Tine zazvonil telefón.
„Ahoj tu je Inga Lingstremová zo študentského servisu. Ty si si hľadala brigádu však?“
„Áno“ povedala Tina.
„Tak mám pre teba prácu“ pokračovala Inga.
„Akú?“ bola zvedavá Tina
„Au-pair. Dnes nám prišla mailom ponuka. Ak máš záujem dám ti číslo telefónu“
„Jasné že mám“
„Dobre tak tu je 56775433256, máš to?“
„Mám, ďakujem“
Tina si už dlhšie hľadala nejakú brigádu ale všetky čo našla boli buď zle platené alebo jej nevyhovoval čas. Dúfala že táto už konečne bude tá pravá. Veď starať sa o dieťa nemôže byť také ťažké, pomyslela si.
Vytočila číslo a ozvala sa jej nejaká pani. Tina jej vysvetlila prečo volá a pani ju pozvala k nim domov. Dohodli si termín na nasledujúci deň.
Presne o piatej popoludní vystúpila z taxíka ktorý ju priviezol až pred dom. Zabúchala na dvere. O chvíľu jej prišla otvoriť staršia pani.
„Dobrý deň, včera sme spolu volali“ začala Tina.
„Ja viem slečna, poďte ďalej“ povedala pani a voviedla Tinu do veľkej obývačky.
„Sadnite si“
Tina si sadla a pani sa jej začala vypytovať na rôzne veci. Keď asi po hodine skončili, bola načisto vyčerpaná. Chcela vedieť takmer všetko o jej živote.
„Ďakujem vám, ozvem sa ak si vás vyberieme“ povedala jej keď odchádzala.
Tina mala zmiešané pocity. Bol to doslova výsluch. Naopak ona sa nedozvedela nič. Nič o rodine, o dieťati skrátka nič. Úplne stratila chuť ísť tam pracovať. Ani veľmi neverila že by sa jej ozvali. Vydedukovala že to asi bude niekto dôležitý, keď okolo toho robili také haló.
Potom to pustila z hlavy a začala si hľadať niečo iné. Asi po týždni sa jej pani ozvala. Oznámila jej že ju prijíma a že má prísť ešte v ten deň. Tina to najprv chcela odmietnuť ale potom si povedala že sa tam aspoň pôjde pozrieť a uvidí.
Všetko prebiehalo ako naposledy. Pani ju privítala, zaviedla do obývačky. Ale tento krát tam sedel aj malý chlapček a pozeral televízor.
„Ahoj“ pozdravila ho Tina. Ale on nič. Ani neotočil hlavu. Tina si k nemu prisadla.
„Čo pozeráš?“ opýtala sa. Zase nič. Bezradne sa otočila na pani.
„Musí si trochu zvyknúť. Viete on stratil mamu. Vyžaduje si veľmi citlivý prístup“ vysvetlila Tine.
Ale jej bolo jasné, že s týmto malým to bude riadne ťažké.
„Nie som si istá či ja som tá pravá na túto prácu. Asi to nezvládnem. Nehnevajte sa, ale ja to nevezmem“ povedala.
„Veď ste to ani neskúsili“ namietala pani.
„Nie, ani to nebudem skúšať, nemá to zmysel“
„Dám vám 10 Euro na hodinu“ povedala rýchlo.
Tina zostala prekvapene stáť.
„To myslíte vážne?“
„Áno“
„Dobre tak to skúsim“ súhlasila keď si zrátala koľko môže zarobiť za jedno popoludnie.
„Fajn, tak začnete už dnes. Prineste si veci“
„Prosím? Aké veci?“ nechápala Tina.
„No vaše veci, budete tu aj bývať“
„Ale .... ja som nevedela že...“
„Prosím vás o to. Samozrejme nie je to podmienkou, ale Jakeov otec býva doma zriedka a keď je doma, tak večery trávi vonku, takže viac menej tu budete aj v noci a pochybujem že sa vám bude chcieť behať po nociach hore dole“ argumentovala pani.
„Znie to logicky“ uznala Tina. A aspoň si nebudem musieť platiť kopu peňazí za intrák, pomyslela si.
Večer sa Tina vrátila do domu aj so svojimi vecami. Pani jej ukázala izbu kde bude bývať. Bola hneď vedľa Jakeovej.
„Dnes v noci tu zostanem s vami, ale zajtra sa už musíte zaobísť bez mojej pomoci“ oznámila jej „cez deň počas neprítomnosti Jakeovho otca s ním budem ja, keď bude doma bude tu on“. Tina sa konečne od nej dozvedela, že je Jakeova stará mama, čo vlastne tak trochu tušila.
