamyslený za stolom. “Čo mu je?” opýtala sa Tina potichu Johna L. “Včera zase volal R.... a nedovolal sa” pokrčil plecami JohnL. Chudáčik, ako ho môže nechať takto sa trápiť, pomyslela si. Trochu sa na R.... hnevala. Musím jej zavolať ja a dohovoriť jej do duše. Ak sa vôbec dovolám. Ale v tom ju čosi napadlo. Zatiaľ čo sa ostatní dohadovali ako strávia deň, Tina si prisadla k Joeymu. “John L mi povedal že si včera volal R...” začala. Joey len smutne prikývol. “Povedz mi pravdu čo si o tom myslíš” poprosil ju “je to pravda že toľko pracuje alebo už nemá záujem?” “Tak to naozaj neviem” pokrútila hlavou “ale mám pre teba riešenie ako to zistiť”. “Aké” opýtal sa bez záujmu Joey. Bolo len jedno riešenie – ísť za ňou a opýtať sa na to. Ale na to si netrúfal. “R... príde tento piatok do New Yorku. Pracovne. A zostane celý mesiac až do vianoc. Poď s nami a spýtaj sa jej” Joey na ňu chvíľu prekvapene hľadel. “To myslíš vážne? Príde do New Yorku? Ako dlho to vie?” vychrlil na ňu kopu otázok. “Neviem ako dlho to vie ona ale ja to už viem viac ako týždeň. A myslím že mi to zavolala hneď ako sa to dozvedela” povedala Tina. “Zavolala ti to” povedal akoby sám pre seba Joey. Bolo na ňom vidno obrovské sklamanie. V tom jej to došlo a snažila sa napraviť čo pokazila. “Možno ti to nezavolala lebo nemyslela že by si išiel do New Yorku. Keď sa máte stretnúť o mesiac v Lodýne. To už je za chvíľku .....” nevedela ako pokračovať. Joey bol stále smutnejší, čím viac sa ho snažila potešiť. “Tak pôjdeš s nami, nie?” urobila ešte posledný pokus. “Pôjdem, musím vedieť ako to s nami je” povedal. “Čo vy tu sedíte, ideme!” opýtal sa John a už ťahal Tinu za ruku za ostatnými. Joey tiež pomaly vstal a pripojil sa k nim. Týždeň ubehol ako voda. Tina a John boli zaľúbení ako nikdy predtým. Dni trávili spolu s chalanmi a noci len sami dvaja v Johnovom byte. Každú noc sa nádherne milovali a Tina si želala aby sa ten týdeň nikdy neskončil. Mala strach že keď sa vráti do NY už to nebude také ako teraz. Aj John mal obavy. Vedel že celý čas v New Yorku s Tinou nemôže zostať, koniec koncov žil v L.A. a mal tu prácu, priateľov, kapelu. Mal strach že keď ju tam nechá samú bude tráviť čas s inými. Dobre si ešte pamätal Davida a ich bozk pred barom. Aj posledný večer keď ležali po milovaní v posteli, nad tým rozmýšľal. “Sľúbiš mi niečo?” opýtal sa Tiny. “Čo také?” “Najpr povedz že mi to sľúbiš” trval na svojom John. “Nesľúbim, keď neviem o čo ide” povedala Tina. “Však sa už nebudeš stretávať s tým Davidom?” Tina bola chvíľu ticho. “Prečo by som sa s ním nemala stretávať. Chodíme do jednej školy, býva neďaleko mňa, určite sa s ním budem stretávať.” povedala nakoniec. Hádam si John nemyslí že sa teraz nebude stretávať so žiadnym spolužiakom. “Tak som to nemyslel. Mal som na mysli rande a bozkávanie, spoločné obedy a večierky”. Zadívala sa na neho a rozosmiala sa. “Aký si ty žiarlivec! Toto ti nemôžem sľúbiť, určite by som to nedodržala” podpichla ho a stále sa smiala. “No počkaj” povedal John “robíš si zo mňa srandu? Tak to ti len tak neprejde”. Objal ju a začal bozkávať a z bozkávania prešli pomaly do milovania. “Milujem ťa, už ťa nechcem nikdy stratiť” zašepkal jej nežne do ucha. Tina len zavrela oči a vychutnávala si Johnove bozky a dotyky a zaháňala každú myšlienku na zajtrajšok a na to že tento nádherný týždeň sa zajtra skončí....... ++++ Ráno sa všetci stretli na letisku. John, Tina a Joey leteli do NY a zvyšok chalanov späť na ostrov. “Tak kedy sa zase uvidíme?” opýtal sa Mic Johna keď sa lúčili v letiskovej hale. “Prídťe hocikedy, budeme sa tešiť” povedal John “bolo super že ste prišli.” “Jasné že prídeme, mne už na tom ostrove pomaly šibe” ozval sa Ian. V tom zaznela posledná výzva na odlet do NY. “Tak my teda ideme, uvidíme sa” “Čaute, a ty sa nezabudni vrátiť” podpichol Mic Joeyho. Ten len smutne pokrútil hlavou. Trochu sa bál stretnutia s R.... bál sa že sa dozvie že ich láska je už minulosťou. Chalani mu hovorili že to bola len letná láska že má na ňu zabudnúť, ale to nešlo. Na niekoho koho milujeme sa nedá zabudnúť. Ani Tina s Johnom na seba nezabudli. A teraz sú spolu šťastní. “Tak už choďte, lebo to zase nestihnete” pripomenul John L. “Dobre, tak sa majte” rozlúčili sa posledný krát Tina s Jonom. Joey len zakýval. Potom sa stratile v dave. Chalani sa pobrali opačným smerom. Lietadlo im letelo až za hodinu tak si ešte na chvíľu sadli do jednej z nespočetného množstva kaviarní. Za pár hodín lietadlo pristálo v New Yorku. Vzali si taxík do mesta kde sa ubytovali v hoteli. Tina sa do školy neponáhľala, bol piatok poobede takže mala pred sebou celý voľný víkend. S Johnom. A v pondelok sa musel vrátiť späť do L.A. “Čo keby sme niekam vybehli sa najesť” navrhol John keď už boli na izbe “a potom môžeme vyskúšať nočný život v New Yorku. Aj keď predpokladám že si ho už spoznala” dodal s úsmevom. “Dobrý nápad, aj keď neviem čo ti je smiešne” povedala Tina. “Nič, len som si spomenul ako som ťa tu prvý krát stretol. A potom ešte aj druhý krát – s Davidom.” “Tak to mi smiešne nepripadá ani vtedy a ani teraz” ohradila sa. “Dobre tak poďme” súril ju John. “Nemali by sme zavolať aj Joeyho? Bude od nás pekne sprosté ak ho tu necháme” opýtala sa Tina. “No dobre tak ho vezmime” odpovedal John nie veľmi nadšene. O chvíľu už klopali na dvere jeho izby. “Ahoj, ideme sa niekam najesť, poď s nami” povedala mu Tina. “Nejdem, radšej zostanem tu” odpovedal Joey “ale ďakujem”. “Poď, čo tu budeš robiť sám?” začal ho prehovárať John. “Nič, som unavený a nemám náladu behať po meste. Kedy vlastne príde R....?” “Naposledy keď sme spolu volali povedala že zajtra. Tak dúfam že sa nič nezmenilo, lebo ak mi aj volala tak ma nezastihla, keď že som tu týždeň nebola.” Povedala Tina. Joey prikývol. “Tak si to užite” povedal a zavrel dvere. “Musím jej zavolať” rozhodla sa zrazu Tina a vrátila sa do izby. John ju len mlčky nasledoval. Už si zvykol že keď sa pre niečo rozhodla tak to tak aj urobila. Sadla si do kresla, vzala telefón a z pamäti vytočila číslo. Pár krát to zazvonilo, už už to chcela zložiť keď sa R... konečne ozvala. “Prosím” “Čau to som ja” povedala Tina “Čauko, tesnotka za 10 minut vyrážam na letisko. Kde si vlastne bola celý týždeň? Volala som ti najmenej tri krát a nikdy som ťa nezastihla.” “Bola som v L.A. s Johnom. Chcela som sa len opýtať kedy prídeš” “S Johnom? To fakt? Veď si vravela že nič neurobil keď ste sa stretli a potom sa dozviem že si s ním celý týždeň v Kalifornii!” povedala prekvapene R... “To je na dlhšie, porozprávam ti to keď prídeš. Kedy teda prídeš?” opýtala sa zase Tina. “Zajtra ráno vášho času pristanem na letisku. O deviatej” “Tak super, prídem ťa čakať” “To nemusíš, prídu po mňa z firmy. Ale môžeme sa stretnúť poobede. Povedzme o tretej. Ale