Bolo ráno niečo po deviatej. Tina sa pomaly prebúdzala, už tradične, do prostedia internátnej izby. Tohtoročné leto sa jej konečne podarilo stráviť v Bratislave. S Veronikou si nakoniec našli prácu v jednom butiku v nákupnom centre Avion. Tina bola veľmi rada, pretože to bol dokonca jeden z jej obľúbených obchodov. A čo bolo úplne super, mohla tam zostať pracovať aj naďalej počas roka. Tina sa veľmi tešila. S babami, čo tam pracovali si super rozumeli a našla si tam nové kamarátky. Tina mala za sebou ozaj pekné leto. Dni trávila v práci a letné večery s priateľmi niekde von. Sem-tam odbehla domov alebo na víkend k Ren do Martina. Leto sa však skončilo. Bol tretí september a predzvesť nového semestra na Ekonomickej univerzite klopala na dvere. Dnes ju čakal zápis na inžinierske štúdium. Pred Tinou stála nová výzva. Bola hrozne zvedavá, aký bude štvrtý ročník a najmä aký bude odbor, ktorý si zvolila ako pokračovanie v štúdiu. Sem-tam ju premkli obavy. Už viackrát totiž počula, že znalectvo nie je najľahšie. No vždy si povedala, že už zvládla aj horšie veci a že keď bude drieť, tak zvládne aj toto. Tina sa už úplne prebrala a v hlave sa jej premietli zážitky z bakalárskych štátnic. Ako hrozne sa bála a ako dobre to nakoniec dopadlo. Vďačila za to aj podpore svojej rodiny a priateľov, najmä Ren. Práve k nej jej v to ráno zablúdili myšlienky. “Už zajtra” povedala si v duchu a usmiala sa pritom. Chystali sa spolu na havírovske slávnosti v Čechách. Ich obľúbená skupina EUROPE tam mala byť headlinerom. V lete zmeškali už dva festivaly v Poľsku, nakoľko im nevyhovovali termíny. Dúfali teda, že si to teraz maximálne vynahradia. Obe túto skupinu zbožňovali. Milovali hudbu, ktorú EUROPE robili. A nielen to. Ren bola úplne zbláznená do frontmana – Joeyho Tempesta a Tina zasa do gitaristu – Johna Noruma. Neustále o nich básnili a mysleli na nich, Aké by to bolo úžasné “zapliesť sa s nimi”. Oslavovali dokonca aj ich narodeniny. Tina a Ren boli ozaj podarená dvojka. Tina sa pomaly pozbierala z postele, vybrala z chladničky jogurt, pridala si tam ovsené vločky a zapla notebook. Ako prvé sa prihlásila na skype. “Ahaaaaaa, super, Ren je práve on” len čo si to pomyslela, na lište jej už blikala nová správa od Ren.
“Dobré ráno, takže pôjdeš tým busom o 16.40? “
“Ahoj :), áno. Mala by som tam byť o nejakej deviatej večer. Už sa hrozne teším.”
“Veď ja tiež :), to nové tričko Deep Purple, čo som si objednala je úplne super. Už sa teším ako si ho zajtra oblečiem.”
“Ja sa teším na svoje UFO :), ozaj, aby som si nezabudla vziať tie albumy. Dokelu vôbec sa mi nechce na ten zápis. Zase tam bude kopa ľudí a žiadna organizácia :/”
“To už nejako zvládneš. Mysli na to, ako nám bude zajtra super :)”
“Máš pravdu. Ja teda pôjdem. Musím ísť do sprchy a dať sa dokopy. Takže večer. Ešte zavolám. Pa (mávajúci smajlík)”
“Ok, pa” (mávajúci smajlík).
Tina teda absolvovala sprchu, make up a pobehujúc ešte stále v osuške si balila všetky potrebné veci na zajtrajšok. Vytiahla zo skrine tričká UFO a Thin Lizzy, hrdo ich rozprestrela a zadívala sa na ne. Už sa tešila, ako urobí dojem na Johna Noruma. Dúfala, že to aspoň trochu zaberie. Vtom si spomenula na Francesku. Fanynku úplne posadnutú Norumom, ktorá nevedela kde sú hranice. Bola na každom koncerte EUROPE a Johnovi samozrejme stále v pätách. Tina ju už mala poriadne v zuboch. Najradšej by bola, keby toho Noruma zbalila rovno pred jej očami. Potom sa vrátila do reality, zbalila aj ostatné veci a pripravila všetko potrebné. Nakoniec sa obliekla a pobrala sa do školy.
“Veronika, heeeeeeej Veronika” kričala Tina. Zazrela ju vo vestibule školy spolu s frajerom. Maťo a ona išli na rovnaký odbor, takže mali spolu aj zápis. Veronika ho mala už včera. “Čaute” pozdravila ich.
“Čau” odzdravili.”
“Kde to vlastne máme?” spýtala sa a pozrela na Maťa, keďže táto otázka smerovala jemu.
“V B 1.02” odpovedal Maťo.”
“Myslela som si. Máme ešte takú hodinku čas, však? Nezbehneme niekam na obed?”
“To je super nápad” zhodnotlili obaja. “Sme hrozne hladní a zápis bude trvať aspoň hodinu, aj viac”.
“Tak teda poďme” potešila sa Tina a vybrali sa do reštiky v aeráli školy, kam všetci radi chodievali. Veva a Maťo si dali pizzu a Tina svoje obľúbené cestoviny – penne so syrovou omáčkou. Cestoviny si poriadne vychutnávala ako vždy a po každom súste sa pohrávala s vidličkou na svojich perách a zasnívane sa pritom pozerala niekam do blba. “Už si myšlienkami niekde pri tých svojich rockeroch, čooooo?” podpichol do nej Maťo, čo veľmi rád robieval. Tina sa len usmiala a snažila sa ich nakaziť svojím nadšením, ale tí dvaja nemali poňatia, čo to pre ňu znamená vidieť live jednu z jej naj skupín a akú radosť jej to robí. Už vôbec nehovoriac o “Norum záležitostiach”, o ktorých diskutovala výhradne s Ren. Tak radšej zmenili tému na svoje dojmy zo školy, aké sú ich očakávania, obavy, plány a pod. Keď napokon dojedli a zaplatili, vybrali sa späť do školy absolovovať tie nekonečné vybavovačky, čo ich čakali na začiatku každého roka.
Zápis trval ozaj celú večnosť. O odbor znalectvo malo záujem veľa študentov, takže tam dnes bola kopa ľudí. Vypisovanie indexov, potvrdení, prolongácia ISIC karty...Všade dlhé rady a čakanie. Tina sa začala obávať, či ten bus vôbec stihne a tak poprosila Veroniku, či jej neskočí po veci na intrák a nedonesie jej ich do školy. Veronika jej prosbu samozrejme neodmietla, veď si vždy pomáhali. Tina jej bola veľmi vďačná. Boli už štyri keďto všetko skončilo. Tina išla teda rovno na stanicu, kúpila si ešte svoje obľúbené caffe latte a nejaký časák. Bola však po celom dni taká unavená, že ani nemala silu čítať. Brnkla ešte Ren že je už v buse a zapla si mp3 prehrávač. Pustila si svoj obľúbený album od Johna Noruma a ponorila sa do svojich snov o tomto úžasnom gitaristovi.
“Ahoj. No konečne si tu” zvolala natešene Ren, keď na zastávke na ul. Jesenského v Martine pristavil autobus a z neho vystúpila Tina.
“Ahooooooooj, toto bol teda ulietaný deň. Ako sa máš? Ako bolo dnes v práci? Kedy zajtra vyrážame? Už sa hrozne hrozne teším” vychrlila Tina na Ren kopu otázok.
“Ja sa tiež hrozne teším. Na Joeyho.” zachichotala sa Ren. Tina to samozrejme úplne chápala. Tiež nemohla dostať toho Noruma z hlavy. Naložili Tinine veci do auta a vyrazili. Cestou zo stanice Ren Tine porozprávala ako bolo v práci. Catering ktorý rozbela v lete sa celkom dobre vyvíjal. Konečne robila niečo pre seba a niečo čo ju aj bavilo. Klientov a objednávok celkom slušne pribúdalo. O niekoľko minút už sedeli v obývačke u Ren a popíjali minerálku. “Mimochodom, tá ofina ti ozaj sekne. Joey bude z teba hotový” povedala s uznaním Tina. “Vážne? Tak to som rada. Ďakujem” zasmiala sa Ren. Ešte chvíľu kecali a potom Ren skonštatovala: “Mali by sme si ísť ochvíľu ľahnúť. Obe sme už unavené po dnešnom dni a zajtra skoro vyrážame. Najneskôr o siedmej musíme vyštartovať.” Dievčatá sa teda pomaly pobrali na večernú očistu a potom do postele. Chvíľu trvalo, kým sa im podarilo zaspať, také boli vzrušené a natešené. Nakoniec unavené po ťažkom dni predsa len zaspali. Ráno pár minút po siedmej cestou už uháňal červený seat s dvoma dievčatami vášnivými pre skvelú rockovú hudbu, ktorá sa im aj teraz ozývala autom. Mali to namierené do Havířova, kde sa mal konať vytúžený festival.
“Dobrý deň. Ako vám môžem pomôcť?”
“Dobrý deň. Máme tu rezerváciu na meno Máčajová.”
“Malý moment, hneď to overím.......” Zaitaľ čo Ren vybavovala veci na recpecii Tina sa obzerala naokolo a zrazu vypleštila oči a len tak pre seba si povedala “No nie” Ren to však začula a otočila sa smerom, kam Tina neveriacky pozerala. K recepcii sa blížili John Norum a Mic Michaeli.
“Vaša rezervácia je v poriadku. Takže tu je váš kľúč, izba č. 204. Nech sa páči, Prajem pekný pobyt.” podávala recepčná kľúč už tiež medzitým užasnutej Ren. Medzitým John a Mic dorazili k recpecii. Tina na Johna nemohla prestať pozerať aj keď si v duchu vravela “preboha už prestaň”. John Norum bol už zvyknutý na obdivné pohľady svojich faniniek a veľmi sa nad tým nepozastavoval. Ale tento bol iný. Ani nevedel ako a kedy, zadíval sa Tine do očí. Ren sledovala čo sa bude diať. Zrazu sa na recepcii objavila Francesca a hneď sa nalepila na Johna. John Francesku poznal. Teda poznal ako poznal. Chodievala takmer na každý koncert, pracovala na jeho web stránke a stále od neho niečo chcela. Dúfala, že ked sa John rozhodne pre sólové turné, bude sa môcť angažovať ako jeho tour manažérka. Johnovi však na takýchto veciach absolútne nezáležalo a to ju privádzalo do šialenstva. Franceska mu už aj liezla na nervy ale keďže John bol “nice person” nedovolil by si ju poslať niekam do kelu. Tina sa už trochu spamätala. Nie však až natoľko aby si bola schopná dať podpísať albumy alebo sa pokúsiť o konverzáciu. Akosi automaticky sa otočila k Ren a povedala “Tak poďme”. Ren ju najprv chcela presviedčať ale Tina už kráčala smerom k výťahu. “Si normálna? Takto premárniť šancu? Veď si ho mala rovno pred sebou. A ako sa na teba pozeral!” Spustila vo výťahu Ren. Tina sa usmiala keď si spomenula na ten čarovný pohľad. “Keď ja som naozaj nemohla. Asi som bola v tranze. Tie jeho krásne oči. Už som si myslela, že sa v tom pohľade utopím” bránila a zároveň sa aj rozplývala Tina. Potom pokračovala “Tá hlúpa krava Franceska. Stavím sa, že aj po koncerte sa hneď naňho zavesí.” “Tak to teda nie” povedala Ren. “Zdá sa, že bol z teba ozaj mimo” zachichotala sa Ren. “Nie je to skvelé, že bývame v tom istom hoteli ako oni? Dokelu, dúfam že najbližšie stretneme aj Joeyho.”
“Ozaj, až teraz si to začínam uvedomovať.” odpovedala Tina. Chvíľu jej ešte trvalo, kým sa spamätala. To predsa nemôže byť reálne. John Norum. Pozeral sa na ňu. A ako krásne a dlho....Dievčatá, najmä Tina sa nakoniec po tomto zážitku upokojili, vybalili si veci a rozhodli sa, že skočia niekam na obed. Bolo niečo po trinástej hodine. Rozhodli sa samozrejme pre reštiku priamo v hoteli, keďže vždy bola možnosť, že stretnú niekoho z Europe. Cestou sa rozprávali a boli do rozhovoru také zahĺbené že si nevšimli že z reštaurácie sa práve chystá niekto vyjsť. Ren práve natiahla ruku, že otvorí dvere. Dvere sa otvárali smerom dovnútra. Dotyčný nestihol zareagovať a tak utŕžil do hlavy menšiu ranu od Ren. Teda od dverí. Ren skoro porazilo. Práve vrazila dverami do Joeyho Tempesta. Joey si chytil rukou hlavu. Zdalo sa, že to nebolí najmenej. Potom pozrel na Ren. Musel sa usmiať. Stála tam taká rozkošná, s výrazom akože “toto muselo bolieť”. Najprv naňho len pozerala a nakoniec spustila ospravedlňujúcu reč: “Prepáč, naozaj som nechcela. Veľmi ma to mrzí, Si v poriadku? Dúfam, že si.” akosi automaticky z nej vyletelo. Joey sa stále usmieval. “Ty máš teda dobrú ranu”. Ren sa začervenala a ani nevedela čo na to povedať. Tinu táto situácia rozosmiala. Potom sa aj ona pokúsila pomôcť s ospravedlnením. “Vidíš ako to je, keď sa dievčata zarozprávajú. Naozaj nás to veľmi mrzí.” “No to teda vidím” odpovedal Joey. Ale nebol nahnevaný. A Tina si to veľmi dobre všimla. Ren zrazu povedala “Pozvali by sme ťa na obed ako ospravedlnenie ale už si asi jedol” Ren ani sama nevedela či to bol pokus o vtip alebo prečo jej to vlastne napadlo. Bol to predsa Joey Tempest. Joey aj keď váhavo odmietol. “Do večera mám ešte nejaký program. Tak sa majte kočky. Dúfam, že sa vidíme na koncerte (súlade).” A nahodil ten svoj typický úsmev. Vtom Tina povedala: “A čo večer? Pozývame ťa na coronu.” “S absinthom” zapojila sa už aj Ren do Tininej hry. Ren sa šibalsky usmiala. Joey jej úsmev opätoval. “Oukeeeeeej” povedal len a odišiel. Dievčatá nevedeli, čo si o tom myslieť. Situácie ktoré ich sprevádzali od príchodu na recepciu boli absurdné, no zároveň to predsa len bola realita. Obed a zvyšok popoludnia už však boli pokojné. Baby sa naobedovali, dali si svoje obľúbené cestoviny (dokázali by ich jesť aj niekoľko dní po sebe, veď Tina ich mala len včera). Potom si boli trochu obzrieť mesto a prejsť sa.