Spoločne sa navečerali a uložili malého Jakea do postele. Tina ho hrozne ľutovala. Bol zo straty matky veľmi nešťastný a s okolím takmer nekomunikoval. Jediný kto z neho čo to vytiahol bola stará mama. Nerozprával sa dokonca ani s otcom.
Keď si ľahla večer do postele začala nad tým všetkým uvažovať. Nebola si istá či spravila dobre. Bolo to všetko také čudné. Nakoniec od únavy zaspala.
Ráno sa zobudila a chvíľu musela rozmýšľať kde to vlastne je. Po pár sekundách jej došlo. Je v tom veľkom dome. Rýchlo vstala a potichu aby nezobudila malého Jakea sa vytratila do školy.
Deň sa vliekol a Tina stále uvažovala čo bude keď sa tam vráti. Čo si počne s chlapcom čo nerozpráva. A popoludní sa ukázalo že jej obavy boli opodstatnené. Keď prišla, stará mama Sylvia jej ukázala a povedala všetko potrebné a odišla. Tina zostala s Jakeom sama. Malý celý čas nič nepovedal len sa ticho hral alebo pozeral televízor. Najhoršie bolo že ju vôbec nepočúval, keď mu povedala že treba ísť spať ani ho nehlo. Snažila sa ho prehovárať všetkými možnými spôsobmi ale on len sedel a úplne ju ignoroval. Keď už si nevedela dať rady, jednoducho ho vzala na ruky a odniesla do kúpeľne. Umyla ho prezliekla do pyžama a uložila do postele. Tak trochu sa aj bránil ale hneď to vzdal keď videl že nič proti Tine, ktorá už bola s nervami v koncoch, nezmôže.
Keď už bol v posteli, zišla dole a sadla si na gauč v obývačke. Bola rozhodnutá že zajtra tu končí. Zrazu zaštrkotal kľúč v zámke vchodových dverí. Tina sa najprv zľakla ale potom si pomyslela že to bude asi Sylvia a prišla skontrolovať ako to s malým zvládla. Vstala že ju privíta ale namiesto Sylvie do miestnosti vstúpil muž. Bol vysoký, mal dlhé vlasy a neuveriteľný pohľad. Očami sa do nej zavŕtal a skúmavo si ju premeral. Mama mu spomínala že našla nejaké dievča k Jakeovi. Nečakal že bude taká mladá.
Tina na neho len v šoku pozerala. Veď to bol John Norum!
„Ahoj“ pozdravil ju „volám sa John. Som Jakeov otec“ povedal „je s ním všetko v poriadku?“
„Áno“ vypadlo z Tiny.
„Ok, tak si idem ľahnúť. Dobrú noc“
„Dobrú noc“
Tina klesla na gauč. Ona býva v dome Johna Noruma! A bude sa starať o jeho syna! Niekoľko krát bola na koncerte Europe a dokonca raz jej dal dokonca aj autogram a odfotil sa s ňou. Od vtedy ho zbožňovala. Každý deň počúvala jeho piesne a snívala o ňom. A teraz je v jeho dome. A bude sa s ním stretávať. Tina sa z toho nevedela spamätať. Potom sa nakoniec predsa len upokojila, vyšla potichu na poschodie do svojej izby a ľahla si spať. Ale aj tak sa len prehadzovala a spánok neprichádzal. Teraz jej už ale bolo jasné že zajtra tu určite nekončí a zostane tak dlho ako sa len bude dať.....
Na druhý deň bol štvrtok. Vo štvrtok ani piatok Tina do školy nechodila. Keď sa zobudila bol už dávno biely deň. Započúvala sa do zvukov domu či nezačuje niečo nezvyčajné čo by mohlo súvisieť s Johnom, napríklad zvuk gitary alebo tak. Ale nič. Úplné ticho.
Tak vstala, obliekla sa a nakukla do Jakeovej izby. Bola prázdna. Tak zišla dole do kuchyne. Na prahu vo dverách zostala stáť. John sedel za stolom a čítal noviny. Pred sebou mal šálku s kávou a prázdny tanier. Jake sedel vedľa neho a miešal v miske lyžičkou čokoládové lupienky v mlieku.
„Dobré ráno“ pozdravila ich Tina
John zdvihol hlavu od novín. Snažila sa uhádnuť čo si myslí ale jeho pohľad bol taký nepreniknuteľný že nemala najmenšiu šancu.