navrhni kde, ja sa v New Yorku vôbec nevyznám.” povedala R.... “Ja sa tu tiež veľmi nevyznám ale môžeme sa stretnúť v jednej pizzerii v Manhattane na 34. Ulici. Volá sa Pizza Parlour” navrhla Tina. “Super tak zajtra o tretej sa tam stretneme, už sa teším” povedala R..... “Ja tiež, tak pa zajtra” “Pa” povedala R.... a zložila. Hneď potom vyrazila na letisko. “Tak to by sme mali” povedala Tina viac menej sama pre seba. “Vybavené?” opýtal sa John “Jasné, stretneme sa zajtra o tretej v tej pizzerii na 34tej. Som zvedavá čo urobí keď tam zbadá Joeyho” rozmýšľala nahlas. “Možno by si tam nemala ani ísť. Nech tam ide len Joey, to asi bude lepšie, všetko si budú môcť v kľude vysvetliť. A je to dobré aj v prípade keby mala náhodou zajačie úmysly, mám to odskúšané” povedal John a šibalsky sa na ňu usmial. Presne vedela že myslí na ten moment v L.A. keď chcela odísť ale nemohla lebo sa tam vôbec nevyznala. “Dobre tak poďme za Joeym, poviem mu to” povedala a už jej nebolo. John si len vzdychol. Dúfal že po tomto už konečne budú môcť opustiť hotel a ísť sa niekam najesť. Joey sedel v hotelovej izbe a pozeral neprítomným pohľadom na nejaký bod za televízorom. Ten bol zapnutý, bežal nejaký seriál. Rozmýšľal nad tým čo mu práve povedala Tina. R... priletí zajtra ráno. A dohodli si stretnutie o tretej v nejakej pizzerii. Navrhla mu aby tam šiel sám. Samozrejme súhlasil. Hrozne sa tešil že ju uvidí. Ale bál sa jej reakcie keď uvidí namiesto Tiny jeho. Ale najviac sa bál že ho už nechce. Najradšej by bežal za ňou ráno na letisko. Rozhodol sa že pôjde spať aby bolo čo najskôr ráno. Tin s Johnom strávili pekný večer. Najprv sa navečerali v príjemnej reštaurácii a potom sa presunuli do jedného baru, kam John rád chodil keď bol v NY. Vonku bola hrozná zima a na uliciach kopy snehu. Oproti slnečnej Kalifornii úplne iný svet. Nezdržali sa dlho, už pred polnocou boli späť v hoteli. Keď potom neskôr ležala s Johnom v posteli a on si už veselo odfukoval, rozmýšľala o zajtrajšku. O R.... a Joeym. Hrozne dúfala že keď R... Joeyho znova uvidí, zase sa vrátia city a láska čo k nemu cítila. S týmito myšlienkami nakoniec zaspala. R.... ráno okolo deviatej pristála v NY. Na letisku ju čakala pani z ich materskej firmy, ktorá ju vzala do hotela a potom do firmy, kde ju previedla, zoznámila s kolegami a ukázala jej ako to tam chodí a čo bude jej práca. Potom išli na obed a zrazu boli dve hodiny popoludní. “Ako ďaleko je odtiaľto 34. Ulica v Manhattane?” opýtala sa svojej sprievodkyne. “Je to dosť ďaleko, ale hneď za rohom je metro a žltá trasa vedie priamo do Manhattanu. Počkaj mám tu niekde plánik metra aj so zastávkami” povedala a začala sa hrabať v kabelke. O chvíľu jej už podávala malú knižku. “Tu si nájdeš žltú trasu, toto je naša zástavka, tu nastúpiš a tu je Manhattan, aha priamo na 34. je zástavka. Tak tu vystúpiš” poradila jej. “Ďakujem, hrozne si mi pomohla. Ako dlho to asi môže trvať? Opýtala sa R... “Do Manhattanu odhadujem necelú hodinu” “Tak to aby som už išla” povedala R... a rozlúčila sa s Jane. Cestovanie metrom prebehlo bez problémov, R... poľachky našla žltú trasu, nastúpila do metra a asi 40 minút sa viezla. Na zástavke 34. Ulice vystúpila, vyšla z metra na ulicu a tam sa spýtala na pizzeriu Pizza Parlour. Bolo to ešte pár minút chôdze. Vošla dnu a rozhliadla sa. Nikde Tinu nevidela. Asi tu ešte nie je, pomyslela si a pozrela na hodinky. Boli prestne tri. Tak sa rozhodla že si sadne a počká. Vo chvíli keď sa chystala zavolať na čašníka niekto pristúpil k stolu pri ktorom sedela. “Ahoj” ozvalo sa nad ňou. Zdvihla hlavu zažila mierny šok. Stál tam Joey. Nevedela čo povedať, čakala že príde Tina a objavil sa on. Keď Joey videl že sa nezmôže na slovo len na neho pozerá, sadol si k nej. “Čo ty tu robíš?” dostala konečne zo seba. “Pekné privítanie, dúfal som že sa potešíš keď ma tu uvidíš, ale zrejme som sa mýlil” povedal Joey sklamane. R... zase nevedela čo povedať. Jasné že sa tešila, len bola prekvapená, vôbec ho tu nečakala. A bolo to predsa už tak dávno. V poslednej dobe ju práca tak pohltila, že bola málokedy doma keď jej Joey volal. Postupne sa začali odcudzovať. Všetky spomienky na leto a ostrov pomaly bledli. Už si nevedela vybaviť chuť Joeyových bozkov ani pocit keď sa jej dotýkal. Bolo to preč. A jej bolo stále viac jasné že to bola len letná láska. V reálnom svete nemohla prežiť. Veď žili každý na inom konci sveta. Myslela si že on to vidí tak isto. “Prepáč, ja som čakala Tinu nie teba” snažila sa mu ospravedlniť “kde vlastne je?” “To je jediné čo ťa zaujíma?” opýtal sa smutne Joey “dohodli sme sa že prídem ja aby sme sa mohli porozprávať. O nás”. “Aha, no dobre, tak sa poďme porozprávať” súhlasila R... “začni”. “Prečo sa ti nikdy nemôžem dovolať?” začal Joey s prvou otázkou. “Mám kopu práce” znela odpoveď. “Na to som sa nepýtal. Chcel som vedieť prečo si to nezariadiš tak aby si bola doma keď ti volám. Veď som ti volal vždy večer. A zo začiatku to fungovalo. Prečo už to nejde ako predtým?” R... chvíľu mlčala. “Tak dobre, poviem ti prečo to nejde ako predtým. Ja už neverím že naša láska má budúcnosť, boli sme naivní, keď sme tomu verili. Ty žiješ na krásnom ostrove a ja na Slovensku. Akú máme šancu na spoločný život? Obaja by sme to mali brať ako prázdninovú lásku. Nič viac to nikdy nebolo.” Joey nevedel čo povedať. Bol v šoku, toto ani vo sne nečakal. “To nemyslíš vážne?”opýtal sa zlomene “ja to nechápem. Ako toto môžeš povedať? Veď sme sa dohodli si budeme volať a že sa stretneme na Vianoce. A potom zostaneš somnou. Čo sa stalo že už to neplatí?” Joey bol úplne zúfalý. “Nič sa nestalo. Proste som pochopila že je to celé hlúposť. Nemá to žiadny zmysel” povedala R... ale už je nebolo všetko jedno, keď videla Joeyho ako tam sedí ako kôpka nešťastia. “To znamená že je koniec?” opýtal sa po chvíli. R... váhavo prikývla. “Bude to tak lepšie”. Obaja tam chvíľu bez slova sedeli. Joey bol úplne hotový, chcel niečo povedať ale mozog mal ako vygumovaný, nebola tam žiadna myšlienka. Len prázdnota. “Je mi to ľúto” prerušila konečne ticho R.... Ale on len pokrútil hlavou akože nestojí o jej ľútosť, bez slova vstal a odišiel z pizzerie... +++++ R.... sedela v pizzerii a pila už tretí drink. Nemohla sa spamätať z toho čo sa pred chvíľou stalo. Keď bola doma na Slovensku pripadalo jej úplne prirodzené že je koniec. Akosi to vyplynulo zo situácie, boli od seba vzdialení a vzťah na diaľku nemal zmysel. Ale teraz a tu, keď ho znova po toľkých mesiacoch stretla, už sa jej to nezdalo také jedonoznačné. Bol taký pekný, vlny po trvalej sa stratili a jeho vlasy boli rovné. Veľmi mu to pristalo. Mal na sebe bielu košeľu a bledé jeansy. Bože prečo som mu to povedala, uvažovala. Mala hrozné výčitky svedomia a k tomu sa ešte hrozne bála