“Tak si už konečne rozhodnutá, ktoré tričko?” spýtala sa nervózne Ren.
“Stále neviem” odpovedala na to už plačlivo Tina. Stála nad nimi už takmer hodinu. “No ja osobne mám radšej UFO, ale myslím že Norum má predsa len radšej tých Thin Lizzy. Ozaj neviem. Čo navrhuješ?”
“Hmm, myslím, že po tom “incidente” na recepcii je to už jedno.” zachichotala sa Ren. “Ale podľa mňa si vezmi Thin Lizzy.” Tina si nakoniec vzala samozrejme UFO. Niežeby jej na návrhu Ren nezáležalo ale to bola skrátka Tina. Večne nerozhodná. Ren si dala na seba to nové super tričko Deep Purple. Ozaj im to seklo. Okolo pol siedmej dorazili pred stage. Festival mal začať o osmej.
“Ktovie kedy prídu na rad Europe. Tipujem možno tak polnoc” povedala zamyslene Tina. “Asi tak nejak” povedala súhlasne Ren. “Hlavne, že to moderuje Leoš Mareš, Veď kvôli tomu som tu. Možnože aj zaspieva” uťahovala si Tina. “Teda, ty si ho už počula aj spievať? Ja len recitovať” bavila sa aj Ren. Pomaly sa začali zbiehať ľudia, bolo sedem večer. Baby boli v prvom rade. Prišlo celkom dosť ľudí. Tak okolo 4000. Niekoľko minút po ôsmej to začalo. Vystriedalo sa niekoľko českých interpretov. Pred polnocou nasledovala menšia prestávka a nejaké manipulačné práce s aparatúrou. Niečo po polnoci sa objavili na stagei vytúžení Europe. Baby mali hneď na perách úsmev. Show otvárali skladbou Last look at eden, nasledovalo Love is not the enemy...Stormwind z jedného z naj albumov báb Wings of tomorrow. Po tejto skladbe Joey povedal: “Another one from this album. Song called Treated bad again for a girl with really strong shot (akože so skutočne poriadnou ranou)” a jeho pohľad smeroval samozrejme k Ren. Usmial sa tým úžasným úsmevom, ktorý Ren zbožňovala a vždy si pri ňom uvedomila ako ho veľmi ho chce. Joey sa však snažil trochu kontrolovať a sústrediť svoje pohľady a úsmevy aj niekam inam do publika. Stále mal však pred očami Ren po tom zásahu dverami do jeho hlavy. Jej vyplašený a previnilý pohľad. No a čo sa Noruma a Tiny týka, povedzme, že očný kontakt fungoval po celý čas, čo boli chlapci na pódiu. Ťažko povedať, kto bol z koho viac hotový. Tina len dúfala, že to nie je len kvôli tomu tričku UFO. Ako koncert EUROPE bežal, babám sa to zdalo stále viac neuveriteľné. Toto boli ich idoly, ich sny, a realita začínala byť celkom zaujímavá. Prišiel záver a ozvali sa tóny skladby, ktorá stále pri zrode glammetalu a poznal ju snáď každý – The final countodown, hymna ako má byť.
Tina nevedela ani rozprávať keď koncert skončil. Ren bola vysmiata že až. V duchu si však zároveň vravela “Do riti, keby nebolo tej Lisy”. Tina veľmi dobre vedela, na čo myslí. Ju zasa štvala Fra. Aj keď vedela že v porovnaní s Lisou je to nič. Obe boli samozrejme rozhodnuté čakať po koncerte na chlapcov. Ren si chcela dať podpísať nejaké albumy, najmä WOT. Tina mala v pláne dať Norumovi podpísať obľúbený album od Thin Lizzy – Johny the Fox a od UFO – The Visitor. Bola veľmi zvedavá, čo to s Johnom spraví. Obe skupiny mal veľmi rád a keďže Norum bol do značnej miery “out of this world” kadečo na neho robilo dojem. Čakali asi hodinu. Chalani z Europe konečne začali vychádzať. Najprv Joey a John Leven, potom Mic a John Norum a nakoniec sa ukázal aj Ian. Tina sa nestihla ani spamätať a pri Norumovi bola už Fra. Tina takmer penila. “To snáď nie je pravda, tá je rýchlejšia ako svetlo”. Ako tam tak stála s albumami v ruke, roztomilo rozčúlená, stretli sa im zrazu pohľady. John povedal niečo Fra a vykročil smerom k Tine...
Kým sa Tina rozčuľovala, vobec nezaregistrovala, že Ren odišla za Joeym. “Ahoj, mohol by si mi prosím ťa podpísať album?” “Jasné” usmial sa Joey. Keď ho podpisoval, pozeral Ren priamo do očí. Začala ho priťahovať. Sám to nechapál. S Lisou, svojou manželkou si predsa rozumel. Miloval ju. A predsa len tu niečo bolo. Nemohol si pomôcť. Zrazu sa spýtal: “Platí stále ta corona s absinthom?” a znova sa tak nádherne usmial. “Jasné” povedala trochu šokovaná Ren. “Len neviem kde je Tina” “Tvoja kamoška?” A začali sa obaja obzerať. Zrazu si ju všimli. Bola pri Johnovi alebo John pri nej? Zdalo sa, že sa dosť dobre bavili. “Ahoj, stretli sme sa na recepcii.” povedal, keď k nej podišiel. “Milujem UFO, skvelá skupina” začal o nej úplne básniť. Keďže Tina ju tiež ozaj mala rada a počúvala ju, hneď mu predostrela zoznam svojich obľúbenýh albumov a skladieb. “The Visitor album je úplne skvelý. Milujem každú skladbu. Vinnie Moore je fantastický, teda jeho sóla” usmiala sa. Takto sa tam bavili až sa nakoniec Tina sptýala: “Vlastne som ťa chcela poprosiť, či by si mi nepodpísal nejaké albumy.” “Jasné” odpovedal vysmiaty Norum. “Aleeee” začala Tina, “nie sú to Europe albumy, ani tvoje sólovky” “Tak čo teda?” pozrel na ňu s ešte väščím záujmom. Podala mu albumy. “Vieš myslím že by bolo fajn mať ich podpísané od niekoho ako ty. A najmä Thin Lizzy, keďže Phyl Lynnot tu už nie je (gitarista a spevák). Vlastne som to začula počúvať cez teba. Keď som počula skladbu Wild one na tvojej prvej sólovke, hrozne sa mi páčila. Našla som originál verziu a začalo sa mi to naozaj páčiť. Toto je môj obľúbený album od Thin Lizzy. Skladbu Borderline mám najradšej. Dúfam, že raz spravíš cover. Norum na ňu s úžasom pozeral, Tričko, albumy...nebola to len maska, Tá kočka vie o čom hovorí. Norum sa jej znova zadíval do očí. Celé mu to prichádzalo akési absurdné. Stretnutie na recepcii, pohľady, celý koncert, ktorý asi venoval jej, podpisovanie albumov, tento rozhovor....Čosi podobné prežíval Joey. Ren, tie dvere, ta rana, skladba, ktorú na koncertoch ani nehrávali a teraz ju zahral a len kvôli nej, Lisa....Joey sa už medzitým začal venovať aj iným fanúšikom, očkom však stále pozoroval Ren. Tina si ju zrazu všimla a spomenula si na to pozvanie. Zrazu povedala “Takmer som zabudla, ja a Ren, moja kamoška, stojí tamto, dlžíme Joeymu zopár rúnd corony s absinthom” zasmiala sa. “Nepridáš sa?” povedala a pozrela tým svojím special way pohľadom priamo na Noruma, ani o tom nevedela. Fra stála poblízku a teraz pre zmenu penila ona. To čo bolo medzi Tinou a Norumom, bolo však prirodzené a to ju štvalo ešte viac.....
Joey, John N., Ren a Tina ani nevedeli ako a zrazu sa ocitli spolu v hoteli v bare pri jednom stole. A keby len to. Bol tam aj zvyšok kapely. Dokonca aj Peter, Norumov technik. Peter vzal so sebou aj Fra, po toľkých koncertoch, čo Fra navštevovala, sa už celkom dobre poznali. Všetci sa skvelo bavili. Teda až na Fra. Norum sa jej vôbec nevenoval. Oči aj uši mal len pre Tinu. Mali si čo povedať. Joey a John dievčatám porozprávali kopu zážitkov z koncertov, z mladosti. Tina s Johnom rozobrali hádam všetky albumy Thin Lizzy a UFO. Dievčatá im zasa porozprávali niečo o sebe a spolu zaspomínali aj na koncert v Trnave z februára. Pili coronu a absinth. Aj baby sa dali nahovoriť. Možno to trochu aj prehnali. Joey sa stále viac sám seba pýtal, čo sa deje. Hľadal v sebe silu prestať s tým. S tým, že sa mu Ren čoraz viac páčila... Tina si medzitým odskočila na toaletu. Potom sa rozhodla ísť na chvíľu von na čerstvý vzduch. Dosť toho vypila a bolo jej hrozne teplo. Zrazu sa pri nej objavil John. “Ahoj...už sa nechceš vrátiť?” “Skôr prejsť” odpovedala. John chvíľu na ňu pozeral. Mal taký prenikavý pohľad až Tina nakoniec sklopila oči a nervózne sa usmiala. Potom ju bez slova chytil okolo pása a spolu vykročili. Ani nerozprávali, len kráčali. Tina si už neuvedomovala, kde sú hranice reality. Ona a John? Je to skutočné? Čo ak sa z tohto sna zobudí? Ani nevedeli kam idú. Až nakoniec prišli k mostu cez rieku Lučina, ktorá pretekala juhom mesta. Boli tam nejaké lavičky. Tina sa tak trochu vymanila z Norumovho objatia a sadla si na jednu z nich. Vdychovala čerstvý už ranný vzduch. Bolo už takmer päť ráno. Veď Europe dohrali niekedy po pol druhej, potom to čakanie a bar. Všetko sa to poriadne pretiahlo. John si prisadol k nej. “Je chladno, nie je ti zima?” Tina bola len v tričku. Ani nečakal na odpoveď a znova ju objal, ešte pevnejšie ako predtým, keď vedľa seba kráčali. Ako nádherne bolo v jeho náručí. John ju objímal a Tina si sklonila hlavu na jeho plece. Bol to neuveriteľný pocit. Bola taká unavená, že by na tej lavičke dokázala aj zaspať. John ju zrazu pobozkal do vlasov a vzal jej ruku do svojej. Bolo mu s ňou tak úžasne. Už nedokázal myslieť na to, že on má 46 a ona 22. Keď ešte spolu popíjali v bare a bavili sa, zakázal si čo len pomyslieť na niečo viac. Ale v tejto chvíli to absolútne stratilo význam. Tina si uvedomovala ako blízko sú teraz jeho pery a aj to, ako veľmi chce, aby boli ešte bližšie. Pomaly zdvihla hlavu...
Chlapci sa pomaly z baru vytrácali. Najskôr odišiel Ian aj s Johnom Levenom. Čo sa Fra týka, tá to vzdala rýchlo po tom, čo tam prišla. Peter bol gentleman a odprevadil ju. Potom sa vrátil. Asi o pol šiestej on a Mic odišli. Len Joey a Ren si stále mali čo povedať. Sedeli tam ešte aj po záverečnej, ktorá bola o šiestej ale keďže tam sedel Joey Tempest, tak sa trochu pretiahla...
“Bol to skvelý večer. Som veľmi rád, že som si nakoniec nenechal ujsť tvoje pozvanie.” povedal s úprimným úsmevom Joey, keď vyprevádzal Ren k izbe č. 204. “Moje a Tinine” poopravila ho tiež s úsmevom Ren. Pozrela na hodinky. “Bože, to už je toľko hodín?” zvolala s úžasom. Bolo už takmer sedem. “To je Jon Bon Jovi? Zadíval sa jej Joey na hodinky. “Myslím na tvojich hodinkách”. “Och áno... tvoja najväčšia konkurencia” zažartovala Ren. “Takže konkurencia” smial sa Joey. “A čo po dnešnom večeri...tedaaaa noci. Kto teraz vedie? Žartoval. Ren sa zasmiala. “Noooo, to by stálo za zváženie”. Bola taká krásna keď sa smiala. Oči mala už trochu unavené po celom dni aj noci, ale predsa žiarili. Ofina pôsobila dojmom nevinného pohľadu. Joey mal opäť pred očami tú situáciu v reštaurácii. Nemohol z nej spustiť oči. Bola taká prirodzená a tak nenútene sa spolu dokázali baviť. Už dávno ju prestal vnímať ako jednu z fanyniek. Bol s ňou preto, lebo sa s ňou cítil úžasne a skrátka dobre. Chvíľu na ňu len pozeral, veľmi ju chcel pobozkať ale vedel že nemôže. Nechcel urobiť niečo, čo by potom ľutoval. Ren si všimla ako sám so sebou bojuje. Čakala čo bude. “Mal by som už ísť. Ešte raz ďakujem za pekný večer. Pozdravuj Tinu. A dobrú noc” povedal nakoniec. “Aj mne bolo fajn, tak dobrú noc” povedala Ren a jemne sa usmiala. Joey sa ešte raz usmial, teraz už trochu smutne a odišiel. Ren otvorila dvere a vošla do izby. Hneď ako ich zabuchla, oprela sa o ne chrbtom, zavrela oči a snažila sa spamätať z tohto všetkého. Zdalo sa, že všetko čo sa stalo, bola ozaj realita. Povzdychla si. Odlepila sa od dverí a unavene sa hodila na posteľ. Chvíľu len tak ležala a predstavovala si, čo všetko sa mohlo stať ale sa nestalo. Zrazu si uvedomila, že Tina ešte stále nie je na izbe. “Asi bude s Johnom. Dúfam, že je v poriadku” pomyslela si. Joey tiež takto ležal na posteli, len o tri poschodia vyššie na izbe č. 505. Miestami už aj ľutoval, že to neurobil. Že ju nevzal do náručia a nepobozkal. Veľmi si prial vedieť, aké to je. Bozkávať sa s ňou a držať ju. Potom tu bola Lisa. “Asi sa zbláznim” hovoril si pre seba.