„Dobré ráno. Dnes nejdeš do školy?“ opýtal sa jej John „mama mi hovorila že študuješ“.
„Áno. Ale štvrtky a piatky školu nemáme“ odpovedala. Zase sa na ňu skúmavo zahľadel.
„Aha“ povedal takým zvláštnym tónom ako keby nechcel veriť tomu čo povedala.
„Takže budeš teraz tu“ povedal John. Neznelo to ako otázka, skôr akoby sa len uisťoval.
„Áno“ prikývla Tina. Nemala ani v najmenšom úmysle teraz niekam odísť, keď mohla byť so svojím idolom.
„Fajn, tak potom môžem ísť“ skonštatoval John a vstal od stola „vrátim sa popoludní“. O chvíľu treskli vonkajšie dvere a už bolo počuť len vzďaľujúci sa zvuk motora. Tina ešte stále stála vo dverách kuchyne. Tak toto teda nečakala. Myslela si že John bude doma a ona sa na neho bude môcť aspoň pozerať. Možno že by sa aj porozprávali. A teraz bol preč. Zostal tu len Jake. Do kelu, pomyslela si, keby som bola tušila že to takto skončí, tak mu nikdy nepoviem že tu zostávam. Znova sa pozrela na Jakea. Sedel tam a okolo neho bola hotová spúšť. Mlieko bolo vyfŕkané skoro po celom stole, o lupienkoch ani nehovoriac. Tie boli dokonca aj na zemi.
Tak jej nezostávalo nič iné len to upratať. Potom sa s ním pokúšala hrať nejakú hru ale všetko odmietal. Robil si len to čo chcel on. Tina videla že to nemá význam a tak sa rozhodla že ho nechá na pokoji a bude len dohliadať aby niečo nevyviedol. Čas sa zase neuveriteľne vliekol. Nakoniec okolo tretej popoludní sa John vrátil. A nebol sám.
Tina a Jake sedeli v obývačke pred telkou. Mala v ruke šálku s čajom a práve sa chystala napiť keď tam vošli. Najprv John a za ním Joey Tempest. Tine až zabehlo. Bože veď za chvíľu sem možno dorazí celá kapela, pomyslela si. Rozkašľala sa a nemohla prestať. Joey len prevrátil očami a odišiel niekam za Johnom. John ju ani nepredstavil ani nič nepovedal. Bol taký zvláštny. Akoby uzavretý do seba, akoby mu bolo všetko jedno.
V ten večer ho už nevidela. Zašili sa s Joeym niekam do suterénu a vyšli odtiaľ až neskoro v noci. Už bola v posteli ale počula ich ako sa dole rozprávajú a potom buchnutie dverí a odchádzajúce auto. Johnove kroky po schodoch, buchnutie dverí na jeho izbe a potom už ticho.
Tina si skúšala chvíľu predstavovať čo asi v tej chvíli robí ale bola taká unavená zo stráženia Jakea, že za pár sekúnd zaspala...
Keď sa ráno zobudila bola rozhodnutá že tam dnes nezostane. Pôjde na intrák za Anikou. Musí jej porozprávať všetky novinky.
Zišla dole a zase sa opakovala scéna z predošlého dňa. John za stolom s novinami a Jake nad miskou s lupienkami.
„Dobré ráno“ pozdravila ich. Zase skúmavý pohľad Johna. Pomaly si na to už začínala zvykať.
„Budeš tu aj dnes celý deň?“ opýtal sa.
„Nie, musím si niečo vybaviť. Prídem o druhej“ povedala mu. Zase pohľad. Potom prikývol a vstal od stola a niekam odišiel. Jakea tam nechal sedieť. Tina sa zamyslela nad tým aký oni majú spolu vzťah. Nevyzeral veľmi vrúcny. Čo bolo asi celkom logické keď John bol stále preč. Kým tam takto uvažovala, malý vstal a prešiel do obývačky. Zase si zapol televízor a pozeral. Tina si pokrútila hlavou a odišla.
Celé dopoludnie strávila s Anikou na internáte. Rozprávala jej o rodine o dome aj o Jakeovi ale kto je jeho otec zamlčala. Pre istotu. Mala taký pocit že bude lepšie ak o tom nebude hovoriť.