že urobila veľkú chybu. Možno najväčšiu chybu svojho života. Veď to bol Joey Tempest. Ale potom zahnala tieto myšlienky aj všetky svoje pochybnosti. Takto to bude lepšie. Skôr či neskôr by to aj tak skončilo. Ale prečo je jej potom tak ťažko. Prečo je jej tak ľúto že ho už neuvidí .... Keď Joey vyšiel z pizzerie, nasadol do taxíka a odviezol sa späť do hotela. V bare si vypýtal fľašu whisky a odišiel do svojej izby. O chvíľu sa ozvalo klopanie nadvere. Najprv to ignoroval, ale keď sa ozvalo zas, išiel otvoriť. Bola to Tina a John. “Čaves, tak čo?” opýtala sa ho Tina ešte medzi dverami, keď vchádzali dnu. “Kde je R....?” obzerala sa sklamane po izbe. “Nie je tu. Je koniec” povedal Joey. “Čože?” neverila vlastným ušiam. “Áno” “To akože prečo? To ti povedala? Alebo je to len tvoj dojem?” “Povedala mi že to tak bude lepšie, lebo už ku mne necíti čo na ostrove a nemá to vraj zmysel” povedal nešťastne. Tina ani John nevedeli čo povedať. Tina predpokladala že sa nezvítajú s toľkými emóciami ako keď sa lúčili na ostrove, ale až takýto dramatický vývoj nečakala. “Chcem byť sám” povedal po chvíli trápneho ticha Joey. Obaja prikývli a opustili jeho izbu. Keď zostal konečne sám otvoril si whisky a napil sa rovno z fľaše. “Nemám tu nejaký odkaz?” opýtala sa R... recepčnej v hoteli kde bola ubytovaná. “Nie, nič tu nie je” odpovedala je recepčná. R.... sa vyviezla výťahom na 14ste poschodie a vošla do svojej izby. Hlava jej išla prasknúť od bolesti. To bol pravdepodobne následok tých štyroch drinkov čo si dala v pizzerii. A samozrejme toho stresu čo tam zažila. Keď vypila štvrtý pohárik, rozhodla sa že je čas odísť. Metrom sa zase vrátila k budove ich firmy a otiaľ to bolo do hotela kúsok. Schválne jej našli tento hotel aby to mala blízko do práce. Hodila sa na posteľ a zavrela oči. Hlava ju bolela tak veľmi že cítila ako jej niekde vzadu pulzuje krv. Musím si nájsť ružovú tabletku, pomyslela si. Vstala a začala sa hrabať v kabelke. Tam žiadnu nenašla a tak otvorila kufor čo ešte stále stál pri dverách izby. Zapila ju vodou a znova si ľahla. Želala si aby rýchlo zaspala a nemusela tak myslieť na to čo sa dnes poobede stalo. Ale spánok neprichádzal.... “To je ale zima” povedala Tina a stiahla si rukavice. Viezli sa hotelovým výťahom. “Stačí povedať” zasmial sa John a objal ju “ja ťa zohrejem”. Výťah zastal na 13stom poschodí. “Bol som dobrý, že?” pokračoval John. “Bol si super” pochválila ho Tina a vystúpila z výťahu “som nevedela že si taký korčuliar”. “No vidíš, koľko vecí o mne ešte nevieš. Keď som bol malý hrával som hokej”. “Fakt?” čudovala sa “myslela som si že si od malička hrával na gitare. Alebo podpaľoval lesy”. John sa na ňu káravo pozrel. “To vieš odkiaľ?” “Veď si mi to povedal. Vtedy keď sme sedeli na opustenom ostrove pri ohni, už sa nepamätáš?” “Jasné, už si spomínam” zasmial sa zase “ale aj tebe to išlo celkom dobre, síce nie tak dobre ako mne, ale ušlo to” dodal ešte. “Teda, ty si ale gentleman! Ja si myslím že mi to išlo oveľa lepšie ako tebe” nedala sa Tina. “Veď hovorím že ti to išlo dobre” povedal a pobozkal ju. “No dobre” vzdychla si s úsmevom. S Johnom sa neoplatilo hádať. “Ktovie čo bude teraz s Joeym?” spomenula si zrazu. “Dúfam že sa to nejako vyrieši. Myslíš že si to nerozmyslí?” “No tak to neviem, ak mu raz povedala že je koniec, myslela to vážne, natoľko ju už poznám” odpovedala Tina. “Čo už. Bude to musieť nejako rozchodiť” skonštatoval John “nezahráme si scrable?” “Odkiaľ máš scrable?” prekvapila sa Tina. “Opýtal som sa na recepcii. Ale nemali ho tak som využil svoj osobný šarm a poprosil som jednu mladú recepčnú aby mi ho zohnala” žmurkol na ňu. “Teda ...” usmiala sa “tak dobre poďme sa zahrať. Ale nie že budeš zase podvádzať. Dohodli sme sa na jasných pravidlách. A na tú recepčnú sa zajtra budem škaredo pozerať” John sa rozosmial a vášnivo ju pobozkal.... Tina pozorovala Johna ako spí. Bol krásny a aj v spánku mal taký jemný náznak úsmevu na tvári. Nemohla zaspať. Rozmýšľala nad Joeym a R.... Aký boli na ostrove zamilovaní, takmer dokonalý pár. A ako hrozne to dopadlo. Keby ich to prešlo oboch, bolo by to v pohode. Ale Joeyove city sa nezmenili. Keď ho videli dnes popoludní po stretnutí s R...., vyzeral hrozne. Trochu mala výčitky že on sa trápi a oni sa išli s Johnom zabávať. John ešte ráno vymyslel že by sa mohli ísť korčuľovať do Central parku. Takto pred Vianocami tam bolo veľké klzisko. Tak keď ich Joey poslal preč, išli do Central parku hoci Tine sa veľmi nechcelo, ale John ju presvedčil. “Aj tak mu nepomôžeme, musí sa s tým vyrovnať sám” hovoril. V central parku bolo krásne. Bola už tma a všetko bolo vysvietené farebnými vianočnými svetlami, okolo klziska stálo niekoľko vianočných stromčekov. A hrala tam hudba. Požičali si korčule a John ju dotiahol na ľad. Vedel sa skvelo korčuľovať. A ani ona sa nedala zahanbiť. Držali sa za ruky a krúžili po ľade. Bolo to veľmi romantické. Vydržali tam ale len hodinku lebo bola hrozná zima. A k tomu scrable sa ani nedostali... Usmiala sa sama pre seba keď si na to spomenula. Zase sa pozrela na Johna. Pokojne spal. Naklonila sa k nemu a dala mu pusu na ústa. Trochu sa pomrvil, čosi zamrmlal a pritúlil sa k nej. V tej chvíli, v tom istom hoteli, len v inej izbe sedel Joey, iba pri svetle malej stolovej lampy. Tvár mal v dlaniach a po lícach mu tiekli slzy. Pred ním na stolíku stála prázdna fľaša od whisky. Bol úplne opitý, bolesť bola stále rovnaká. Alkohol mu vôbec nepomohol zabudnúť. Nemal ani potuchy čo má robiť ďalej. Bojovať alebo to radšej nechať tak. Ale o čo bude bojovať, keď R.... ho už neľúbi. Zvihol hlavu. Našiel na stolíku pri telefóne pero a papier a začal písať. Písal o svojej bolesti a láske a o tom ako hrozne mu chýba. Potom pridal ešte pár akordov na melódiu čo mal v hlave. Prebehol očami text ešte raz ale ani trochu sa mu to nepáčilo a tak papierik pokrčil a hodil na stôl. Oprel si hlavu o operadlo kresla a o chvíľu zaspal... Keď sa R... zobudila bolo ešte len šesť hodín. Bola tma a hlava ju vôbec neprestala bolieť. Vstala a išla do kúpeľne. Zaspala oblečená, takže stále mala na sebe šaty zo včera. Musím sa osprchovať, pomyslela si, vyzliekla sa a vošla do sprchy. Voda jej stekala po tele a trochu sa jej uľavilo. Akoby zmyla preč všetky zlé pocity čo mala zo včerajšieho popoludnia. A výčitky že ublížila Joeymu. Keď sa osprchovala, obliekla si pyžamo a vzliezla zase do postele. Bolo ešte len sedem takže sa rozhodla že si ešte skúsi pospať, aj tak mala pred sebou celý voľný deň a nemala ani páru o tom ako by ho mohla stráviť. Tina stále nebola na internáte a nikoho iného tu nepoznala. Ktovie čo teraz robí Joey, prebehlo jej mysľou. Je ešte v NY alebo už odišiel? Potom tieto myšlieky zahnala a snažila sa zaspať... Ozvalo sa