“Mala by som už ísť. Ren sa bude o mňa báť.” usúdila Tina, aj keď by najradšej zostala na tej lavičke v Norumovom objatí aj navždy. John chápavo prikývol ale stále nevstával. Oprel sa svojím čelom o jej. Pozrel jej do očí a pritom mu tam spadlo pár pramienkov jeho krásnych vlasov. Tina mu ich nežne odhrnula. Znova ju pobozkal. Tina ani neverila, že by takýto krásny bozk mohol vôbec existovať. John ju však o tom presviedčal čoraz viac. Napokon John vstal, zababušil ju do svojej bundy, pritúlil si ju k sebe a vykročili späť k hotelu. “Kedy vlastne odchádzate?” sptýal sa John, keď vchádzali do hotela. “Zostávame do zajtra. Chceme vyraziť niekedy ráno. A vy?” pozrela naňho Tina. “O piatej večer letíme späť do Stockholmu.” Potom kráčali k výťahu. “Kedy ťa znova uvidím?” spýtal sa zrazu. Tina nevedela čo povedať. Bolo ťažké tomu uveriť. “Takéto veci sa predsa nedejú” vravela si. John si všimol, že je myšlienkami niekde inde. Zviezli sa dve poschodia až prišli pred Tininu izbu. John ju zatlačil k stene, jednou rukou sa oprel, druhou ju chytil za ruku. “Ja viem, že všetko čo sa práve deje, je šialené. Neviem si však predstaviť, že by som ťa už nevidel....” Tina bola stále viac v šoku. John pokračoval “Vieš, ja nechcem, aby si si myslela, že toto robievam bežne. Myslím, že sa prechádzam a bozkávam s fanynkami. Teda nerobím to nikdy.” Hovoril tak vážne a rozhodne, že sa ani nedalo mu to neveriť. Tina si však o ňom nikdy niečo také ani nemyslela. John bol tak úžasne zvláštny. Už predtým mala niekedy z neho pocit, že ani nie je z tohto sveta. A teraz keď s ním strávila niekoľko nádherných hodín, bola z neho už úplne hotová. No stále nebola schopná niečo povedať. Prstom uchytila retiazku s krížikom, ktorú stále nosil, pritiahla si ho úplne blízko k sebe a bez slova ho pobozkala. Vždy keď jeden z nich začal, nevedeli prestať. Keď skončili, John jej navrhol: “Čo keby si prišla na pár dní do Stockholmu? Ku mne.” Tina naňho chvíľu neveriacky pozerala. Potom sa pomaly spýtala “To myslíš vážne? Ty chceš, aby som za tebou prišla?” Zase ten jeho rozhodný a vážny, ale zároveň nežný pohľad. Tina sa snažila si usporiadať myšlienky. “Cez týždeň som v práci. Ale mohla by som prísť na víkend.” Všetko čo práve hovorila, sa jej zdalo úplne absurdné. John sa usmial. “Skvelé, zajtra sa ešte zastavím.” Dal jej pusu a odišiel...Bolo už osem, keď Tina otvorila dvera na hotelovej izbe. Ren ešte nespala. Zážitky za niekoľko posledných hodín jej to nedovolili. Stále naňho myslela. Najmä ta scéna pri dverách len spred jednej hodiny. Ako krásne sa smial a takmer ju pobozkal...”No konečne si tu” povedala Ren, keď Tina vošla do izby. Tina akoby v tranze prišla k posteli, sadla si, chvíľu pozerala do blba, potom sa otočila k Ren a povedala “Chce, aby som za ním prišla na víkend. Do Stockholmu.” Ren sa posadila na posteli. “Čožeeeeee?” “No. Myslíš, že ho mám brať vážne?” “Myslím si, že určite. Myslím, že sa mu naozaj páčiš. Nie len fyzicky. Bol z teba ozaj mimo. Čo ste vlastne robili? Spýtala sa šibalsky Ren. Tina jej všetko vyrozprávala. “Teeeda” zhodnotila Ren. “Ten ťa fakt chce” Tina len krútila hlavou, akože to nie je možné. “Čo ty a Joey? Tiež bol z teba hotový. A tá skladba, ktorú ti venoval. Bolo to veľmi výstižné.” zasmiala sa Tina. Ren teraz pre zmenu vyrozprávala všetko Tine. Jej príbeh však nekončil happyendom. “Keby nebolo Lisy, neváhal by. Ale aj tak si ho poriadne zaujala. Joey nie je žiaden casanova. Ten spoločný večer či vlastne noc, to nemohlo byť len tak” skonštatovala Tina. Ren si smutne povzdychla “Veď to. Keby nebolo Lisy.” Potom už bolo ticho. Dievčatá zaspali....
Bola asi jedna popoludní. Ozvalo sa klopanie na dvere. Baby sa pomaly prebúdzali. “Dokelu, kto otravuje” mraučala Ren. Tine napadlo, že by to mohol byť...ale nie...Celá tá noc sa jej teraz už vôbec nezdala ako skutočnosť. Rýchlo sa však pozbierala z postele a šla otovoriť, čo ak predsa len...Stál tam John. Hneď ako ju uvidel, musel sa usmiať. Ešte stále nebola prezlečená, keďže s Ren ráno zaspali tak ako sa vrátili. Vlasy mala strapaté, nejaké pramienky jej padli do čela, ešte sa ani poriadne neprebrala. Ren sa medzitým tiež už trochu prebrala, posadila sa na posteli a akosi ju ani neprekvapovalo, že majú Noruma v izbe. “Dobré ráno” povedal stále sa usmievajúci John. Jeho pozdrav patril aj Ren. “Dobré ráno” odpovedala Ren. “Skočím do sprchy” a už jej nebolo. Tina pozrela na Ren, potom na Johna, práve sa chystala, že si odhrnie tie vlasy, ktoré jej padali do ľavého oka, ale to už bola na ceste aj Johnova ruka. A tak sa im stretli. Tina sa ani nestihla spamätať a John bol v izbe a znova sa tak nádherne bozkávali. “Chcel som ťa pozvať na obed. Chlapci sú už dole v reštaurácii.” “No ja neviem”, povedala Tina. “Musela by som sa dať dokopy. Vlastne nie som ani hladná.” Zrazu sa sama seba pýtala, čo to tu trieska. John Norum s ňou chcel ísť na obed a ona povie , že ani nie je hladná. Keď jej to konečne došlo, chytila ho zrazu za ruku a povedala “Hrozne nechcem, aby si odišiel. Je mi s tebou tak nádherne, takýto pocit som doteraz ani nepoznala.” John si ju k sebe pritúlil. “Aj mne je s tebou nádherne a nechce sa mi odísť. Preto ešte chcem využiť tento čas a ísť s tebou na obed. Potom odchádzame na letisko. Ale cez víkend prídeš ku mne, však?” “Áno, prídem. Na víkend prídem k tebe.” zopakovala to ako keby o tom presviedčala samu seba. Asi to naozaj potrebovala. “Daj mi 5 minút”. Prezliekla si aspoň to tričko, prešla kefou vlasy a bleskovo prešla púdrom po tvári. Do zrkadla radšej ani nepozrela. “Tak a môžme ísť.” Ochvíľu už sedeli v reštaurácii. Nesadli si však k chlapcom ale len sami dvaja. Chlapcov už dokázalo prekvapiť máločo pokiaľ išlo o Noruma. Aj keď toto bolo iné ako jeho “kiksy” na koncertoch. Ale John vyzeral akosi šťastne. Po tom všetkom, čo sa stalo s Michelle. Akoby jeho život dostal väčší zmysel. Jediné prečo odvtedy žil bol jeho syn Jake a hranie na gitare. Ale teraz si uvedomil, že môže žiť aj pre niečo viac. Možno práve pre ŇU. Pre Tinu. Stále tu však bol ten vekový rozdiel. Aj keď v noci na to úplne zabudol, teraz to tu bolo znova. 46 a 22. “Dokelu” hovoril si v duchu zatiaľ čo Tina sa hrabala vo svojom gréckom šaláte. No aj tak si nevedel predstaviť, že by sa jej vzdal. A to ju poznal len niekoľko hodín. “Vždy jedávaš takto pomaly a dlho?” spýtal sa s úsmevom. “Len keď obedujem s Johnom Norumom” zasmiala sa. Ostatní chlapci sa už zdvíhali a opúšťali reštauráciu. Joey sa zrazu rozhodol, že pôjde za Ren. Ani nevedel prečo tam ide. Skrátka musel. Zaklopal. Ren otvorila dvere. Ešte stále bola v osuške. Myslela si, že je to Tina, tak sa ani nenamáhala niečo na seba hodiť. Zostala však prekvapene stáť. Bol to Joey. Mal pocit, že je ešte krajšia ako bola ráno. To však nebolo jediné, čo ho na nej priťahovalo. Mala úžasnú charizmu. Páčilo sa mu na nej hádam všetko. To ako rozprávala, ako sa smiala, ako chodila...Už nemohol odolať. Vošiel dnu, chytil ju za ruku, pritiahol k sebe a začal ju bozkávať. Sladký a nežný bozk prešiel do vášnivého a vrušujúceho. Už nechýbalo veľa a začali by sa nádherne milovať. Ale Joey si stále uvedomoval, že skrátka nemôže. Kvôli Lise. Aj keď po tom, čo stretol Ren, si už nebol istý, či to čo k Lise cíti, je skutočná láska. Pozrel jej zmätene do očí. “Musím už ísť” povedal len a rýchlo odišiel. Ren nevedela, či sa z tohto bozku tešiť alebo sa radšej rozplakať.
John a Tina medzitým doobedovali. Práve keď prechádzali recepciou, stretli Fra. Fra Tinu takmer prebodla pohľadom. John vedel, že Fra chcela od neho niečo viac, ako len spoluprácu. Pozdravil sa jej ale nemal v úmysle sa pri nej zastaviť. Len ťahal Tinu ďalej k výťahu. Odprevadil ju znova pred jej izbu. Z bundy vytiahol lístok a podal jej ho. “Tu je moje číslo a súkromný mail. Tento nemá ani Fra.” usmial sa a pokračoval “Sľúb, že na víkend prídeš.” “Sľubujem. Už teraz sa veľmi teším.” odpovedala Tina.
“Musím už ísť.”
“Budeš mi chýbať. To som tuším ešte nepovedala žiadnemu chlapcovi ani mužovi.” zamyslene povedala Tina. John znova pocítil túžbu ju pobozkať. Bol to sladký bozk a nádherné dlhý. Keď John odtiahol svoje pery, Tina sa spýtala “Tento bol už na rozlúčku?”
“Nie, tento bol za to, že si taká úžasná” odpovedal a znova ju začal bozkávať. Keď skončil, zašepkal “O týždeň sa vidíme.” “Áno” tiež zašepkala Tina.
Lietadlo sa pomaly dvíhalo z runwaya. Joey pozeral cez okienko a stále si v hlave premietal dnešné popoludnie v izbe u Ren. Ten nádherný bozk, pri ktorom sa len len spamätal a utekal preč. Mal pocit, že už nevládze ďalej bojovať s pocitmi, ktoré ho začali ovládať len včera večer. Vedľa Joeyho sedel John. Zrazu sa Joey k nemu otočil a spýtal sa “Čo ty a Tina? Vyzerá to akosi vážne.” “Myslím...ja myslím, že som sa zamiloval” odpovedal, skôr sám pre seba John. Joey mu aj celkom rozumel. Znova svoj pohľad nasmeroval von okienkom a v duchu si povedal “Veď ja tiež”. Zhruba o dve hodiny pristáli v Stockholme. Joey mal odtiaľ letieť hneď do Londýna ale nevedel si ani predstaviť, že by mal ísť teraz k Lise. Poprosil Johna N., či nemôže zostať uňho. Lise zavolal, že je hrozne unavený a rozhodol sa na noc zostať u Johna. John samozrejme súhlasil. Jake bol u starých rodičov a tak mal úplne prázdny dom. Sedeli pri pive a dlho sa rozprávali. Joey mal Johna veľmi rád. Dôveroval mu a rozhodol sa, že mu povie o svojich citoch k Ren aj o tom bozku “Myslel som si, že miluješ Lisu. Veď si s ňou taký šťastný. Vždy si bol.” “Tiež som si to myslel. Teda cítil som to tak. Ale teraz si už nie som istý.” Povzdychol si Joey a odpil si z plechovky piva. “A čo ja a Tina. Nechápem, čo sa to so mnou deje. Buchol som sa do 22-ročného dievčaťa. Ale keď ona je úplne iná. Mám pri nej taký zvláštne dobrý pocit.” “Myslím, že to chápem” odpovedal Joey. Ešte asi hodinu tam tak sedeli a popíjali. Potom išli spať. Obaja boli unavení, spali len ráno niekoľko hodín. Joey ešte dlho nemohol zaspať. Cítil sa uväznený. Ren bola preč, zajtra ráno sa vráti na Slovensko. Lisa ho čakala doma v Londýne. Najradšej by bol zostal tam kde je, Nakoniec sa mu podarilo zaspať. John si ľahol a tiež ešte chvíľu premýšľal. Myslel na to, ako sa lúčil s Tinou. Zrazu mu myšlienky zablúdili k Joeymu a Ren. Uvedomil si, že ak Joey naozaj cítil k Ren, to čo mu dnes večer povedal, nebude to len tak. Bol to Joey. Odkedy bol s Lisou, ešte sa nestalo, že by sa s niekým bozkával. Po celý dnešný deň vyzeral ozaj ustarostene. Nakoniec aj John zaspal....