Presne o druhej sa vrátila do Johnovho domu. Len čo vošla dnu, začula tóny gitary. John sedel v obývačke na zemi a brnkal nejakú pesničku. Malý Jake sedel oproti nemu a tiež držal v ruke gitaru, len menšiu. Občas udrel do strún a vylúdil otrasný zvuk. Ale očividne sa im obom páčilo to čo práve robili. John sa dokonca usmieval.
Podišla bližšie a sadla si na kreslo. Vtedy ju John zaregistroval. Úsmev z jeho tváre zmizol.
„Ahoj, už som späť“ oznámila mu.
„Fajn“ odpovedal nevrelo.
„Aký ste mali deň?“ pokúsila sa Tina o konverzáciu. Ale John nič. Len ďalej brnkal po strunách a sledoval Jakea.
„Ja som bola na internáte s .....“ začala ale John ju hneď stopol.
„Bol by som rád keby sme našu konverzáciu obmedzili len na pozdrav a veci týkajúce sa môjho syna. Ostatné ma nezaujíma. Ani čo si robila ani čo budeš robiť. A samozrejme ak už za mnou s niečím prídeš, nech je to životne dôležité. Hlúposťami a zaoberať nemienim. Dúfam že sa chápeme. Teraz môžeš ísť, nebudem ťa potrebovať. Dnes sa už nikam nechystám tak máš voľno.“
Tina sa na neho chvíľu pozerala kým jej to došlo. Potichu vstala, totálne ponížená a opustila dom. Vrátila sa na internát rozhodnutá že tam aj prespí. Posťažovala sa Anike, svojej najlepšej kamarátke, čo sa jej stalo.
„Vrátim sa tam až ráno. A vezmem si veci. Nechcem tam bývať“
„Čo ja viem. Za tie prachy. Ja by som tam asi zostala“ povedala jej Anika.
„To za tie prachy vôbec nestojí, ver mi“ oponovala jej Tina.
„Myslím si že stojí, však tam nezostaneš večne, využi príležitosť...“ radila jej.
Využi príležitosť, opakovala si Tina. A možno má pravdu. Mala by to využiť že môže byť v Johnovom dome a stretávať ho, aj keď sa s ňou nechce rozprávať. Ale aspoň sa ráno pozdravia ....
„Ok, tak tam zostanem“.
Tina sa predpoludním vrátila do domu. Keď prechádzala cez chodbu videla v obývačke pri okne Johna ako telefonuje. Malý Jake bol vonku v záhrade a hral sa. Mávla Johnovi na pozdrav a vyšla po schodoch do svojej izby. Nemala ani potuchy čo dnes bude robiť. Bola sobota. Prezlečiem sa, pomyslela si, a zbehnem dole sa ho spýtať či ma dnes bude potrebovať. Ak nie pôjdem späť na intrák za Anikou.
Osprchovala sa a prezliekla. Ešte sa ani nestihla vybaliť. Všetky jej veci aj kufor stáli pod oknom. Teraz ich tam mala všetky rozložené a prehrabávala sa v nich keď si hľadala čisté ponožky. Konečne ich našla. Len tak náhodou sa pozrela cez okno do záhrady. Bol už november a bolo chladno. Všetky stromy boli holé a na zemi sa váľali hordy opadnutého lístia. A medzi tým všetkým sa hral Jake. Zhŕňal lístie na kopu a potom ho vyhadzoval do vzduchu. Očividne ho to strašne bavilo, lebo tam skackal a smial sa. Tina ho ešte nevidela smiať sa, dokonca ani usmievať. Ako tam tak lietal nevšimol si najnižší konár jedného stromu. Bol previsnutý až k zemi. Jake do neho narazil a spadol. Pomaly sa začal dvíhať ale Tine sa niečo nezdalo. Ešte chvíľku sa na neho pozerala a zrazu jej bolo všetko jasné. Nemohol sa nadýchnuť. Pravdepodobne mu vyrazilo dych keď narazil o ten konár.
Bleskovo zbehla dole. Prebehla popri Johnovi, ktorý sedel na gauči a stále telefonoval.
Otvorila dvere do záhrady, do ktorej sa išlo cez obývačku, a vybehla von. Jake ležal na zemi a snažil sa nadýchnuť ale nešlo to. Celé telíčko mal v kŕči a z hrdla mu vychádzali chrapľavé zvuky. Mal obrovskú opuchlinu na krku a tá mu bránila v dýchaní. Len čo John videl ako Tina trieli do záhrady, v momente mu došlo že sa asi niečo stalo a bežal za ňou. Keď videl svojho malého syna v takom stave ležať na zemi zmocnila sa ho panika. Sklonil sa k nemu a začal ním triasť kričiac jeho meno. Ale Tina si zachovala chladnú hlavu. Odstrčila ho do Jakea.