búchanie na dvere. Joey sa pomaly preberal. Sedel v kresle a bol celý dolámaný. Najprv si nevedel na nič spomenúť ale potom sa mu postupne všetko vybavilo. Zrak mu padol na prázdnu fľašu na stole. Búchane stále neprestávalo. Vedel že je to John alebo Tina. Alebo obaja. “Čo tu trieskaš tak zavčasu?” opýtal sa keď otvoril dvere. Bol to John. “Zavčasu? Veď je už skoro obed. Ako sa máš?” Joey sa na neho pozrel pohľadom ktorý hovoril že si tú otázku mohol odpustiť. “Dobre, tak prepáč. Chcel som vedieť či si ok. V rámci možností” povedal John “a chcem sa ešte opýtať čo mieniš teraz robiť. Zostávaš tu alebo ideš so mnou do L.A.? Večer odlietam.” Joey si sadol a chvíľu mlčky hľadel do prázdna. Rozmýšľal či má zostať. Ale potom pokrútil hlavou. “Idem s tebou, neviem na čo by som tu zostával” odpovedal. “Dobre tak zabukujm letenky. Nepotrebuješ niečo? Nepôjdeš s nami na obed?” “Nie, užite si to spolu posledný deň, ja to nejako prežijem aj sám” povedal Joey a John potom opustil jeho izbu. Po chvíli mu zase padol zrak na stôl. Okrem flľaše tam bol aj nejaký pokrčený papier. Vzal ho, rozložil a začal čítať. Došlo mu že to je pieseň čo včera napísal. Nebola až taká zlá ako si včera myslel. Tak papier poskladal a strčil si ho do vrecka na jeansoch. Potom si vzal bundu a odišiel z hotela. “Tak čo ti povedal?” pýtala sa nedočkavo Tina keď sa John vrátil. “Nič, akurát že s nami nejde na obed ale večer odletí so mnou do L.A.” odpovedal. “Škoda, dúfala som že sa aspoň pokúsi ju presvedčiť” zosmutnela Tina. “Ja sa mu ani nečudujem. Celý čas čakal kým sa stretnú, vyvolával jej a ona mu potom povie toto, tiež by som už nemal chuť ju o ničom presviedčať” povedal John. “Veď hej, ale mohol to skúsiť”. “Už na to nemysli, obleč sa ideme na obed” Tina prikývla a hodila na seba bundu a vyrazili. Keď sa naobedovali v jednej príjemnej francúzskej reštavrácii v centre, John navrhol aby sa išli ešte niekam prejsť. “Dúfam, že ma zase neťaháš korčuľvať sa” povedala mu Tina so smiechom. “A nepáčilo sa ti to? Veď to bolo zábavné. Ale máš ešte čo doháňať, aby si sa mi vyrovnala. Ak chceš môžem ti dať lekcie z korčuľovania” navrhol jej . “Môžeš” zasmiala sa “kam teda ideme?” “Hádaj” “Neviem, povedz mi” “Ideme na 14stu ulicu. Dnes tam začínajú vianočné trhy” “Vážne, tak poďme, vianočné trhy mám rada” Vianočné trhy v NY boli naozaj veľkolepé. Rozkladali sa v celej jednej štvrti ktorá končila rovno pri obrovskom vianočnom stromčeku na začiatku Central parku. “Tak ja sa obávam, že toto nemáme šancu prejsť ani keby sme na to mali celý deň” skonštatoval John. “Hmmm, asi nie” “Poď, tam majú vianočný punč, trochu nás zahreje v tejto kose” povedal a už ju ťahal k stánku kde sa predával punč a iné vianočné dobroty. Prešli pár ulíc a potom sa začali stmievať. Bol čas ísť. John si v hoteli pobalil veci, vyzdvihol Joeyho v jeho izbe a všetci traja nasadli do taxíka. Najprv zamierili do Harvardu. Zaviesť Tinu na internát. John pomohl Tine vybrať z auta kufor a potom si ju k sebe pritúlil. “Neboj sa, týždeň prejde rýchlo a potom zas prídem. Alebo ty”. Vášnivo ju pobozkal a potom nasadol do taxíka a bol preč. Tina tam ešte chvíľu stála a pozerala sa ako auto odchádza. Potom vzala kufor a vošla dnu. “Ahoj, konečne si tu!” privítala ju Kelly len čo otvorila dvere na ich izbe “tak ako bolo v L.A? hovor!” “Ahoj Kelly, necháš ma aspoň si zložiť veci? “Počúvaj, stále ťa tu niekto hľadal, mala si kopu telefonátov. A Dave sa tu tiež občas zastavil. Nešlo mu do hlavy na čo si išla do L.A. Inak ani mne to nejde” štebotala okolo nej Kelly. “A čo si mu povedala?”opýtala sa Tina. “NO nič, čo som mu mala poviedať keď nič neviem. Dúfam ale že mi všetko porozprávaš”. “Dobre, ale neskôr. Najprv mi ty povedz či som o niečo prišla v škole a čo sa udialo kým som tu nebola” požiadala ju Tina. “Jasné tak počúvaj ...” Kelly sa dostala do svojho živlu a neskončila kým jej všetko nevyrozprávala. V podstate sa nič dôležité nestalo, len bežné veci. Porozprávala jej o večierkoch na ktorých bola, že má nového frajera a David bol dva krát na obede s Luci z drhého poschodia. “Neviem či si si to tým výletom do L.A. nepokašľala” uzavrela Kelly. “No čo, už s tým aj tak nič neurobím” mávla rukou Tina. David bol už minulosťou. Vlastne sním nikdy nič ani nechcela mať. “Už je neskoro, idem spať” povedala Kelly zrazu “včera v noci som nespala ani hodinu, tá párty sa pretiahla až do rána”. Zvalila sa do postele, prikrývku si vytiahla až na hlavu a otočila sa k stene. Tina si vzala knihu a chcela si chvíľu čítať ale jej sa po chvíli začali zatvárať oči. Tak zhasla svetlo a o chvíľu aj ona zaspala. ++++ Prvý deň v škole po týždni voľna bol hektický. Tina sa zdržala v škole až do šiestej. Absolvovala niekoľko prednášok, po obede zbehla rýchlo do knižnice a potom sa vrátila do školy na dve hodiny. Našťastie nikde nestretla Davida. Nemala chuť mu vysvetľovať kde bola celý týždeň. Keď sa konečne vrátila večer zo školy, bola taká unavená že mala chuť hneď si ľahnúť do postele a spať. Len čo si ľahla s discmanom na ušiach že si na chvíľu oddýchne, otvorili sa dvere a dnu vbehla Jane odvedľa. “Máš telefón” zakričala. Tina vstala a vybehla na chodbu k telefónu. “Prosím” “To som ja” ozvalo sa v slúchadle “konečne, kde si bola celý deň?” “Ahoj. No dnes som bola v škole, vieš že tu chodím do školy?” opýtala sa Tina s jemným nádychom sarkazmu. “Veď ja viem, prepáč. Ja len že som ti už niekoľko krát volala” ospravedlnila sa R... “kedy sa stretneme?” “Čo ja viem, už je neskoro, čo zajtra?” navrhla Tina. “Ja viem že je neskoro ale aspoň na chvíľu” prošíkala R.... “čo keby som prišla za tebou? Máte tam nejaké miesto kde by sme sa mohli stretnúť?” “Dobre tak príď a ponáhľaj sa” “OK, práve vyrážam” R... prišla do Harvardu taxíkom. Tina ju čakala vonku. “Ahoj” “Čauko, konečne!” Po srdečnom zvítaní a objatí sa vybrali do neďalekej kaviarne. “Super vyzeráš” povedala R.... “predpokladám že za to môže John” “Asi áno” prikývla Tina. “Asi áno? Myslím si že určite. Tak hovor, ako ste sa nakoniec dali dokopy” “To je na dlho. Proste to nevzdal a nakoniec som mu neodolala. Na rozdiel od niekoho” zdôraznila posledné slová a význmne sa na R... pozrela. R.... hneď vedela na čo myslí. “Nechcem sa o tom baviť” povedala jej tvrdohlavo. “Prečo nie? Joey ťa stále miluje, keby si ho videla aký bol nešťastný” “Ja viem, je mi to ľúto, nechela som mu ublížiť” “Ale ublížila si mu. Nechceš si to rozmyslieť a napraviť to?” “Čo ja viem, veď to nemá zmysel, ako budeme spolu žiť? On na ostrove a ja na Slovenku?” pochyboavala R... “A ja s Johnom? Ako my budeme spolu žiť? Niečo musíme vymyslieť. Ale keď sa chce všetko ide” povedala poučne Tina. A mala tak trochu pravdu. “Veď hej, môžeš o tom takto uvažovať. Ale zrealizovať je to oveľa ťažšie. Máš aspoň