John sa zobudil niečo po deviatej. Napadlo mu, že Tina a Ren sú už možno na ceste späť na Slovensko. Spomínala, že majú vyraziť dnes ráno. Bol v kuchyni a pil rannú kávu. Ochvíľu sa tam zjavil aj Joey. Aj on si nalial kávu a spolu sa naraňajkovali. Joey potom zavolal na letisko a rezervoval si letenku do Londýna. Chcel ísť lietadlom o tretej popoludní ale táto linka bola už plná a tak si musel počkať na let o siedmej večer. Joey a John sa nachvíľu zavreli do Johnovho domáceho štúdia a trochu sa tam vybláznili. Aspoň prišli obaja na iné myšlienky. Teda najmä Joey. Potom skočili na neskorší obed, prešli sa po Stockholme a John zaviezol Joeyho na letisko.
Tina vošla do izby. Našla tam smutne sediacu Ren. Tina mala trochu výčitky, že ju tam nechala samú. Hneď sa jej ospravedlnila. Ren to samozrejme chápala. Rozmýšľala, či Tine povedať o tom čo sa stalo. Tina si tak či tak všimla, že niečo nie je v poriadku. Nakoniec jej to Ren povedala. “To bolo všetko, čo ti povedal? Že musí ísť? Nič viac?” spýtala sa Tina. “Veru. Nič viac.” povedala smutne Ren. Tina nevedela ako ju utešiť. Vedela, že slová tu nepomôžu. Mala trochu výčitky. Bola taká šťastná kvôli Johnovi. “No nič” ozvala sa zrazu Ren. Mala by som si aj ja dať nejaký obed. “Môžem ísť s tebou. Už som síce jedla, ale dám si aspoň kávu.” ponúkla sa Tina. “Tak fajn, poďme teda” Ren si vybrala niečo z bohatej ponuky jedálneho lístka a Tina si dala svoje milované caffe latte. Potom sa konečne dostala do sprchy a šli sa s Ren prejsť. Tina navrhla prejsť si nejaké obchody, nech sa Ren trochu rozptýli. Tak obehli zopár obchodov ale nič výnimočné tam nenašli. Bolo už takmer desať keď sa vrátili na hotel. Šli rovno spať. Boli príšerne unavené a ráno ich čakal skorý budíček.
Tak. A víkend skončil. Baby sa v pondelok vrátili. Ren mala na tento týždeň niekoľko akcií v rámci cateringu. Tine začínal semester až po 20. septembri ale chodila do práce. V Avione bola v kuse kopa ľudí. Práve bežali letné výpredaje. Obe dievčatá boli teda v plnom pracovnom nasadení a celý víkend akoby už nebol ani skutočnosťou. Bol to sen. Nič viac, len krásny sen. Ren sa z toho celkom ľahko spamätala. Sama bola prekvapená. Do Joeyho bola zbláznená. Na druhej strane to bola racionalistka. Povedala si, že v ten večer čo to vypili, pre Joeyho to bola len zábavka. Aj keď ten bozk ďalší deň. Jeho pohľad, Jeho úsmev. Ale tieto myšlienky sa snažila zahnať. Koniec koncov, bola tu Lisa. A Joey ju miloval. Toto boli myšlienky Ren. Rozhodla sa, že sa bude sústrediť na prácu. Catering ju bavil a snažila sa, aby bol jedným z najlepších. Bol už štvrtok, keď Tina vytiahla z peňaženky lístoček s číslom a mailom Johna Noruma. Každý deň bola v kolotoči výpredajov. Ani ho nechcela vyťahovať. A teraz keď ho vytiahla, zadlo sa jej že to bol len ošiaľ jednej noci. Takmer hodinu naň len pozerala. Späť ho odložila, Akosi nemala odvahu. Celé jej to prišlo znova absurdné. Ešte viac ako predtým. Prišiel piatok. Tina mala byť v práci len doobeda. S Ren boli dohodnuté na obede v Avione. “Ahoj” zdravila Tina Ren, ktorá sa ešte poriadne ani neusadila pri stole. Super, že si prišla. Čo nové v Martine?” “Ahoj. Ale nič také. Akcie tento týždeň sa celkom vydarili. Klienti boli nadmieru spokojní.” usmievala sa Ren. “Som taká rada, že som nakoniec našla odvahu to rozbehnúť.” pokračovala Ren. “Veď ja tiež. Zaslúžiš si to” odpovedala hrdo Tina. “Tak čo? Volala si s Johnom? Alebo mailovala?” spýtala sa nedočkavo Ren. Za celý ten týždeň na seba ani nemali čas. Ren však bola presvedčená, že všetko klape. “Noo, ani nie. Ja som mu nevolala ani nepísala. Ja som skrátka nemohla.” povedala Tina a pozerala pri tom do svojho pohára s minerálkou. “Čožeeeee?!. Ty si sa mu neozvala? Veď si do neho zbláznená. A on do teba tiež. Na čo preboha čakáš?” vybehla na ňu Ren. “Myslím si, že preháňaš. Bola to len jedna noc. A vlastne sa nič nestalo. Len sme sa bozkávali. Preboha, veď je to úplne nereálne. Čo dokelu mám od toho čakať? John Norum je John Norum. Gitarista jednej z najväščích rockových legiend. Žije vo Švédsku a má 46. Ja som obyčajné dievča, mám 22 a žijem na Slovensku.” spustila Tina obrannú reč. Hovorila to skôr však pre seba ako pre Ren. Ren tieto reči pravdupovediac ani neprekvapovali. To bolá celá Tina. Nikdy si v ničom neverila. Chýbalo jej sebavedomie. Ona skrátka nechápala, že by sa niekomu mohla páčiť. A to už vobec nehovoriac o niekom ako bol John. John Norum. Ren mala chuť jej poriadne vynadať. Niekedy ju vytáčalo do nepríčetnosti, ako sa to dievča podceňovalo. Potom začala: “Vieš, ja si vôbec nemyslím, že preháňam. To už by som chcela vidieť, aby sa Norum zahadzoval len tak s hocikým. Takmer oboma nohami je mimo tejto planéty. Všetko mu je ukradnuté. Teda okrem jeho syna a gitary. Ale s tebou, s tebou strávil noc a ešte aj čas, ktorý mu zostával do odletu. Pozval ťa na víkend k sebe. Preboha spamätaj sa a už aj mu volaj. Dokedy chceš čakať a vyhýbať sa takto citom? Urob aspoň raz to, čo cítiš, a neutekaj pred tým, lebo sa bojíš.” Ren sa tak rozohnila, že nevedela prestať. Ale keď na Tine jej záležalo a chcela, aby spoznala, čo je to láska. Aby vedela, aké je to milovať a byť milovaná. Ren to už raz zažila. Aj keď to už skončilo. Ale kým to trvalo, bolo to také nádherné...Tina zdvihla pohľad od svojej minerálky a nasmerovala ho na Ren. Potom znova do svojho pohára. Bola taká zmätená. “Ja už musím ísť.” povedala zrazu a takmer utekala preč. Bola trochu nahnevaná na Ren za to, ako na ňu vybehla. Ale vedela, že má v niečom pravdu. Teda takmer vo všetkom, ale najmä v tom, že sa bojí. Všetkého, čo by mohlo byť. Tina bola taká neskúsená a radšej pred všetkým utekala. Prišla na internát, ľahla si a premýšľala. Premietala si v hlave scény s Johnom. Potom slová, ktoré jej uštedrila Ren. Potom zase Johna. Zrazu začala rozmýšľať, aké by to bolo milovať sa s ním. To ju hádam vyplašilo ešte viac. Ani si nevedela predstaviť, že by sa odvážila povedať mu, že to ešte nikdy nerobila. A zároveň ako nad tým rozmýšľala si uvedomovala, že možno práve on by mohol byť prvým. Zrazu sa posadila, schmatla notebook do ruky, otvorila svoju mailovú webstránku, že napíše Johnovi. Položila ruky na klávesnicu, ale ani nevedela čo napísať. Pozrela na svoj mobil. “Ja mu zavolám” pomyslela si, Zavolám mu. Áno zavolám mu.” hovorila si už nahlas. Vzala mobil, naťukala číslo z lístka a čakala. Zdvihol to. “Áno?” ozvalo sa. Tina ani nevedela čo povedať. Bolo také nádherné ho znova počuť. “Halóóó. Je tam niekto?” “Ahoj, to som ja. Tina” dostala nakoniec zo seba.” “Tina? Bože už som si myslel, že sa ani neozveš. Ja na teba nedokážem prestať myslieť. Čo sa stalo?” “Vážne?” spýtala sa Tina a ani nevedela, čo viac povedať. Tak bolo chvíľu ticho. “Si stále tam?” spýtal sa John. “Áááno, som.” “Veľmi ťa chcem vidieť, myslel som si, že aj ty mňa” Teraz, keď ho Tina počula si uvedomila, že sa musí chopiť tejto príležitosti a nenechaj si ujsť muža, ktorého by dokázala milovať. Ona to vedela, len si to nechcela priznať. Zvykla si veci komplikovať ale teraz sa rozhodla, že odhodí všetky zábrany. “Aj ja ťa chcem hrozne vidieť.” “Vlastne som ti zarezervoval letenky. Na dnes večer o siedmej.” spomenul si John. Tina pozrela na hodinky. Boli tri popoludní. “Myslíš, že to ešte stihneš?” Johnovi už medzitým došlo, že Tina mala asi pochybnosti o tom všetkom čo sa stalo na festivale. “Pokúsim sa.” povedala Tina. “Zavolám, keď budem na letisku.” zrazu ho zatúžila hrozne vidieť, objať ho a pobozkať ho. A držať za ruku. Zrazu nechápala, ako ju mohlo vôbec napadnúť vzdať sa ho. John jej ešte nadiktoval číslo rezervácie. A rozlúčili sa. John pocítil zrazu zvláštne úšasný pocit, Už dávno ho nezažil, ak vôbec niekedy. Už za pár hodín ju uvidí. Tina nahádzala potrebné veci do cestovnej tašky. Bola zbalená expresne rýchlo a trielia na bratislavské letisko. Stihla to. Keď už bola na letisku zavolala Ren. “Áno?” ozvalo sa. “Ahoj, prepáč mi ten odchod. Mala si pravdu. Vo všetkom. Práve som na letisku a letím do Stockholmu. Za Johnom.” vypustila zo seba takmer jedným dychom Tina. Ren bola rada, že to malo nejaký efekt. Už jej bolo aj trochu ľúto, ako na ňu vybehla. Ale evidentne to Tina potrebovala. “To je v poriadku. Aj ty mi prepáč. Mohla som to všetko povedať aj miernejšie. Prajem krásny víkend a potom sa ovzi.” Ren obehala nejaké obchody. Aj ona samozrejme využila letné výpredaje a kúpila si kopu pekných vecí. September bol zatiaľ celkom teplý, tak možno niektoré využije ešte aj tento rok. Pôvodne mali nakupovať spolu s Tinou ale akosi sa to všetko ubralo iným smerom, ale nedá sa povedať, že zlým. Ren nahádzala nákupy do auta. Sadla za volant, pustila si Wings of tomorrow album od Europe, naštartovala a vybrala sa späť domov do Martina. Zajtra ju ešte čakala jedna menšia svadba ale nedeľu už mala voľnú. Vychutnávala si tento skvelý album...ale či to bol dobrý nápad...zasa bola myšlienkami pri Joeym, aj keď si povedala, že nemá zmysel to všetko znova vyťahovať...
Keď sa Joey v pondelok asi o jedenástej večer vrátil domov, Lisa už spala. Zaspala v obývačke na gauči nad nejakými papiermi. Na víkend organizovala charitatívnu akciu pod záštitou agentúry, ktorú viedla. Agentúra sa zaoberala organizovaním večierkov pre rôzne spoločnosti. Konkrétne táto akcia bola spojená aj s módnou prehliadkou a podporiť ju mali aj módne domy ako Christian Dior či Dolce a Gabana. Joey dúfal, že teraz keď bude opäť s Lisou, všetko sa vráti do starých koľají. Ale keď on stále nemohol prestať myslieť na Ren. Bol piatok večer a Lisa riešila posledné záležitosti, aby bol zajtrašok dokonalý. Joey sa radšej utiahol do svojej pracovne a snažil sa začať pracovať na ďalšom albume Europe. Myšlienkami bol však stále pri tom bozku s Ren. Predstavoval si ako nádherne sa s ňou mohol milovať ale ušiel pred tým. Rozmýšľal nad tým, či aj Ren naňho myslí a či by to vôbec vtedy v tej hotelovej izbe chcela. Bol presvedčený, že ak to takto pôjde ďalej, zblázni sa. A zajtra sa mal ukázať na tom charitatívnom večierku po boku Lisy ako vzorný manžel, ktorým doteraz vlastne aj bol. Pretože to tak aj cítil. Ale teraz mal pred očami Ren v osuške a to ako ju z nej dáva dolu a nežne sa s ňou miluje.
Hodiny na letisku odbíjali jedenásť večer. John už nedočkavo čakal v hale letiska v Stockholme. Tak veľmi dúfal, že ju uvidí. Tak veľmi túžil znova ju vziať do náručia a držať ju pevne v objatí. Ako vtedy v noci na tej lavičke. Zrazu si ju všimol. Trochu zmätene sa obzerala po hale s taškou v ruke. Snažila sa ho nájsť. Bol piatok večer. Aj keď už bolo neskoro, na letisku bola kopa ľudí. Cestovali niekam na víkend alebo to boli dovolenkári, ktorí chceli využiť last minute ponuky. John si ju všimol ako prvý. Hneď sa za ňou rozbehol. Tina si ho všimla, práve keď vyťahovala mobil, že mu zavolá, kde je. Už bol takmer blízko. Keď ho zbadala, chcela bežať k nemu ale akosi sa nemohla pohnúť z miesta. Tak tam len stála a pozorovala ako sa blíži k nej. Cítila neuveriteľné šťastie. “Ahoj Tina” povedal nežne a už jej aj bral z ruky tašku. “Ahoj...John” Druhou rukou ju vzal za ruku, pritiahol k sebe, až si pozerali do očí celkom zblízka. “Takže ty si mi chcela zdrhnúť” usmial sa John. Tina sklopila zrak. Nič nepovedala, len sa k nemu pevne pritisla. John už nepotreboval nič počuť. Bolo im obidvom nádherne. Stáli tam takto niekoľko minút uprostred tých uponáhľaných ľudí. Potom John šepol “Tak poďme”. Vyviedol ju z letiska a nasadli do Johnovho čierneho range rovera. Vzadu bola tmavomodrá detská autosedačka. “Tá bude Jakeova” pomyslela si Tina. John si všimol, ako sa Tina na ňu zadívala. Nevedel, kde bola práve v tej chvíli svojimi myšlienkami. Ale bolo ešte priskoro rozprávať sa o Jakeovi. John vedel, že o ňom vie a zatiaľ to ďalej neriešil. Podstatné bolo, že bola teraz s ním. Cestou takmer nerozprávali. Ale John ju celý čas držal pravou rukou až na momenty, keď potreboval preradiť rýchlosť a vychtnával si jej prítomnosť. Auto sa blížilo po príjazdovej ceste k bránam na automatické otváranie. Mrežované brány sa roztvorili a Tine sa naskytol pohľad na krásny dom s terasou a záhradou. Bola už síce tma, ale dom bol osvetlený “Tak tu s Jakeom bývame.” povedal, keď vystúpili z auta. Pri schodíkoch na prednú terasu bol pohodený detský bicykel a kolobežka. “Nevedel sa rozhodnúť a nakoniec skončil aj tak na korčuliach.” usmial sa John. Akosi mu došlo, že rozprávaniu o Jakeovi sa aj tak nevyhne. Znova si uvedomil aká je Tina ešte mladá. Primladá k nemu. Tina sa len usmiala, akože chápe. Potom jej padol pohľad na záhradnú hojdačku na terase. “Jééj, vždy som takú chcela.” povedala takmer s detským nadšením. Napokon vošli dnu. Prešli do obývačky. Veľký čierny kožený gauč pôsobil dominantne. Naokolo boli porozhadzované nejaké hračky. “Hmm, tuto sme zasa nestihli upratať”povedal John a nahodil “oops” pohľad. “Nooo aspoň máme navečer program.” povedala pobavene Tina. “Nie, nie. Naozaj nie je nutné, aby si upratovala Jakeove hračky.”poznamenal John. “Nie, nie, ja som to myslela tak, že sa môžme rovno zahrať, ak už sú tu” smiala sa. John sa na ňu zadíval a zatúžil ju znova pobozkať. Vlastne to ešte ani neurobil odkedy dnes večer priletela. Tak to zrealizoval teraz. Páčila sa mu stále viac a hneď mu napadol iný program na večer, vlastne už na noc. Jeho ruky už blúdili kade tade a Tina si uvedomila ako toto bude pokračovať. Vymanila sa z jeho objatia. “A neukážeš mi zvyšok domu” opýtala sa trochu nervózne. “Jasné” povedal trochu zahanbene John. “Asi som bol na ňu prirýchly” pomyslel si. Vzal jej tašku a zrazu si uvedomil, že jej ani nepripravil žiadnu izbu. Tak sa rozhodol, že jej zatial zloží veci vo svojej spálni. Ukázal jej zvyšok domu, až prišli do kuchyne. Bola už jedna ráno. “Nie si hladná alebo smädná?” spýtal sa John. “Dám si minrálku, ďakujem” Tina si sadla za stôl a John pred ňu položil pohár s minerálkou. Tiež si sadol. “Asi si už unavená” zhodnotil. “Hej som, bol to taký ulietaný deň. Vlastne celý týždeň.” A tak sa ešte chvíľu rozprávali o tom, kto ako strávil týždeň. “No myslím, že si pôjdem ľahnúť.” ukončila rozhovor Tina. “Ok, môžeš spať u mňa, ja budem na gauči.” rozhodol sa napokon John. “Vážne? Máš tu kopu izieb.” povedala prekvapená Tina. “To hej, ale aj tak niekedy spávam na gauči. Je to tam v pohode.” John na to. “Tak fajn.” povedala a pobrala sa do spálne, vyhrabala z tašky nejakú kozmetiku a zubnú kefku a odišla do kúpeľne hneď vedľa Johnovej spálne. Bolo to zrazu zvláštne. Tak veľmi chcela byť s ním a teraz si držala akýsi odstup. Asi kvôli tomu “incidentu” v obývačke. Presne toto ju desilo. Aj chcela byť s ním, len nevedela ako na to. Zamyslená vyšla z kúpeľne a zo spálne práve vyšiel John už len v trenkách a tričku s vankúšom a dekou v ruke. “Bol som si len po nejaké veci.” usmial sa. “Tak dobrú noc” povedal, naklonil sa k nej a dostala pusu “Aj tebe dobrú” usmiala sa a odišla do spálne. Šupla sa do trička Thin Lizzy, v ktorom spávala a ľahla si do veľkej postele. Ešte počula, ako John šiel do kúpeľne a vyšiel z nej a bolo ticho. Bolo už po druhej ráno. Bola príšerne unavená ale nie a nie zaspať. John mal podobný problém. Bola tu a nebol s ňou. A tak veľmi sa tešil na to, ako ju bude držať znova v náručí. “Asi som to v tej obývačke ozaj pokašľal” znova si pomyslel. Už mu dochádzalo, že s Tinou to nebude len tak. A o to viac ho priťahovala. Prešla hodina a Tina stále nespala. Nakoniec to vzdala a odpochodovala za Johnom do obývačky. Ten tiež nespal. Prekvapene zdvihol hlavu, keď ju tam uvidel. “Spíš?” spýtala sa Tina. “Nie, nespím” John sa musel usmiať. “Môžem si ľahnúť k tebe?” prosebne sa spýtala. “Jasné, poď” nadvihol deku a ochvíľu bola pri ňom. Bál sa, či to znova neprešvihne, no na druhej strane mu ani nenapadlo odmietnuť. Obaja znova pocítili ten nádherný pocit keď boli spolu. John si ju privinul k sebe, Tina mu jednou rukou objímala hruď a John sa jej hral s vlasmi kým nezaspala...Potom zaspal aj on. Tina sa zobudila prvá asi okolo desiatej na bubnovanie dažďa. Otvorila oči, John ešte spal. Bol taký krásny. Tina otočila hlavu a pozrela von veľkým oknom priestrannej obývačky. Vonku príšerne lialo. Potom pozrela znovu na Johna. Už aj on sa pomaly začal prebúdzať. Otvoril oči. “Dobré ráno. Už dávno som sa tak krásne nezobudil” usmial sa. Tina úsmev opätovala. Vôbec sa mu nechcelo vstávať. “Čo dnes budeme robiť?” spýtala sa zvedavo Tina. Johnovi teraz tiež padol pohľad na okno. “Dokelu! Dnes som ti chcel ukázať Stockholm” povedal a nahnevane pozeral von oknom. “Ahaa. A plán B?” zasmiala sa Tina. “No tak to si ma zaskočila. Máš nejaké návrhy?” Zrazu Tine napadlo ani nevedela prečo, že von sú tie Jakeove veci. “Jakeov bicykel a kolobežka” povedala zrazu. “Čože?” spýtal sa nechápavo John. “No Jakeove veci. Sú von na tom lejaku. Mali by sme ich ísť vziať.” A už aj vstávala, rýchlo sa obula, otovorila dvere a vybehla von. “To tam chceš ísť takto?” volal za ňou. Vstal aj on a šiel tiež. Vzali veci pod striešku a vrátili sa dnu. Aj za tých pár sekúnd stihli poriadne zmoknúť. Až teraz si všimol, že Tina mala na sebe tričko Thin Lizzy. “Zase raz dobré tričko” žmurkol na ňu John. “Ďakujem” Znova zostal stáť v pokušení vziať ju do náručia a vášnivo sa s ňou bozkávať. Tina vedela na čo myslí. “Skočím do sprchy” povedala a už jej nebolo. John sa rozhodol že pôjde tiež ale použil samozrejme inú kúpeľňu.Vlastne mu nič iné nezostávalo, keď mu zasa zdrhla. Bol samozrejme rýchlejší ako Tina, tak uvaril kávu a pripravil nejaké raňajky. Tina prišla do kuchyne už oblečená ale mala ešte mokré vlasy. John vlastne tiež. “Kávu?” spýtal sa. “Hmm, ak sa tu nenájde čierny čaj, tak áno” “Takže áno. Nevedel som, že piješ čierny čaj.” “To je v poriadku, dám si kávu” usmiala sa. “Tiež som nevedel, že si taká akčná” smial sa. Tine došlo, že myslí ten výbeh do dažďa. “No keď mne to tak napadlo, že je to tam vonku na tom lejaku. Vieš, keď sme boli s bratom mladší, chodievali sme na víkendy k starým rodičom. Bývali v dome na dedine. A najmä v lete, keď sme mali na dvore milión vecí a zrazu začala letná búrka, utekali sme všetko zbierať.” spomínala Tina na úsmevné zážitky z detstva a potom dodala “Aspoň sme sa vykopali z postele, teda gauča...mne by sa inak ani nechcelo vstať.” “Veď mne sa to celkom páčilo” povedal. Bola taká prirodzená. Na nič sa nehrala. Ako v noci za ním prišla a spýtala sa či si môže k nemu ľahnúť, ako ráno zrazu vybehla do dažďa po bicykel, tešila sa z hojdačky...Zrazu si mu sadla na kolená, jednou rukou ho objala okolo krku, v druhej mala šálku s kávou. “Zahráš mi dnes niečo?” spýtala sa a uprela naňho veľké oči. Potom pokračovala “Plán B, vieš...” Usadili sa na podlahe v obývačke, opreli o gauč, John s gitarou, Tina ešte so stále nedopitou kávou. “Tak čo to bude?” spýtal sa. “Borderline” usmiala sa, “Ooh jasné, tvoja obľúbená. Tak to skúsim.” Tina si vypýtala niekoľko ďalších skladieb od Thin Lizzy, potom tiež od UFO, Deep Purple aj Europe. John hral takmer dve hodiny ale bavilo ho to. Bol nadšený Tininým hudobným vkusom. Nakoniec si vypýtala In your eyes z jeho sólovky Face the truth. John to zahral aj zaspieval nádherne. “Páči sa mi to viac, keď to spievaš ty, aj keď Glenn Hughes je tiež super.” povedala s uznaním. “Ďakujem. Taaaak a čo teraz?” “Teraz neviem” pozrela von oknom. Stále pršalo ale už nie tak intenzívne. “Mohli by sme ísť niekam na obed. Aspoň čo to zo Stockholmu uvidíš z auta. Zajtra možno bude lepšie počasie. Teda dúfam.” uzavrel John. Tina súhlasila, tak sa teda vybrali na obed.
V to isté ráno sa v Londýne prebúdzali Joey s Lisou. Tiež do dažďa. V Londýne takéto počasie nebolo žiadnym prekvapením. Joey sa zobudil prvý. Zadíval sa na Lisu. Ešte spala. V noci sa spolu milovali ale on ani nevedel, čo pri tom cítil. Vážne sa zamýšľal nad tým, či ju ešte miluje. V hlave sa mu vynárali spomienky na to, ako sa stretli, ako spolu začínali...usmieval sa pritom. Ale potom tu bola Ren. Nedala mu pokoja. Ren bola preňho jednou z tých ľudí, akých človek nestretáva každý deň, stretne ich niekoľko krát za život, možno len raz...Všetok ten čas, ktorý s ňou strávil, bol taký krátky ale zároveň úžasný a o to vzácnejší. Čoraz viac bol presvedčený o tom, že ju ešte chce vidieť a stretnúť sa s ňou. A vedel aj to, že ak by to chcel tak by aj mohol, keďže John bol s Tinou. Vtom sa Lisa zobudila. “Dobré ráno láska” povedala a pritisla sa k nemu. “Dobré ráno” povedal. Joey vedel, že Lisa strávi tento deň prípravami na večer. Na týchto veciach si dávala záležať. Bola tak trochu perfekcionistka. Keď organizovala nejakú akciu, všetko muselo byť dokonalé. Pohľad mu zablúdil na stojan, kde viseli Lisine šaty pripravené na tento večer. Boli to čierne dlhé priliehavé šaty, ktoré budú obopínať jej dokonalú postavu. Vedľa boli položené sandále na vysokom podpätku. Joey vedel, že Lisa bude vyzerať úžasne a všetkých očarí. Ale keď v týchto dňoch sa mu oveľa očarujúcejšia, zvodnejšia a oveľa viac sexi zdala blondína v džínach, tričku Deep Purple a teniskách. V skratke povedané Ren. Bol si stále viac istý, že sa do nej zamiloval. Bolo sedem večer a Joey sedel za stolom v The Grand Ballroom. Bola to jedna z najkrajších sál pre účely veľkolepých meetingov a podujatí v hoteli Hilton on park lane v Londýne. Lisa stála na pódiu a prednášala úvodnú reč. Joey absolútne nevnímal čo hovorí. Po tej noci a po tom ráne to už vzdal. Už sa nebránil myšlienkam na Ren aj keď nemal poňatia ako toto porieši. Zrazu všetci vstávali a začali tlieskať. To ho vytrhlo z myšlienok. To Lisa dokončila svoj prejav a mala začať módna prehliadka. Bola tam kopa významných hostí. Joey sa snažil dobehnúť, čo zmeškal. Nahodil svoj krásny úsmev a tlieskal. Začala prehliadka prvej kolekcie a Lisa bola pri stole s Joeym. Všimla si, že Joey je nejaký nesvoj. Ale predpokladala, že je unavený po celoročnom turné a letných festivaloch. Europe mali po dlhom čase na konte mimoriadne úspešný album a vyčerpávajúce turné. Tak to veľmi neriešila. Lisa bola v ten večer veľmi žiadaná, v kuse sa pri nej striedalo množstvo známych a priateľov. Všetci ju obdivovali a chválili za túto úžasnú akciu. Joey to samozrejme musel absolvovať tiež.