nejakú predstavu ako to bude? Keď tu skončíš, pôjdeš za ním do L.A.? A tam čo? Žili spolu šťastne až kým nepomreli?” “Ty si fakt hrozná” vzdychla Tina “úplne si mi pokazila náladu” “Prepáč, to som nechcela. Tak mi radšej povedz ako bolo týždeň v Kalifornii”. “Super, no čo ti budem hovoriť. Prišli dokonca aj chalani z ostrova a zostali celý týždeň. Hrozne mi to pripomínalo časy na ostrove. Už si chýbala len ty. A Kee. Ale dobre že tam nebol, asi by sme sa nemohli stretávať každý deň. Kto vie ako sa má” zamyslela sa Tina. “Niekedy by som to chcela vrátiť” povzdychla si aj R.... Tina sa na ňu skúmavo zahľadela. Joey jej určite nie je ľahostajný. Možno ešte majú šancu. A vtedy dostala nápad. Musím ich dať znova dokopy. A John mi pomôže. Spokojne sa usmiala nad tým čo práve vymyslela. Ešte síce nevedela ako to urobí, ale bude nad tým rozmýšľať. Chvíľu sa ešte rozprávali a potom už R... musela ísť. Rozlúčili sa a sľúblili si že sa stretnú aj zajtra. V pizzerii v Manhattane..... Týždeň prešiel rýchlo a bol tu piatok. Tina sa hrozne tešila. Dnes príde John. Volal jej každý deň. A každý deň sa stretávali s R... Ani na sekundu nemala čas smútiť za Johnom lebo každý deň mala úplne nabitý. Doobeda škola a poobede stretnutie s R... Aj teraz sedela v škole a už sa nevedela dočkať kedy odtiaľ vypadne. John jej povedal že priletí o tretej. To bude mať ešte čas zbehnúť do knižnice. Za ten týždeň čo tu nebola mala čo doháňať. Hodina skončila a Tina sa ponáhľala po chodbe k východu z budovy. Zrazu počula za sebou svoje meno. Bol to David. Stretla ho tento týždeň len raz. Dva krát boli na odvetnom zápase v Bostone takže ani nebola príležitosť. “Ahoj Tina” dobehol ju. “Ahoj David” odpovedala mu a na chvíľku zastala. “Čo keby sme dnes večer niekam vybehli? Máš čas?” “Prepáč David ale nemôžem” povedala Tina a pohla sa smerom k východu. Bude mu musieť čo najskôr vysvetliť ako to s ňou je ale teraz sa tým nechela zdržiavať. “Prečo nemôžeš?” nedal sa odbiť David “máš veľa učenia? Ak chceš tak sa môžeme učiť spolu” “Mám síce veľa učenia ale nepotrebujem pomoc. Ale aj tak ti ďakujem” povedala Tina a ponáhľala sa von. Už bola na schodoch pred budovou, keď ju zase dobehol. “Tak sa dnes na to vykašli, však je piatok” nedal sa odradiť. Tina zastala a otočila sa k nemu. “David” začala dôrazne “ja dnes naozaj nemôžem ...” “Nejaký problém?” ozvalo sa zrazu. Tina nemohla uveriť vlastným ušiam. John! Ani na chvíľu neváhala a hodila sa mu do náručia. On ju stisol a vášnivo pobozkal. “Ako to že si už tu? Veď si mal prísť až o tretej? “Stihol som skoršie lietadlo. Prečo? Vadí ti že som tu tak skoro?” “Pravdaže nie, len si ma prekvapil” povedala a dala mu pusu. “Tak poď, keď sa poponáhľame stihneme ešte korčuľovanie v Central parku. Dám ti pár sľúbených lekcií” John chytil Tinu za ruku pozrel sa pohŕdavo na Davida a odtiahol ju k texíku čo čakal pred školou. Auto za chvíľu odíšlo. David stál na schodoch a pozeral sa za nimi. Teraz už mu bolo jasné prečo ho Tina odmietala. Cítil sa ako idiot. “Počúvaj” povedala Tina keď sedela v hotelovej izbe stúlená Johnovi v náručí “rozhodla som sa že musíme dať R... a Joeyho znova dokopy”. Sedeli pred telkou a pozerali nejaký film. “Ty si sa rozhodla že ich dáš dokopy?” zasmial sa John “a to chceš ako urobiť?” “No tak to neviem. Ale na začiatok by sa mohli niekde znova stretnúť. Aby sa porozprávali. Možno s odstupom času to bude iné. Často sa rozprávam s R... o Joeyovi a viem že jej nie je úplne ľahostajný. Stále ho ľúbi len si to nechce priznať, lebo rozmýšľa príliš racionálne.” vysvetľovala Tina. “Je to len môj pocit alebo už máš nejaký plán?” opýtal sa John a stále sa usmieval. “Mám, ale musíš mi pomôcť”. “Som samé ucho” “Takže budúci víkend neprídeš ty do NY ale ja do L.A. a vezmem so sebou a R..... a ty zariadiš aby prišiel Joey” vysvetlila mu Tina svoje plány. “Aha, a čo si myslíš že sa stane keď sa stretnú? R.... sa otočí na opätku a vráti sa prvým lietadlom do NY a chudák Joey zase celý týždeň presmoklí u mňa v byte a v piatok sa vráti na ostrov.” “To určite! Keď bude chcieť odísť tak ju jednoducho nepustíme. A hotovo” nedala sa Tina “No tak to bude úžasný víkend, už sa na to tesím. Naštvaná R... a nešťastný Joey. To bude zábavy” konštatoval John. “Veď je to tvoj kamarát. Chceš mu pomôcť, nie? Tak musíš jeden víkend obetovať. Veď ja budem s tebou” povedala a pobozkala ho. “No veď ešte že to” vzdychol si John “tak dobre, idem do toho a dúfam že sa dajú dokopy lebo inak budeme každý víkend hrávať scrable a vždy keď vyhrám splníš mi tri želania”. “Platí” zasmiala sa Tina. Víkend s Johnom bol fantastický. Sobotu takmer celú strávili v posteli. Len večer sa vybrali von, najesť sa niekam a trochu sa poprechádzať po Vianocami dýchajúcom New Yorku. Ale bola veľká zima tak sa rýchlo vrátili späť do hotelovej izby, do teplučkej postele. A nedeľa sa už niesla v duchu Johnovho odchodu. Tina bola trošku smutná ale John ju stále utešoval. “Je to len 5 dní, to prejde rýchlo. Už sa teším keď prídeš. Teda prídete. Neviem ako presvedčím Joeyho aby zase prišiel keď len pred dvoma dňami odletel na ostrov” uvažoval John. “Niečo už vymyslíš, ja ti verím” povedala Tina. “Jasné, niečo vymyslím. Milujem ťa, nezabudni na to. Zavolám ti hneď ako prídem domov”. John ju ešte pobozkal a potom nasadol do auta a zase bol preč. R.... celý víkend strávila v hoteli. Tina bola s Johnom a ona tu ešte nikoho nepoznala. Aspoň nie tak dobre aby s niekým mohla tráviť voľný čas cez víkendy. Tak si požičala na recepcii kopu videokaziet a celý víkend pozerala filmy. Občas si spomenula aj na Joeyho. A skúšala si predstaviť čo asi tak robí. Ale tieto myšlieky trvali len krátko lebo sa ich snažila hneď zahnať, aby nemusela myslieť aj na to ako mu ublížila. V nedeľu večer keď sa už chytala spať, jej zazvonil telefón. Bola to Tina. “Čau, tak aký si mala víkend?” opýtala sa R.... “V pohode, trochu nudný a ty?” “Ja super” usmiala sa do slúchadla Tina “stretneme sa zajtra?” “Jasné, kde?” “Čo keby sme išli niekam nakupovať?” “Dobre, tak kam?” opýtala sa R... “Neviem. Ja som síce bola v jednom nákupnom centre ale tam by som nerada znova išla. Ale ty by si mohla zistiť v práci kde sa dobre nakupuje a zavolaj mi” “Jasné, zistím” súhlasila R.. “Tak ti zajra zavolám” “OK” Na druhý deň sa stretli v nákupnom centre ktoré R.... odporučili kolegyne v práci. Tento krát to pre Tinu dopadlo oveľa lepšie ako naposledy, ak keď si bola vedomá že ju to napriek počiatočným problémom a strachu, priviedlo k Johnovi. “Máš nejaké plány na budúci víkdend?” opýtala sa Tina “Nemám, veď tu nikoho nepoznám a ty budeš zase s Johnom” odpovedala R.... “Tak čo keby sme išli spolu do L.A.?” “To myslíš vážne? Veď ty tam budeš s Johnom, čo budem robiť ja? To by ho asi nepotešilo