“Tom?! Tom” zvolala zrazu Lisa a natešene pozerala na muža pred sebou. “Lisa” usmieval sa Tom. Pred Lisou stál nejaký muž asi v takom veku ako ona. Bol veľmi šarmantný. Tmavé dlhšie vlasy, tajomné hnedé oči, drahý oblek a odzbrojujúci úsmev ho robili neodolateľným. Roztiahol ruky a Lisa sa k nemu nadšene rozbehla. Potom sa chvíľu objímali. Tom nakoniec objatie povolil, Lisa si odstúpila. “Tom, preboha, čo tu robíš? Nevidela som ťa roky” neskrývala prekvapenie a nadšenie zároveň. “No práve riešim nejaké obchody tu v Londýne, som tu pracovne. O tejto akcii písali všade a keď som zistil, že to organizuje moja spolužiačka z výšky a bývalá láska, musel som sa tu ukázať.” zoširoka sa usmial. Medzitým podišiel k Lise už aj Joey. Vôbec nechápal, čo sa deje. Tohto muža nepoznal. Lisa mu o ňom nikdy nehovorila. “Bývalá láska?” spýtal sa skôr zvedavo ako žiarlivo Joey. “Aaaaale, Tom trochu preháňa” smiala sa Lisa. “Je to môj spolužiak z výšky. Je jedným z našej skvelej partie, ktorú som ti určite spomínala.” snažila sa dostať do deja Joeyho. Potom sa otočila späť k Tomovi. “Toto je Joey, moj manžel”povedala. “Teší ma” podal mu ruku Joey. “Aj mňa veľmi teší” hlesol Tom a znova upriamil svoj pohľad na Lisu. “Vyzeráš úžasne” zložil jej kompliment. “Ďakujem”. Lisa pozvala Toma k stolu a začali rozoberať staré spomienky a všetky zážitky. Joey nevychádzal z údivu ako si tí dvaja rozumeli. Ako ich tak pozoroval, znova bol myšlienkami pri Ren. Tá noc v bare. Ako sa rozprávali. A ako si skvelo rozumeli. A ako sa mu páčila. A to ju stretol len pár hodín v hoteli vtedy pred koncertom. Zadíval sa na Lisu a rozmýšľal, prečo je vlastne s ňou. Bola to krásna žena. Vtedy keď ju stretol prvý krát a aj teraz. Bola inteligentná a tolerantná. Ale už pri nej nepociťoval to čo cítil, keď bol s Ren. Láska, ktorú k nej predtým cítil, už vypršala a možno v skutočnosti ani nebola. No teraz to už nebolo podstatné. Joey vedel, že si Ren nemôže nechať ujsť. Možno rana dverami bola ranou osudu. Ale peknou ranou. “Odchádzam” povedal zrazu. Lisa sa prekvapene naňho pozrela: “Kam? Veď ešte nie je ani polnoc” Toma Joey veľmi nezaujímal, tak len čakal čo bude. “Môžme sa niekde porozprávať?” spýtal sa Joey a už aj ťahal Lisu niekam von na terasu. Lisa nechápala čo sa deje. Prišli na terasu. Vonku stále pršalo. “Niekoho som stretol, Lisa.” povedal a pozrel na ňu. “Už nechcem byť s tebou. Klamal by som tým teba aj seba” Lisa naňho len nechápavo pozerala. “Je to kvôli Tomovi?” dostala nakoniec zo seba. “Je to len bývalý spolužiak. Nikdy sme spolu nič nemali.” “To nie je kvôli nemu Lisa. Ale ja som si uvedomil, že už nechcem byť s tebou. Ja...ja myslím, že...ťa už nemilujem. Prepáč mi to.” Čakal čo bude. Lisa sa z toho snažila spamätať. Rýchlo si v hlave premietla posledný rok. To čo k sebe cítili, boli asi už len vzájomné sympatie a opora. Lisa žila viac pre svoju agentúru a Joey pre EUROPE. “Možno...možno máš pravdu” povedala opatrne Lisa. Potom naňho chvíľu pozerala. Joey ju objal. “Budeš mi chýbať” zašepkala mu. “Veď aj ty mne.” Chvíľu tam takto stáli. Potom ju Joey pustil a odišiel. Rozhodol sa, že hneď ráno poletí do Stockholmu. Musí hovoriť s Tinou. Vzal si taxík a vrátil sa z hotela do domu. Práve urobil koniec ich spoločnému životu s Lisou. Až teraz si uvedomil, akú nejasnú budúcnosť má pred sebou. On ani nevdel či Ren k nemu cíti niečo také silné ako on k nej. Ren mala svoj život na Slovensku a on bol slávnym rockovým spevákom. A nebol už najmladší. Ale aj tak ho to nezneistilo v tom čo chcel urobiť. Skôr posunulo vpred, aby rýchlo zistil čo bude. Nahádzal niekoľko vecí do menšieho kufra, prezliekol sa do riflí, košele, vzal bundu a rozhodol sa odísť niekam do hotela. Nemohol ani nechcel zostať v tomto dome po dnešných udalostiach. Johnovi ani nevolal, že má v pláne prísť. Ráno o siedmej nasadol na prvé lietadlo do Stockholmu...
“Bolo to krásne popoludnie” usmievala sa Tina keď vystupovali s Johnom z auta. John odparkoval svoj range rover pred domom na to isté miesto ako včera a vbehli ruka v ruke do domu. Kým obedovali v reštaurácii, konečne prestalo pršať a tak ju John nakoniec predsa len previedol ulicami Stockholmu aj keď zapršanými. Ale Tine to vôbec nevadilo. Veď bola s Johnom. Tina mu rozprávala o Slovensku, o svojej rodine a aj o tom ako pred niekoľkými rokmi zomrela jej mama. John bol trochu zarazený. Ani mu nenapadlo, že Tina prešla niečím takým. O rodine predtým takmer nehovorila. Spomínala len že brat sem-tam hráva na gitare. Ale je to dosť amatérske. Keď o tom rozprávala, bolo na nej vidno, že ešte s tým všetkým nie je zmierená. Možno tak ako on ešte nebol zmierený s Michelle. Ale najhoršie bolo za nimi a možno práve teraz mali príležitosť byť spolu ozaj šťastní. Oni dvaja. Johna stále viac ovládali predstavy ich spoločného života. On, Jake a ona. Bol už podvečer a ulice Stockholmu boli takmer prázdne. Bolo po daždi a kopa ľudí dnes nevytiahla ani päty z domu. Boli znechutení z tohto počasia. Pre Johna a Tinu to však boli čarovné momenty. John zrazu pocítil akúsi potrebu ju chrániť. Nič nepovedal, len si ju k sebe pevnejšie pritisol. Tina si stále viac uvedomovala, ako veľmi chce byť s ním a že už nebude môcť pred tým dlho utekať....
“Začínam sa tu cítiť ako doma” zavtipkovala Tina, keď sa zvalila na čierny kožený gauč v Johnovej obývačke. “Myslíš tento dom alebo ten gauč?” zasmial sa John. Sadol si vedľa gauča na podlahu, chytil ju za ruku a len ju pozoroval. Tak veľmi po nej túžil ale už vycítil, že jej musí dať čas. Aj keď mu ani nenapadlo, že nikoho ešte nemala. Na Tinu znova doľahla nervozita. Vedela na čo asi John myslí. John si to všimol. “Keďže hračky už máme upratané, navrhujem otvoriť nejaké víno a pozrieť si dobrý film alebo koncert. Čo povieš?” spýtal sa ale ani nečakal na odpoveď, vstal a ochvíľu sa vrátil s fľašou vína a dvoma pohármi. Naliali si a John sa pustil do prehrabávania dvd-čiek. Akosi nachádzal len samé rozprávky. “Máš rada rozprávky?” zdvihol k nej trochu zúfalý pohľad. Tine došla situácia, podišla k nemu a chvíľu sa tam prehrabávala s ním. “Jeeeeej, doba ľadová 3, to je super, pozrime si to.” Veľmi sa mu páčilo, ako úprimne sa dokázala tešiť z takýchto maličkostí. Miloval ten moment, keď sa jej pre niečo takéto rozžiarili oči. Tina ho zrazu tak krásne a dlho pobozkala, že chvíľu ani nevedel kde je, keď skončila. “To bolo za dnešný deň. Bol to jeden z najkrajších dní, aký som zažila. Ďakujem.” Vstala a sadla si znova na gauč. John vzal Dobu ľadovú, hodil to do dvd-prehrávača a sadol si k Tine. Tina si ľahla, hlavu si položila na Johnove nohy, sledovala film a popíjala víno. John sa jej hral s vlasmi a sústredil sa výhradne len na ňu. V telke mohlo ísť čokoľvek. Len ťažko by ho to dokázalo zaujať. Po tom bozku, čo dostal za krásny dnešný deň už ťažko mohol prestať myslieť na to, čo tak veľmi chcel. Po hodine dopili prvú fľašu. John si Tinu otočil k sebe. “Chceš ďalšiu?” nežne sa usmial. “No radšej nie. Ešte tu začnem vystrájať” zažartovala Tina ale hneď si pomyslela, že túto poznámku si mohla odpustiť. V záujme vlastnej “bezpečnosti”. Ale ani si to nestihla poriadne pomyslieť, John sa už k nej skláňal a bozkával ju. Jeho ľavá ruka už stihla prejsť po Tininom stehne a bola už aj pod tričkom. Bolo to nádherné. Tina nevedela čo robiť. Veľmi to chcela, ale chcela mu najprv povedať, že to bude po prvý krát. Bolo však už veľmi ťažké brániť sa. Práve keď si John vyťahoval spod nej nohy a chcel si k na ňu ľahnúť, Tine sa podarilo vyklznúť a zrazu bola na zemi vedľa gauča. John zostal jedným kolenom na gauči a druhú nohu mal spustenú na zem. Chvíľu na seba len pozerali. Myslel si, že ju už má. “Čo sa deje, myslel som si, že chceme byť spolu” povedal trochu nechápavo. “Jaaa...veľmi chcem byť s tebou, len nemôžem. Teda môžem len..” John sa natiahol za ňou ale Tina sa otočila a začala liezť po dlážke ako nejaké batoľa. John už začínal tušiť, kde bude problém. Začal liezť za ňou a zrazu sa objavil pred ňou. Usadil sa na podlahe, vytiahol ju za ruku a pritúlil k sebe. Odrhnul jej vlasy, ktoré jej pri lezeckom výkone spadli do očí. Tina hneď sklopila zrak. Nemala odvahu pozrieť mu do očí. Ale John ju prinútil. “Len?” spýtal sa. “Chceš hádať?” spýtala sa už zúfalo. “Nie” usmial sa, “myslím, že to viem.” Potom pokračoval “Pozri Tina, ja to s tebou myslím vážne. Veľmi chcem byť s tebou, už nemôžem ďalej odolávať. Chcem byť tvoj prvý.” Znova sa jej zadíval do očí. Stále bola vyplašená. “Vážne? Vážne to chceš?” John sa oprel čelom o jej ako vtedy na lavičke po festivale. Vlastne to bolo presne pred týždňom. Potom povedal “Áno, len si nie som istý tebou.” Povedal to tak roztomilo, že sa Tina musela usmiať. Tina už radšej nič nepovedala. Venovala mu ďalší krásny a dlhý bozk. A potom to už šlo. Ničomu sa nebránila. John ju vzal za ruku, odviedol si ju do spálne a robil všetko tak nežne ako nikdy. Tina bola preňho v tej chvíli všetkým tak ako aj on pre ňu. Nič iné neexistovalo. Johnove ruky a pery precestovali celým Tininým telom. John bol presvedčený, že jej nidky nebude mať dosť a Tina nemala predtým ani ponňatia, že to môže byť také nádherné....
Bola nedeľa, sedem hodín ráno. Joeyho lietadlo sa práve pohlo. Asi o ôsmej sa zobudil John. Tina ešte sladko spala. Bol to taký nádherný pocit byť pri nej. Po tejto noci už nemal žiadne pochybnosti o tom, že s ňou chce stráviť zvyšok života. Len či to bude Tina chcieť. Nebolo to také jednoduché. Tina mala svoj život inde, nie tu v Stockholme. Ešte ani neskončila výšku. A potom. Potom tu bol Jake. Takto rozmýšľal asi hodinu, zatiaľ čo si rukou podopieral hlavu a nespúšťal z Tiny oči. Napokon sa zobudila aj ona. Bolo to nádherné prebudenie. “Dobré ráno” povedala. “Dobré ráno láska” usmieval sa John. “Už dlho si hore?” spýtala sa ešte trochu rozospatým hlasom. “Asi hodinu” odpovedal John. “Mne sa vôbec nechce vstávať” povedala a pritúlila sa k Johnovi. “Ani nemusíme. Vonku zase leje” povedal šibalsky John. Tina zdvihla hlavu, pozrela nanňho a presne vedela na čo myslí. “No čo” pomyslela si. “Veď musím trénovať” a John znova dostal jeden z tých krásnych dlhých bozkov. Začali sa nádherne milovať. “Sľúb mi, že mi už nikdy nebudeš chcieť ujsť” povedal John, keď skončili. Tina si myslela že apeluje na jej včerajšie lezenie ale keď mu pozrela do očí, videla že je v tom trochu viac ako len vtipná poznámka. Nevedela si síce predstaviť ako to bude všetko pokračovať, ako dajú dokopy svoje životy ale na druhej strane ani nepomyselela na to, že by nemala byť s ním. Zrazu zazvonil zvonček. “Kto to môže byť?” povedal otrávene John. Veľmi sa mu nechcelo z postele. Zvonenie neprestávalo. “Mal by si ísť otvoriť” zhodnotila Tina. “Ok, ok, už idem” povedal a hodil na seba trenky a tričko. Už bol takmer pri dverách spálne. Potom sa otočil a vrátil sa. Naklonil sa k Tine a povedal “Mala si mi niečo sľúbiť” usmial sa tým krásnym odzbrojujúcim úsmevom. “Bože, ty si taký nádherný, až to nie je pravda” rozplývala sa v duchu Tina. “Sľubujem”. Dal jej pusu a bežal otovoriť. “No konečne” povedal mrzuto Joey. “Už som si myslel, že tu nie si” John bol poriadne prekvapený, že ho tam vidí. “Čo tu preboha robíš Joey?” Trochu zmoknutý Joey sa pretlačil popri Johnovi dnu do domu. John bol totiž taký prekvapený z toho, že ho tam vidí, že ho ani nepozval dnu. “Prepáč..poď dnu” povedal, keď sa už trochu spamätal. “Je tu Tina?” spýtal sa nedočkavo Joey. “Čože? Tina?” nechápavo pozeral naňho John. “Áno Tina. Musím s ňou hovoriť. Kvôli Ren.” To už sa Tina ukázala v obývačke. Spoznala Joeyho po hlase, tak hodila na seba Johnovu košeľu a išla zistiť čo sa deje. Joey si ju všimol ako prvý. Keď ju tam videl v tej košeli, došlo mu, že asi prišiel nevhod. Pozrel ospravedlňujúco na Johna. “Ou prepáčte, nevedel som, že...” “To je v poriadku, my už sme chceli práve vstať” povedala a trochu sa zapýrila keď sa zamyslela nad touto sitáciou. Donedávna sa rozplývala nad fotkami a piesňami svojej obľúbenej skupiny a teraz tu stála v košeli Johna Noruma po nádherne strávenej noci a ráne a aby nebolo málo prišiel ich navštíviť aj Joey Tempest. John sa snažil vyviaznuť konečne z tejto domotanej situácie. “To je v pohode Joey, radšej nám konečne povedz, čo sa stalo.” Tak sa napokon usadili v kuchyni a dali si spolu kávu. Joey im porozprával, čo sa stalo včera večer. Že odišiel od Lisy. To čo im práve povedal, sa im zdalo neuveriteľné. “Povedz mi o Ren. Myslíš, že ku mne niečo cíti.”opýtal sa napokon Tiny. “Noo, veľmi sme sa o tebe nerozprávali, teda vlastne vôbec od toho bozku v izbe v hoteli. Ona vlastne ani nevedela, čo si o tom myslieť. Mal by si ísť za ňou.” odpovedala mu na to Tina. “Kedy letíš domov?” spýtal sa Joey Tiny.