keby som tam prišla s tebou”. “Už som mu o tom vravela a nemal nič proti. Poď bude fain, nebudeš tu sama” prehovárala Tina R... “Dobre, ak proti tomu John nič nemá... a kde budem bývať? S vami? To bude trápne...” “Neboj bude to v pohode” trvala na svojom Tina. “No dobre, pôjdem rada” súhlasila R... Týždeň zase ubehol ako voda. V piatok popoludní s obe pobalili veci a stretli sa na newyorskom letisku. “Konečne že ideš, čakám tu už pol hodinu” privítala Tinu R... “Prepáč, nemohla som sa vymotať z metra” ospravedlnila sa Tina. “Tak poďme lebo to odletí bez nás” Na letisku v L.A. čakal John. R... ho nevidela od tej bitky s Keeom na ostrove. John sa privítal najskôr s Tinou a potom keď ju prestal bozkávať a stískať, otočil sa k R... “Vitaj v L.A. rád ťa zase vidím” povedal. “Aj ja ťa rada vidím” odpovedala R.. “Tak poďte, ideme ku mne, určite ste hladné. Pripravil som vám niečo na večeru” pochválil sa John. “Naozaj?” čudovala sa Tina “nevedela som že vieš variť.” “Veď ani neviem. Objednal som čínu” zasmial sa John. “Ahaa” zasmiali sa obe naraz. John naložil batožinu do taxíka a vyrazili k nemu. Čína bola skvelá. Keď sa navečerali začali rozmýšľať čo by ešte v ten večer mohli podniknúť. “Zahrajme sa scrable” navrhla Tina “von sa mi už nechce ísť” “Fain, tak poďme na to”. John položil na stôl v obývačke krabicu s hrou. Bolo to celkom zábavné, ale po nejakom čase R.... videla že John by bol najradšej s Tinou sám. “Ja už končím. Som unavená. Kde budem spať?” opýtala sa “Tu” povedal John a ukázal na gauč. “Tak teda poďme aj my” povedala Tina a John doniesol R... vankúš a prikrývku. “Dobrú noc, zajtra bude deň plný prekvapení” povedala Tina a odišla za Johnom do jeho izby ..... ++++++ R.... sa zobudila zavčasu. Ani nevedela koľko je hodín ale odhadovala že nebude viac ako sedem. Už sa jej nechcelo spať. Vzala zo stola ovládač a zapla si televízor. Bola tam kopa programov ale na žiadnom nič poriadne nedávali. Keď sa došťukala až k 56temu kanálu už toho mala plné zuby. Tak to nechala bežať a zamyslela sa nad tým čo dnes asi budú robiť. V tom sa ozvalo zvonenie pri dverách. Koho môže John čakať tak skoro ráno, pomyslela si. Čakala že John vstane a pôjde otvoriť. Ale nič sa nedialo. A zvonenie neprestávalo. “John niekto zvoní” zakričala mu. “No a čo má byť, tak choď otvoriť” zakričal jej John naspäť. “Nejdem ani náhodou, ty si tu doma tak choď!” “Ja nemôžem, som nahý. A Tina tiež.” ozvalo sa zase zo spálne. “Boože” povedala si R... znechutene sama pre seba a vstala z postele. Otvorila dvere. Stál tam Joey. To snáď nie, pomyslela si v prvej chvíli. Joey vyzeral na tom podobne. Tiež bol prekvapený keď uvidel R.... vo dverách Johnovho bytu. “Čo tu robíš?” opýtal sa prekvapene. “Som tu na víkend s Tinou. A ty tu čo robíš?” “John mi zavolal v pondelok že vymyslel nejaký projekt ktorý by sme mohli spolu zrealizovať. Že je to niečo dôležité” povedal a vošiel dnu. R... sa na neho chvíľu zamyslene pozerala. A potom sa rozosmiala. “Mám pocit, že už to chápem” smiala sa “oni to na nás vymysleli. Zorganizovali to tak aby sme sa tu spolu stretli”. Joey sa zamračil. Vôbec sa mu to nepáčilo. A nebolo to ani trochu smiešne. “Tak poď nebudeš tu predsa stáť” povedala R... a zamierila do kuchyne. Joey ju nasledoval ale nebol nadšený. Už sa s tým konečne ako tak zmieril a teraz s ňou mal byť celý víkend? Keď prišiel do kuchyne, R.... stála pred otvorenou chladničkou. “Som hladná” povedala mu “dáš si aj ty niečo? Ale ako pozerám nič poriadne tu John nemá”. Vybrala z chladničky mlieko a v jednej zo skriniek našla čokoládové lupienky. O chvíľu položila pred Joeyho misku plnú lupienkov v mlieku. “Poďme do obývačky, beží tam nejaký seriál” povedala, zobrala svoju misku a odišla. Joey si vzdychol a išiel za ňou. Keď stála pri chladničke nemohol z nej spustiť oči. Mala na sebe letné pyžamo, krátke trenky čo jej ledva zakryli zadoček a tričko s krátkym rukávom. Sadol si k nej. “Čo to má byť za projekt?” opýtala sa R... “NO to neviem a nie som si istý či vôbec nejaký bude” odpovedal. “Ale nehneváš sa na Johna? Oni nás asi chcú dať znova dokopy” skonštatovala R.... “Hnevám sa na neho, bolo to od neho pekne sprosté” pokrútil hlavou Joey. “Ale no tak. Ja viem že asi nemôžme byť priatelia ale tento víkend to spolu musíme nejako vydržať. Tak čo keby sme to prežili v mieri a bez hádok” navrhla R... Joey sa zamyslel. Mala pravdu. Mohol ešte odísť a počkať do nedele v hoteli. Ale možnosť byť s R... celý víkend bola tak lákavá že sa jej nevedel vzdať. “Dobre. Tak sa budeme tváriť akoby sa nič nestalo” povedal “Nemusíme sa tváriť že sa nič nestalo a že medzi nami nič nebolo, len sa budeme snažiť to nejako prežiť” “Ok” súhlasil Joey. “Ruku na to” usmiala sa a podávala mu ruku. Chytil ju a telom mu prebehli zimomriavky. Bolo to už tak dávno čo sa jej naposledy dotýkal. “Ktovie čo sa tam deje” rozmýšľala Tina keď ležala v posteli s hlavou na Johnovej hrudi. Prechádzala mu prstom po pásiku chĺpkov čo začínali pod pupkom a končili niekde pod prikrývkou ktorú mal prehodenú cez bedrá. “Vieš ako sa to môžeš dozvedieť? Keď vstaneš a pôjdeš sa pozrieť” povedal John s úsmevom. Tina zdvihla hlavu a oprala sa bradou o jeho hruď. “Tak ja tam teda idem. Pôjdem potichu aby som ich nevyrušila ak niečo robia ....” “Idem aj ja, som hrozne zvedavý. Možno sa tam odohral nejaký masaker” pokúsil sa byť vtipný. Vyšli potichu zo spálne. Prešli po chodbe a počuli ako sa rozprávajú. “Sú v obývačke” zašepkala Tina. Dvere do obývačky boli otvorené. Zastali pri nich tak, aby ich nebolo vidno a nakukli nenápadne dnu. Joey a R... sedeli spolu na gauči a jedli lupienky. A rozprávali sa. “Čo robia?” opýtala sa sklamane Tina. “Rozprávajú sa, to je super nie?” tešil sa John. “Tak oni sú tu sami R... polonahá a oni sa rozprávajú. Mohli sa aspoň bozkávať, keď už nič iné” “Čo by si ty ešte nechcela” zasmial sa potichu John “veď sa len minulý týždeň rozišli a ty by si chcela aby sa už aj bozkávali? Poďme za nimi” povedal a vošiel do obývačky. “Nazdar, už si tu?” opýtal sa John a tváril sa akože nič. “Áno, už som tu” povedal nahnevane Joey “chceš mi niečo povedať?” “Ani nie, a čo by som ti mal povedať” tváril sa nechápavo. “Vieš čo nechajme to tak” mávol rukou Joey. “Ako sa ti spalo?” opýtala sa Tina aby zmenila tému. “Dobre” znela odpoveď. “Čo keby sme sa obliekli a išli sa niekam poriadne najesť” navrhol John “Do tvojho bistra na rohu?” opýtala sa Tina s úsmevom. “Napríklad tam” Raňajky vo štvorici boli fajn. Vôbec nebolo cítiť žiadne napätie medzi R... a Joeym, úplne normálne sa spolu bavili. Tina bola veľmi spokojná. “Myslím že je na dobrej ceste” šepla Johnovi keď odchádzali z bistra. Po raňajkách zamierili do štúdia, kde John objasnil Joeymu svoj nápad. Chcel aby spolu nahrali jeden song na