“Dnes večer o šiestej.”
“Môžem sa k tebe pridať?”
“Jasné” povedala Tina. Zrazu dostala nápad. “Vieš, Ren by ma mala čakať na letisku. V pondelok je v Bratislave nejaká akcia pre podnikanie v cateringu. Navrhla som jej nech príde a ona súhlasila. Príde už v nedeľu večer a akurát včera mi volala, že by ma mohla vyzdvinúť na letisku. Že jej aspoň poviem všetky novinky.” John sa na ňu usmial a Tina sa tak začervenala, až jej prišlo teplo. “Ahaaa, to som už nemala povedať.” povedala keď si uvedomila ako to vyznelo. Johna to už úplne rozosmialo. Miloval takéto momenty. Bola taká rozkošná. “Noo chcela som teda povedať, že by si tam mohol ísť miesto mňa a prekvapiť ju. Škola ešte nezačala a s prácou by to nemal byť problém. Zavolám kamoške, či to za mňa nevezme.” ukončila Tina. Johnovi sa tento nápad páčil. Znamenalo to stráviť ďalší deň s Tinou. “Ozaj môžem ísť miesto teba?” spýtal sa nadšene Joey. “Jasné, že môžeš” usmiala sa. Veľmi si želala, aby to Ren a Joeymu vyšlo. Zdalo sa, že sa do nej ozaj zamiloval. Ďeň napokon strávili s Joeym. Na obed si objednali pizzu. Von sa nedalo ísť. Stále pršalo. Tak nakoniec strávili tých pár hodín, čo zostávali od odletu len tak povaľovaním sa a rozprávaním. “Ty si nám to počasie sem poslal z Londýna.” povedal mrzuto John, keď už viezli Joeyho na letisko. Joey sa len zaškeril. Na letisku si Tina hneď kúpila letenku na pondelok a počkali tam s ním, kým neodletel. “Dúfam, že ma Ren nezabije.” povedala Tina, keď už lietadlo vzlietlo. “Skôr si myslím, že ti bude vďačná” povedal John. “Snáď áno. Ja lenže to bude šok”. Pobrali sa späť k autu. Nasadli. “Teraz som mal ísť vziať Jakea od starých rodičov.” povedal John. Keďže Tina mala pôvodne teraz už sedieť v lietadle na ceste domov, John si mal vyzdvihnúť Jakea, ktorý strávil víkend u starých rodičov. Ani nevedel, prečo to povedal. Mohol tam zavolať, že príde až zajtra. “No tak ho choď vziať, ja sa s ním rada zoznámim”usmiala sa “Teda mne by to nevadilo, len či on nebude mať niečo proti mne.” Tina si veľmi dobre uvedomovala, že ak chce byť s Johnom, tak bude musieť byť aj s Jakeom. A chcela s ním byť čoraz viac. John váhal. Bolo to ešte priskoro. Veď boli spolu len prvý víkend. Ale možno by bolo lepšie zoznámiť Jakea a Tinu skôr ako neskôr. Tak sa John nakoniec rozhodol ísť po Jakea. Zaparkoval pred domom svojich rodičov, vystúpili s Tinou, prešli k dverám a zazvonili. Otvorila Johnova mama Sylvia. “Ahoj mami” povedal John, keď otovorila dvere. “Ahoj John” potom pozrela zmätene na Tinu. Johnovi rodičia vedeli, že niekoho stretol, ale nepovedal im, že je taká mladá. “Toto je Tina. Tina, toto je moja mama Sylvia”. “Teší ma” povedala Tina a pokúsila sa o úsmev, keďže jej už došla situácia. “Aj mňa veľmi teší” povedala Sylvia a pozvala ich ďalej. Rozhodla sa zatiaľ nechať to radšej tak. Tina nebola pravdupovediac prekvapená. Takáto reakcia sa dala čakať. Akurát na to nebola pripravená. Vlastne sa s Johnom o tom nerozprávali, koľko toho vedia jeho rodičia. Vlastne ani nemali kedy. Všetko sa zbehlo tak rýchlo. John sa zase cítil dosť starý na to, aby rodičom všetko dopodrobna rozprával. Bol to predsa jeho život. Nič nepovedal, len sa zatváril tak akože to by sme mali, chytil Tinu okolo pliec a to už mu v ústrety bežal Jake. Pustil Tinu, roztvoril ruky a Jake bol ochvíľu v ockovom náručí. Bol to roztomilý chlapec. Bol šťastný, že je znova s ockom. Tento rok ho dokopy takmer nevidel. Tina sa nenútene usmievala. Tým dvom to veľmi pristalo. “Chcem ti niekoho predstaviť” povedal Jakeovi. “Toto je Tina, ockova nová priateľka” povedal a usmial sa na Tinu. Tina si kľakla k Jakeovi. “Ahoj” povedala. “Ahoj” povedal Jake. “Ty budeš s nami bývať?” spýtal sa jej Jake. Tina nevedela čo povedať. John sa snažil zachrániť situáciu. “Zostáva do zajtra ale ďalší víkend príde znova.” povedal Jakeovi. Jake k tomu nemal toho veľa čo povedať. Ale zdalo sa, že to zatiaľ dopadlo celkom dobre. “Jake určite si hladný, čo keby sme sa všetci spolu navečerali?” navrhla Silvia. Tina si nebola istá, či má náladu práve na večeru u Johnových rodičov. “Vlastne som ťa ešte nezoznámil so svojím otcom” povedal John a predstavil ju aj svojmu otcovi. Potom sa šli spolu navečerať. Tina sa po tom všetkom nakoniec dokázala trochu uvoľniť aj keď sa jej na kadečo vypytovali, najmä Sylvia. John sa niekoľkokrát na ňu až nahnvane pozrel za ten výsluch. Bál sa, že ju to všetko vyplaší a to nechcel. Už si nebol istý, či to bol dobrý nápad. Asi mal s tým všetkým počkať. Johnovym rodičom sa Tina celkom páčila. Bola inteligentná, milá a pôsobila celkom zodpovedne. Ale mala len 22. Sylvia si ich troch spolu nedokázala predstaviť. Ale videla, že to asi bude vážne. Nakoniec sa rozlúčili, John vzal Jakea domov a tak sa v nedeľu vrátili Tina a John do jeho domu spolu aj s Jakeom. Tina počas cesty ani nerozprávala. Premýšľala ale ani poriadne nevedela o čom. Toľko vecí sa udialo za posledný týždeň. Viedla úplne obyčajný život študentky, mala celkom rada prácu v obchode s oblečením, chodievala von s priateľmi, na aerobic...a zrazu toto. Keď vošli do domu, Jake sa okamžite rozbehol do obývačky, vzal ovládač a zapol telku. Spustil sa aj dvd-prehrávač. Ešte stále tam bola Doba ľadová 3. Jakea to očividne veľmi potešilo, pohodlne sa usadil a začal sledovať. “Jake je už neskoro, je čas ísť do postele. Pozrieme si to zajtra.” “Ocko prosím” prosíkal Jake. Bolo niečo po deviatej. Tina zrazu pocítila hroznú únavu. John si všimol, že je unavená. “Aj my s Tinou už pôjdeme spať Jake. Zajtra si to pozrieme všetci spolu. Aj Tina má veľmi rada túto rozprávku” povedal John a snažil sa byť veľmi presvedčivý. “To je pravda” usmiala sa na Jakea Tina. “Tak dobre” povedal nakoniec Jake. Čo iné mu zostávalo. “Tak dobrú noc Jake” povedala Tina a John ho šiel uložiť. Úplne vyčerpaná klesla na gauč. Už nevládala o tom všetkom rozmýšľať aj keby chcela. Ešte ráno vyzeralo všetko tak jednoducho a ideálne. John sa vrátil a všimol si aká je ustarostená. Sadol si k nej, objal ju a pobozkal do vlasov. Nevedel čo jej povedať. Bál sa jej na to spýtať. O sebe pochybnosti nemal ale chápal, že toho bolo na ňu dnes priveľa. Hneď ako prišiel k Tine John, znova jej bolo dobre. Nedokázala sa ubrániť tomuto pocitu. Vždy keď bol na blízku zdalo sa jej, že s ním sa všetko dá zvládnuť. S týmto pocitom nakoniec zaspala na gauči v Johnovom objatí. John ju odniesol do spálne a ľahol si k nej. Ešte chvíľu rozmýšľal. Čo ak nebude žiadny ďalší víkend, čo ak toto je naposledy, čo pri nej zaspáva. Nakoniec zaspal aj on.
Bolo deväť večer a Ren čakala na bratislavskom letisku. Do Bratislavy prišla popoludní, ubytovala sa v City hoteli Bratislava a o ôsmej vyrazila na letisko. Bola hrozne zvedavá, ako dopadol Tinin víkend s Johnom . Keď spolu v sobotu volali, do telefónu jej Tina toho veľa nepovedala. Práve ohlásili príchod lietadla, v ktorom mala sedieť Tina. Ren na ňu čakala. Zrazu sa jej zdalo, že zazrela v menšom dave ľudí Joeyho. Joeyho Tempesta. Za posledný týždeň naňho takmer v kuse myslela. Najprv si povedala, že sa bude sústrediť výhradne na prácu. Ale nešlo to. Nedokázala sa ubrániť myšlienkam naňho. Na všetko čo sa stalo aj nestalo. Ktovie čo by bolo, ak by nebolo Lisy. Ren sa nemohla ubrániť pocitu, že v tú noc bola preňho viac ako len nejaká faninka. Bolo to všetko také zvláštne. A ktovie, či si odvtedy na ňu aspoň raz spomenul. Dav sa postupne rozpŕchol. Pred Ren stál Joey. Ren si stále myslela, že je to len v jej predstavách. Zavrela oči, zhlboka sa nadýchla a otvorila ich. Joey tam stále bol. Potom povedal “Ahoj, Ren” “To nemôže byť pravda” povedala skôr pre seba a nemohla z neho spustiť oči. Joey ju chytil za ruku, pritiahol k sebe a krásne pobozkal. Ako vtedy v hoteli. Ale teraz jej už nepovedal, že musí ísť. Nikam neodchádzal. Chcel byť s ňou. Chcel jej všetko povedať. Ren bolo tak nádherne v jeho objatí. Potom sa však trochu spamätala a spýtala sa “Čo tu vlastne robíš, Joey? A kde je Tina?” “Tina je u Johna, vráti sa zajtra. Dala mi svoju letenku.” “No to som si všimla” povedala Ren. “Musím s tebou hovoriť, Ren. Poďme niekam, kde sa môžeme porozprávať” povedal nástojčivo a chytil ju za ruku. Ren vôbec nechápala čo tam Joey robí, a prečo za ňou prišiel. Ani vo sne by jej nenapadlo, že kvôli nej opustil Lisu. Nakoniec Ren navrhla, že pôjdu do hotela a Joey sa tam môže ubytovať tiež. Ren mala v aute stále založené Wings of tomorrow cd-čko. Keď naštartovala, spustil sa aj prehrávač. Joey sa usmial. Veľmi dobre si pamätal, ako jej ho podpisoval a pozeral jej pri tom do očí. Do tých krásnych očí, do ktorých sa zamiloval, ale to sa stalo možno už skôr. Možno už vtedy pri tom incidente s dverami. “Tento album mám rád” usmial sa Joey. Ren nič nepovedala, len sa usmiala. Cestou veľa nerozprávali, Joey nechcel s tým nechcel začať v aute a Ren sa stále snažila spamätať z toho, že má vo svojom aute Joeyho Tempesta. Joey si v aute sem-tam pospevoval. Ren to rozosmialo. Joey bol taký zlatý ako si tam pokyvkával hlavou a spieval si. Joey si to všimol. “Nepridáš sa?” “Radšej nie. Asi by som to kazila.” “Aaale, určite by si to nekazila” snažil sa ju presvedčiť Joey. “Nie” povedala definitívne Ren a stále sa usmievala. Joeymu to začalo pripomínať tú noc v bare. Zrazu z neho opadla nervozita a stres zo všetkých tých udalostí za posledných pár hodín. Zrazu sa cítil skrátka dobre. Ako vtedy v bare. Mal pocit, že nič viac nepotrebuje. Konečne boli v hoteli. Ren počkala pri výťahoch, kým sa Joey na recepcii ubytoval. Náhodou dostal izbu na tom istom poschodí ako Ren. Vyviezli sa spolu výťahom na štvrté poschodie. Joey na ňu najprv len chvíľu pozeral a potom povedal “Odišiel som od Lisy. Už ju nemilujem. Chcem byť s tebou.” Ren naňho šokovane pozrela, ani nemohla nič povedať. Dvere výťahu sa otvorili. Ren akoby v tranze vyšla von a akosi automaticky kráčala k svojej izbe. Joeyho nechala za sebou. “Počkaj” zavolal za ňou Joey. Ren už bola pri dverách svojej izby, otočila sa a čakala kým príde k nej. “Ja ťa milujem” povedal nežne. Stál tam taký nádherný a hovoril jej, že ju miluje, že odišiel od Lisy. “Aj ja ťa milujem Joey, veľmi by som chcela byť s tebou...ale...povedz mi, je to všetko skutočnosť?” povedala a pozrela naňho, Joey jej vzal tvár do dlaní, zadíval sa jej do očí. “Samozrejme, že je” a začal ju bozkávať a už nemohol prestať. Vzal Ren z ruky kľúč, otvoril dvere, jednou rukou stále držal Ren, do druhej vzal svoj kufor a stále sa bozkávajúc vošli do izby. Joey konečne mal príležitosť urobiť všetko to, na čo po celý týždeň nedokázal prestať myslieť. Ren sa tomu všetkému úplne poddala a nechala sa unášať vášňou spolu s Joeym. Keď skončili, ležali tam v objatí. Joey mal pocit, že ju už nikdy nedokáže pustiť. Všetko bolo iné, keď ju mal pri sebe. “Ty si ozaj odišiel od Lisy?” spýtala sa pomaly Ren. Joey sa na ňu usmial. “Áno, odišiel. Vieš, myslím že medzi nami už bolo len niečo ako priateľstvo. Myslím, že sme to vedeli. Aj ona, aj ja. Len sme si to možno nechceli priznať. Ale potom som stretol teba, a to mi otvorilo oči.” Ren sa spokojne usmiala a ešte viac sa k nemu pritisla. Joey ju pobozkal do vlasov a obaja zaspali. Ren sa zobudila skoro ráno. Nebolo ešte ani sedem. Vedľa nej ležal Joey. Stále sa jej to zdalo neuveriteľné ale zároveň cítila neskutočné šťastie. Nie preto, že to bol Joey Tempest, frontman slávnej rockovej skupiny. Ale preto, že keď bola s ním, cítila sa tak ako s nikým iným. Začala ho hladkať po vlasoch. Joey bol nádherný. Bola z neho hotová ešte viac ako predtým keď mu “fandila”. Joey sa pomaly prebúdzal. Usmial sa na Ren. “Som taký šťastný. S tebou.” Ren si vychutnávala jeho zamilovaný pohľad. “Ozaj, čo John a Tina. Ako to vyzerá?” spýtala sa Ren. “No, včera to vyzeralo veľmi dobre” povedal a zasmial sa Joey, keď si spomenul na to ráno, ako ich tam “prepadol”. Porozprával o tom Ren. “Ale zdá sa, že John to s ňou myslí vážne. Už dlho som ho nevidel takého šťastného” zvážnel trochu Joey. Ren sa na chvíľu zamyslela. Ani jednu z nich by nenapadlo, ako vypáli ten festival. “Rozhodol som sa, že sa presťahujem späť do Stockholmu.” povedal zrazu Joey. “Už nechcem byť v Londýne. Myslíš, že by si mohla ísť so mnou? Do Stockholmu” “To nebude také jednoduché Joey. Mám tu prácu, rodinu, priateľov, domov...” “Ja viem” povedal s povzdychom Joey. “Ale keď ja si neviem predstaviť byť bez teba.” “Takéto rozhodnutia chcú čas Joey. Dohodnime sa zatiaľ na víkendoch. Ďalší víkend prídem za tebou. Vždy som sa tam chcela ísť pozrieť. S Tinou sme plánovali pozrieť sa do Stockholmu spolu. Ale vidíš, predbehla ma” zasmiala sa Ren. “Tak dobre, ale sľúb, že ďalší víkend prídeš” povedal Joey. “Vlastne, ešte tam ani nemám kde bývať. John ma snáď na pár dní prichýli.” zasmial sa Joey. “Čo vlastne robíš cez týždeň?” spýtala sa ho Ren. “Vlastne nič” povedal Joey. “Čo keby si prišiel na týždeň ku mne a na víkend by som prišla ja do Stockholmu. Mám naplánované nejaké akcie v práce, ale to zvládneme” predostrela Joeymu Ren svoj nápad. Joey samozrejme súhlasil. Tešila ho predstava stráviť celý týždeň s Ren. Ren sa nakoniec vykašľala na tú cateringovú akciu v Bratislave a spolu s Joeym sa vrátili do Martina.
Tina sa v pondelkové ráno zobudila tiež prvá. V Johnovom objatí. John ešte spal. Chvíľu rozmýšľala nad udalosťami včerajšieho večera. Ako tam tak ležala a pozorovala spiaceho Johna, povedala si, že to nevzdá. Chcela byť s Johnom a čo bolo ešte krajšie, vedela, že aj on chce byť s ňou. Bol to nádherný pocit byť milovaná. A to predsa stojí za to bojovať. Ešte chvíľu tam zostala ležať a potom sa rozhodla že vstane. Prechádzala obývačkou do kuchyne. Jake už bol hore a mal zapnutú Dobu ľadovú. “Ahoj Jake, ty si už hore?” pozdravila Tina. “Ahoj, hej, pozerám rozprávku”
“Môžem sa k tebe pridať? Je to jedna z mojich obľúbených. Myslím, že trojku mám najradšej.”
“Ja mám rád všetky” povedal Jake. Tina si teda prisadla a pozerali spolu. Dosť sa na tom nasmiali. Keď to skončilo, John ešte stále nebol hore. “Som hladný” povedal Jake. “Ja tiež” Tina na to. “Tak si poďme dať spolu raňajky” povedala a vzala Jakea za ruku. “Čo raňajkuješ?” spýtala sa ho. “Čokoládové vločky s mliekom”. “Hmm, mňam, asi si dám tiež” rozhodla sa Tina. Naservírovala na stôl dva misky s mliekom a čokoládovými vločkami a zapla aj kávovar. Tina nevedela, o čom sa s Jakeom rozprávať, napadlo ju, že ho John učí hrať na gitare, tak sa ho na to spýtala. “Učíš sa hrať na gitare?” spýtala sa. “Áno, ocko ma učí. Celkom sa mi to páči. A ty na niečom hrávaš?” “Nie, ja nie” usmiala sa Tina “Ale veľmi rada počúvam, ako hrajú iní. Mohol by si mi dnes niečo zahrať.” “Dobre” celkom sa potešil Jake. John sa konečne zobudil. Bolo už niečo po desiatej. Tina tam nebola. Trochu sa aj zľakol, či po tom všetkom neodišla. Ale potom si všimol jej veci. Najprv sa zastavil v Jakeovej izbe, ale ten tam už nebol. Tak prišiel do kuchyne a tam ich našiel oboch. Vyzerali celkom spokojne a rozprávali sa. John pocítil taký zvláštny pocit spokojnosti a šťastia. “Dobré ráno” pozdravil ich a usmieval sa. “Dobré ráno” odzdravili. “Uvarila som kávu” povedala Tina. “Jeej, super” povedal John, nalial si kávu a sadol si k nim. “Tina chce, aby som jej zahral na gitare” pochválil sa hneď Jake. “Váážne, tak to je super, môžme jej zahrať aj spolu.” “Ak bude chcieť” a pozrel na Tinu. “Jasné, že chcem” John bol teraz trochu neistý, pokiaľ išlo o Tinu. Stále nevedel ako na tom je. “Musím sa s ňou porozprávať” pomyslel si. Ale bolo to nádherné ráno, takmer ideálne. “Odkedy ste vlastne hore?” spýtal sa John. “Ja od nejakej ôsmej no a Jake bol hore už predo mnou. Inak, zmeškal si Dobu ľadovú” zasmiala sa Tina. “Čože? Vy ste to pozerali bezo mňa? Tak to mi musíte vynahradiť” usmieval sa John. “Keď dlho spíš ocko” povedal Jake. Tina sa nakoniec vybrala do sprchy a John poslal Jakea prezliecť sa. Ten si znova zapol rozprávky. Tina práve vchádzala v osuške do spálne a narazila do Johna. “Škoda, že som nemohol ísť s tebou” povedal John a pobozkal ju. Tina sa len usmiala. Potom sa jej zadíval do očí. Miloval pozerať sa do nich. Dostali ho prvý krát vtedy na recepcii a zakaždým, keď sa do nich pozrel. “Stále chceš byť so mnou? So mnou a s Jakeom?” povedal už trochu vážnejšie a chytil ju pritom za ruku. “Jasné že chcem.” Tina vedela na čo John myslí. “Klamala by som, ak by som povedala, že ma to včera nezneistilo, ale dnes ráno som si uvedomila, že chcem byť s tebou. Že ťa milujem. A že nebudem pred tým utekať. Vlastne som ti to už sľúbila.” usmiala sa Tina. John bol taký dojatý, že ani nevedel, čo povedať. Ani si nevedel predstaviť, že ju má dnes odviesť na letisko a uvidí ju znova až o týždeň. Silno ju objal. “Aj ja ťa milujem Tina.” potom dodal “Myslím, že aj Jakeovi sa celkom páčiš.” “Vážne?” potešila sa najprv Tina. “Nehovoríš to len preto, aby si ma utešil?” spýtala sa potom akože ju to veľmi nepresvedčilo. “Nie, ja si to naozaj myslím.” Ešte chvíľu ju objímal, potom aj on skočil do sprchy, Tina sa medzitým obliekla a pridala sa k Jakeovi. Konečne dnes nepršalo. “Asi to odišlo s Joeym” smial sa John. “No tak teraz to je niekde na Slovensku” skonštatovala Tina. Rozhodli sa teda, že vybehnú niekam von na obed. Všetci traja. Potom sa vrátili a strávili pekné popoludnie. Jake zahral Tine na gitare, teda ak sa to dalo nazvať hraním. Ale očividne ho to bavilo. John ho celý čas hrdo pozoroval. Popoludnie zbehlo rýchlo a prišiel čas, kedy bolo treba ísť na letisko. Tak nasadli do auta a šli. John Tinu počas cesty znova držal za ruku ako vtedy keď prišla. Lietadlo, v ktorom Tina sedela vzlietlo. John s Jakeom sa vrátili domov. O ôsmej dal Jakea spať a sadol si na gauč s plechovkou piva. Až teraz si uvedomil ako mu bolo cez víkend úžasne a ako mu bude Tina chýbať.
Prešiel rok a znova bol september. Tinu opäť čakal zápis v škole, ale už nie v Bratislave. V Stockholme. Ren zasa čakali nejaké akcie, pre ktoré mala zabezpečiť občerstvenie. Tiež v Stockholme. Jej Catalina Catering za sa rok celkom vyšvihol. Joeyho a Johna čakalo spolu s EUROPE turné k novému albumu. Ale to všetko až ďalší týždeň, ďalší mesiac. Teraz bol víkend, nedeľa a všetci mali voľno. Bolo popoludnie. Tohtoročný september nebol veľmi teplý, ale nepršalo. John a Tina stáli na móle a pozorovali pomerne pokojné more. Jake pobehoval blízko nich a kadečo ho tam nadchýnalo. Pribehol k nim. “Oci, myslím si, že by sme si mali kúpiť loď.” “Vááážne? No my s ockom sme skôr rozmýšľali nad novou gitarou.” povedala Tina. “Môže byť aj gitara, ale loď tiež nie je zlá vec.” nedal sa Jake. Obaja sa rozosmiali. Jake si Tinu obľúbil. Tina a John boli zamilovaní a všetko klapalo. “Ahojte, konečne ste tu.” zavolal John na Ren a Joeyho, ktorí sa k nim blížili po móle. Joey objímal Ren a obaja sa usmievali. Dnes vyzerali akosi mimoriadne šťastne. “No ozaj, konečne že ste tu, John je už taký hladný, že ochvíľu asi skočí do mora po nejakú rybu.” žartovala Tina. Dohodli sa, že pôjdu dnes všetci spolu na obed do reštaurácie na pobreží. Stretávali sa takto takmer každú nedeľu. “Chceme vám niečo povedať” začala Ren. Chvíľu boloticho, len sa obaja usmievali. “Taak, poviete nám to niečo konečne?” spýtal sa napokon John. Tina tušila, o čo ide a usmievala sa na Ren. “Čakáme dieťa” povedala nakoniec Ren a takmer sa pri tom od šťastia rozplakala. Tina ju hneď bežala objať. “To je skvelé, blahoželám. Asi by sme to mali ísť osláviť.” povedal John a objal Ren aj Joeyho. “Obedom, však?” žartovala zase Tina. John sa len usmial a dal jej pusu. “Choďte, ochvíľu prídeme za vami” povedal Joey. John, Tina a Jake teda vykročili a nechali ich tam samých, nech si vychutnajú túto nádhernú chviľu. Joey chytil Ren za obe ruky, pozrel jej do očí a začal hovoriť “Vieš Ren, ja si ani neviem predstaviť, že by som ťa nestretol. Veľmi ťa milujem. Viac ako svoj život. Som ti veľmi vďačný za to, že si mi vtedy vrazila tými dverami.” Ren sa musela zasmiať, keď si na to spomenula. Ren si doteraz ani nevedela predstaviť, že je možné niečo také nadhérné prežívať. Niečo také ako prežívala s Joeym. Niečo také aké prežívala Tina s Johnom a Jakeom. Objala a pobozkala Joeyho. “Tiež ťa veľmi milujem. A nikdy som ani nachvíľu neoľutovala to, že som sa vzdala svojho života na Slovensku. Ani na sekundu” Pozreli sa s Joeym smerom kam vykročili Tina, John a Jake. Jake kráčal medzi nimi a obaja ho držali za ruky. Joey a Ren tiež vykročili tým smerom. Joey, Ren, John, Tina a Jake, všetci cítili niečo to nádherné, čo nazývame šťastím a čo jeden bez druhého nemohli mať. Boli však spolu a boli šťastní.
Komentáre
Prehľad komentárov
no to pre to dieta, som nevedela ci ho chces :D, tak nabuduce menej opisov :)
Ranou osudu
(Ren, 5. 7. 2010 22:50)je to super, na moj vkus trochu vela podrobnych opisov, ale inak je to krasne a zaver je tiez pekny, neviem preco by som ta mala za to zabit :-)
Ranou osudu
(Tina, 6. 7. 2010 8:30)