ďalší album. Joeyho to zaujalo a potešilo že John s ním chcel nahrať pesničku. “Super, tak kedy to zrealizujeme?” opýtal sa Joey. “Čo najskôr, chcem to dať na nový album” odpovedal John. Tina sa medzi tým rozprávala s R... “Aké to bolo keď si ho ráno zbadala vo dverách?”opýtala sa “No aké asi? Bola som riadne prekvapená. Ale po prvotnom šoku so rýchlo pochopila kto to má na svedomí” zasmiala sa “ako vás toto mohlo napadnúť?” “Tým sa ty netráp. Musela som to skúsiť, či náhodou nepreskočí iskra. Veď vieš čo sa hovorí, stará láska nehrdzavie” “Super, to si ma potešila” “Chceš povedať, že už nič k nemu necítiš? Nemala si chuť pobozkať ho keď ste tam ráno sedeli?” “Neviem, radšej som sa na neho ani nepozerala. Dobre vyzerá, vlastne vyzerá výborne. Tieto vlasy mu pristanú”. Výborne, potešila sa Tina v duchu. Tušila že to čo si zaumienila sa čo nevidieť stane skutočnosťou. Už bol obed keď chalani skončili v štúdiu. Zbehli sa najesť do Johnovej obľúbenej reštaurácie a potom sa išli prejsť po pláži. Bolo to ako dejavu. Vyzuli si topánky a prechádzali sa po piesku. John a Tina sa držali za ruky a Joey a R.... išli popri sebe a rozprávali sa. “Načo si vlastne v NY?” opýtal sa Joey “Som tu pracovne, poslali ma z mojej firmy...” “Kedy si začala mať pocit že to medzi nami nie je reálne?” “Ja neviem presne, keď som ti na ostrove sľúbila že si budeme volať, bolo to ešte také reálne. Boli sme spolu a zdalo sa že prekonáme každú prekážku. Ale keď som bola doma, zase vo svojom starom živote, vo svojom svete a ty si bol tak ďaleko, zadalo sa mi že to čo sme tam prežili bol len sen. A ten sa skončil. Zrazu som si nevedela predstaviť ako by to mohlo medzi nami fungovať v realite.” Joey bol ticho. “Ja som ani raz nezapochyboval. Každý deň som sa zobúdzal s myšlienkou na teba a každý večer som s ňou zaspával. Rátal som dni, kedy už konečne prídu Vianoce” povedal smutne. R.... bolo ťažko pri srdci. Vedela že mu ublížila. Veľmi to ľutovala. Ale stále si myslela že ich láska nemá v reálnom živote šancu. “Asi mi to nikdy neodpustíš” povedala ticho R... “Nie, nikdy” povedal Joey. R... nevedela čo má ešte povedať. Našťastie k nim prišli Tina s Johnom. “Poďme dnes večer niekam von” navrhol John. “Dobre” súhlasila R... “Tak poďme ku mne pekne sa oblečiete a vyrazíme” “Ok, tak poďme” Bolo už skoro sedem, keď nasadali do taxíka čo ich mal odviezť do mesta, do Johnovho obľúbeného baru. Rozhodli sa že najprv si pozrú nejaký koncert a potom si pôjdu niekam zatancovať. Vo Whisky GoGo bare hrala nejaká kapela ktorú John dobre poznal. “Tí sú dobrí” povedal na ich adresu. Koncert bol fajn. Joey na chvíľu zabudol na rozhovor na pláži aj na skutočnosť že ho R.. stále odmieta. Po koncerte ešte chvíľu sedeli v bare pri drinkoch. Potom John zahlásil že je čas ísť. “Ja už nejdem nikam” povedal Joey “som unavený a nemám chuť na tancovanie” “Neblázni musíš ísť” prehovárala ho Tina. Začala sa obávať že Joey pokazí jej plány. Od tancovania si veľa sľubovala. Čakala že keď sa R... zase ocitne v Joeyovom náručí, prehodnotí svoje rozhodnutie. “Ja tiež nejdem, čo tam budem robiť sama s vami dvoma?” povedala R... “To nemyslíte vážne” hnevala sa Tina. “No už to tak vyzerá” skonštatoval sucho Joey a vstal. R... vstala tiež. “Ako sa dostaneš ku mne?” opýtal sa John. “Tak ako sem, taxíkom predsa. Dáš mi kľúč?” John vytiahol z vrecka bundy kľúče a podal ich R... “Ďakujem” Potom aj s Joeym odišli. “Tak to by sme mali” povedala sklamane Tina. “Netráp sa láska, na prvý pokus to dopadlo celkom dobre”. Joey a R... čakali pred barom na taxík. “Kam pôjdeš ty?” opýtala sa R... “Idem s tebou k Johnovi, vezmem si veci a pôjdem do hotela” odvetil Joey. Keď dorazili do Johnovho bytu, Joey si vzal kufor a zadíval sa na R.... Nemohol od nej odtrhnúť oči. Mal hroznú chuť objať ju a pobozkať a už nikdy ju nepustiť. R... videla ako sa na ňu pozerá. Tiež bola v pokušení rozbehnúť sa k nemu. “Chcel by som ťa pobozkať na rozlúčku” počul zrazu povedať sám seba. “Joey nemyslím si že je to dobrý nápad ....” ale už to nedokončila. Prišiel k nej a pobozkal ju. Keď sa po chvíli od nej odtiahol pozrel sa jej do očí. “Miluj sa so mnou, ešte tento posledný krát. Sľubujem že potom sa stratím z tvojho života”. “Ja neviem ...” Ale znova ju pobozkal. “Tak dobre, ale sľubuješ že ....” “Sľubujem” šepol a potom klesli na gauč. Bozkával ju najprv na pery, potom na krku a stále nižšie. Začali sa vzájomne vyzliekať. Oboch ich pohltila vášeň. Znova tu boli jeho dotyky, a známe pohyby. A bozky. Jeho pery nevynechali ani jedno miestočko na jej tele. “Milujem ťa” šepol a ich pery sa zase spojili vo vášnivom bozku. “Vôbec ma to tam dnes nebavilo” povedala Tina keď vystupovali z taxíka pred Johnovím domom. “To preto že stále myslíš na R... a Joeyho. Musíš rátať aj s možnosťou, že tvoj plán nevyjde” povedal John a vzal ju za ruku a kráčali po tichom schodišti k jeho bytu. “Veď ja viem, ale bola som si istá že to klapne na prvý krát” vzdychla si. “Daj tomu čas” povedal John a otvoril dvere. Nebolo zamknuté, takže nemuseli zvoniť. Vošli dnu. John niečo Tine hovoril ale tá ho prerušila. “Psssst, počuješ?” Ani nečakala na odpoveď a vybrala sa k dverám obývačky. Boli odchýlené. Cez medzeru bolo vidieť priamo na gauč, kde sa Joey a R... milovali. Tina bola veľmi spokojná s tým čo videla. “Teda! Tak to som nečakal” smial sa John potichu “Joey sa nezdá že ju tak rýchlo zlomil”. “Prestaň” štuchla ho Tina “ale máš pravdu je to super” vytešovala sa. “A poď nechceš sa tu vari na nich pozerať ako to robia?” usmiala sa. “To nie, ja sa chcem pozerať na teba keď to budem robiť s tebou” povedal John, zdvihol ju a prehodil si ju cez plece a odniesol do spálne ..... ++++ R.... sa ráno zobudila v Joeyho náručí. Bol to krásny pocit. Chvíľu sa na neho pozerala. Joey akoby cítil jej pohľad a otvoril oči. “Dobré ráno” povedala. “Dobré ráno” usmial sa na ňu a naklonil sa k nej aby ju pobozkal. Vôbec sa nebránila a to ho hrozne potešilo. “Som rada že si tu zostal” povedala keď sa od seba odtiahli. “Ja som tiež rád” povedal Joey šťastne. R... si podoprela rukou hlavu a skúmavo sa na neho pozrela. Ležal na vankúši a nespúšťal z nej oči. Usmieval sa. Naklonila sa k nemu a pobozkala ho. Potom jej pery putovali po brade dolu na krk, prešli po hrudi bez jediného chĺpka stále nižšie a nižšie... Joey si chvíľu myslel že sa zblázni od šťastia a vzrušenia .... “Dobré ránko hrdličky” strčil John hlavu do dverí. R... prestala Joeyho bozkávať a venovala Johnovi nahnevaný pohľad. Joey len niečo zavrčal a zakryl si tvár vankúšom. “Tak prepáčte, nevedel som že máte intímnu chvíľku” zaškeril sa veselo John a odišiel. R... stiahla Joeymu z tváre vankúš a smiala sa. “Teda, ten vie kedy má prísť”. Joey ju objal a o chvíľku sa ocitla pod ním. Pobozkal ju. “Ale už je preč. Môžeme pokračovať kde sme skončili”. “Nie som si tým taká istá. Čo ak sa zase objaví vo dverách?” “Neobjaví” povedal, vstal a zatvoril dvere “a je to!” Tina s Johnom sedeli v kuchyni pri stole a pili kávu. “Ja som taká rada, že sú spolu” povedala spokojne “ani im to dlho netrvalo”. “Mne sa to nezdá. Je to hrozne narýchlo. Celý čas ho odmieta a zrazu sú spolu. Neteš sa priskoro” schladil ju John. “Ale veď sa spolu milovali?” “To nič neznamená, je to len sex” skonštatoval. “Ty nemáš v sebe ani kúsok romantiky” hnevala sa Tina. “Fakt...?” “No dobre tak máš, ale si hrozný realista. Presne ako R....” zarazila sa. Čo ak to aj ona berie ako sex a nič viac? Čo ak teraz Joeymu povie že táto noc nič neznamenala? Pokrútila hlavou. Nie to určite tak nebude. “Čo dnes podnikneme?” opýtala sa aby zmenila tému. “Navrhujem aby sme zaliezli do postele a robili to čo oni” usmial sa John a dal jej pusu. “Je to lákavé ale nie” povedala Tina rozhodne “počkáme kým odtiaľ vylezú a povedia nám ako to s nimi je”. John si vzdychol. “Dúfam že budúci víkend budeme sami” povedal trochu namosúrene. Tina sa len usmiala. O nejaký čas sa v kuchyni objavili aj R... s Joeym. “No konečne, už sa vás nevieme dočkať” ozval sa John. Sedel pri stole a v rukách mal gitaru. Tina sedela hneď vedľa neho. “Len nijaké otázky” povedala R... a sadla si. “Dáte si kávu?” opýtala sa Tina a vstala že ju urobí. “Nechaj veď kávu viem spraviť aj sama” vstala aj R... a pridala sa k Tine pri kuchynskej linke. “Tak čo? Ako je to s vami? Ste spolu?” vyzvedal John kým baby robili kávu. Joey sa šťastne usmial. A potom pokrčil plecami. “Dúfam” povedal ale bol si skoro istý. Veď sa skoro celú noc milovali a ešte aj teraz ráno ..... Ale John si tým až taký istý nebol. “Radšej sa jej na to spýtaj nech vieš na čom si” povedal skepticky. To už ale káva bola hotová a R... s Tinou si sadli k chalanom ku stolu. “Čo dnes budeme robiť?” opýtala sa R... a odchlipla si z kávy. “Ja neviem. Čo by sme tak mohli robiť?” otočila sa Tina na Johna. “Ja by som išla nakupovať. V L.A. som ešte nenakupovala. Čo tak vybehnúť si do Valleys? Počula som že sú tam nádherné nákupné strediská”. “Dobrý nápad poďme nakupovať” potešila sa Tina. Chalani len zagúľali očami ale súhlasili. Čo iné im zostávalo. “To chcete nakupovať celý deň? opýtal sa znechutene Joey a John sa k nemu pridal. “Mohli by sme zbehnúť do Santa Clarity je tam obrovský park s rôznymi adrenalínovými atrakciami a vodný park s toboganmi, poďme radšej tam” navrhol John. “Hmmm, to vyzerá lákavo. Dobre ja súhlasím” povedala R.... “Jasné tak poďme” pridala sa aj Tina “ale ja tu nemám plávky. Ty máš?” otočila sa na R.... “Nemám” “Takže nákupnému centru sa asi nevyhneme” zasmiala sa Tina. “Tak by sme mali vyraziť aby sme to všetko stihli, kedy vám letí lietadlo? O deviatej?” “O pol deviatej” opravila ho R... “Ok, tak to máme čo robiť” O chvíľu už nasadali do taxíka smer centrum L.A. Tina a R... sedeli v lietadle smer New York. Prežili nádherný deň. Po ceste do Santa Clarity sa zastavili v nákupnom centre, kde si baby aj Joey kúpili plavky. Chalani chceli ísť najprv do adrenalínového parku ale babám sa to nepáčilo a zamierili rovno do vodného parku. Tak sa nakoniec dohodli že to absolvujú všetko postupne a zostanú tam kde sa im bude páčiť najviac. Ale tobogány jednoznačne zvíťazili. Nestačili ich všetky ani odskúšať a už bolo príliš veľa hodín a najvyšší čas ísť aby stihli lietadlo. V johnovom byte sa pobalili a vyrazili na letisko. Joey sa od R... celý deň ani nepohol. Keď sa na letisku lúčili silno ju objal a pobozkal. Ale zdalo sa mu akoby tá vášeň ktorú prežívali v noci a ráno ochladla. “Bol to super víkend. Stretneme sa budúci týždeň? Letíme do Chile na hudobný festival ...” ale vetu nedokončil. R... mu položila prst na pery. Joey zmĺkol. V žalúdku pocítil čudné chvenie strachu. “Niečo si mi včera večer sľúbil. Že sa to definitívne skončí Bola to len tá jedna noc, nič viac.” Nastalo ticho. Joeymu navrela v krku veľká hrča cez ktorú sa nepredral ani hlások. Mal pocit že sa nemôže nadýchnuť. Myslel si že ju znovu získal a čaká ich spoločná budúcnosť. Ale zjavne to tak nebolo. “Je mi ľúto” povedala, otočila sa a pomaly sa vzďaľovala. Bolo to ako prežívať to celé odznova. John a Tina sa ešte spolu lúčili keď k nim R... prišla. “Ideme?” opýtala sa. “Choď, Tina ťa dobehne” povedal jej John. Nakoniec celé lietadlo čakalo už len na ňu. A teraz sedeli obe v lietadle a mlčali. Predtým ako Tina nastúpila chcela sa ešte rozlúčiť s Joeym. Ale keď ho tam videla stáť, radšej ani nešla. Pochopila že lúčiť sa s ňou, je to posledné čo teraz potrebuje. “Ty si s ním naozaj definitívne skončila?” opýtala sa zrazu Tina. “Áno, ale veď to nie je nič nové. Prečo sa všetci tvárite tak prekvapene. Aj ty aj Joey na letisku. Rozišli sme sa ešte pred dvoma týždňami, pamätáš?” povedala R.... podráždene. “Ale tento víkend sa niečo stalo. Vyzeralo to ako keby ste sa dali zase dokopy. Milovali ste sa a celý čas ste sa k sebe správali ako kedysi. Ako si mu to zase mohla urobiť?” opýtala sa vyčítavo Tina. “Bože prečo to riešiš. Proste je to tak. A viac sa o tom nebavím”. Celú cestu mlčali. Tina bola nahnevaná že zase ublížila Joeymu a aj že jej plány nevyšli. A R... bola nahnevaná že sa Tina do toho miešala. Bola to predsa jej vec. A to že spolu strávili jednu noc ešte nič neznamená. Na letisku v New Yorku sa rozlúčili a každá odišla taxíkom, Tina na internát do Harvardu a R.... do hotela. V pondelok sa vôbec ani nestretli ani si nezavolali. Tak isto ani v utorok. Ale v stredu večer zazvonil v hotelovej izbe telefón. “Ahoj” “Ahoj” a potom dlhé ticho. “Chcem sa ti ospravedlniť, že som sa ti do toho s Joeym starala. Máš pravdu je to tvoja vec. Len mi ho bolo ľúto.” ospravedlňovala sa Tina. “Ja sa ti chcem tiež ospravedlniť. Že som bola taká sprostá. Ja viem že to myslíš dobre.” “Tak zabudnime na to. Stretneme sa zajtra?” “Jasné, na starom mieste?” potešila sa R... “OK tak zajtra na starom mieste” Deň prešiel rýchlo a R... s Tinou sa streli popoludní na starom mieste v pizzerii. “Tak čo máš nového?” opýtala sa R.. “Dokopy nič. Ale na víkend ideme s Johnom do Chile. Europe tam bude vystupovať na medzinárodnej súťaži Viňa del Mar. Nechceš ísť aj ty?” “Ani náhodou” “Prečo nie? Veď tam Joeyho asi ani nestretneš, John povedal že určite nebudú mať ani chvíľu voľného času. Bola si už na ich koncerte? Ja nie, ale veľmi rada by som to zažila.” povedala Tina. “To je pravda. Ešte som nebola na ich koncerte” zamyslela sa R.... “No vidíš. Poď, bude to super. Ani v Chile som ešte nebola” zasmiala sa Tina. “Ja tiež nie. Dobre tak ja si to ešte rozmyslím. Ale s Joeym sa nestretnem. A ty mu nepovieš že tam som. Pôjdem len kvôli tomu koncertu.” “Jasné” prikývla Tina.