„Volaj pohotovosť!“ skríkla na neho, keď videla že ešte stále drží v ruke telefón. John s trasúcimi rukami vytočil číslo a kým telefonoval zbehla Tina do domu a o chvíľu sa vrátila s kuchynským nožom a fľašou vodky s chrómovým pourerom (nalievátkom). Malý medzi tým úplne prestal dýchať. Sklonila sa k nemu s nožom v ruke. Keď to John videl zježili sa mu všetky chlpy od hrôzy.
„Čo chceš robiť?“ opýtal sa jej zúrivo a zadržal jej ruku s nožom.
„Nemám teraz čas ti to tu vysvetľovať, musím konať inak môže zomrieť“ povedala mu a ruku si vytrhla. Potom mu celé hrdlo obliala vodkou, nožom mu urobila dierku v mieste tesne nad hrudnou kosťou a strčila do nej nalievátko z fľaše. Jake sa v momente nadýchol a po chvíli otvoril oči. V tom už bolo počuť z ulice húkajúcu sanitku. Od tej chvíle už išlo všetko veľmi rýchlo. Zdravotníci naložili Jakea do sanitky a odviezli ho do nemocnice. John aj Tina išli tiež. Najprv si myslela že to John nebude chcieť ale nič nenamietal keď sa chystala nasadnúť s ním do sanitky.
V nemocnici si sadla na chodbe na lavičku a čakala. Dúfala že Jake bude v poriadku. John išiel s ním až pokiaľ ho nezastavila sestrička, že ďalej už nemôže ísť. Tak si tiež sadol k Tie na lavičku a mlčky tam sedel. Tina sa ho neodvážila osloviť tak tam len ticho sedeli vedľa seba. Po nekonečných minútach čakania sa otvorili na sále dvere a von vyšiel doktor. John vyskočil na nohy a bežal k nemu. Tina zostala sedieť. Rozhodla sa že tam nepôjde, veď jej hádam John všetko povie.
O chvíľu sa vrátil k nej. Vstala a v tej chvíli ju John silno objal.
„Ďakujem. Zachránila si mu život“ povedal a stále ju stískal. Snažila sa mu vymaniť z objatia ale nešlo to držal ju pevne. Musel byť vo veľmi silnom citovom rozpoložení. Strach o syna ho úplne pohltil a teraz prišla úľava a vďačnosť.
„Môžeš ma konečne pustiť?“
„Prepáč“ povedal a pustil ju. Aj on sa teraz už spamätal a zdalo sa že mu to, čo pred chvíľou urobil, bolo trápne.
„Tak ja už pôjdem“ povedala Tina
„Idem aj ja“ povedal rýchlo.
„Nezostaneš tu s Jakeom?“
„Povedali mi že teraz spí, že mám prísť večer“ .
Tina len chápavo prikývla. Zase mlčky prešli k výťahu na prízemie. Pred budovou nemocnice zastala.
„Budeš mať dnes potrebovať?“ opýtala sa
„No ja neviem ... asi áno. Vlastne áno, večer“ povedal John „ehm ... nezájdeme niekam na obed? Aspoň sa trochu porozprávame, nič o tebe neviem“.
„No ja myslím že bude najlepšie ak našu konverzáciu obmedzíme na veci týkajúce sa Jakea. Musím už ísť. Tak večer“ povedala a odišla.
John tam zostal prekvapene stáť.
Bože ja neverím že som mu také niečo povedala, rozmýšľala Tina po ceste na internát. Ja som ale hlúpa, mohla som byť teraz s ním niekde na obede. Vzdychla si a pokrútila sama nad sebou hlavou.
John si to medzi tým rozmyslel a vrátil sa späť do nemocnice. Nemal už dôvod odísť od syna keď s ním Tina odmietla ísť na obed. Doteraz nemal záujem sa s ňou nijakým spôsobom zbližovať, nemal chuť sa s ňou ani rozprávať. vlastne vôbec nebol nadšený keď mu mama oznámila že hľadá niekoho k Jakeovi, lebo je toho na ňu už priveľa. Nechcel mať v dome cudzieho človeka, ktorý bude strkať nos do jeho súkromných vecí. Ale teraz sa to všetko zmenilo. Chcel spoznať bližšie dievča čo zachránilo život jeho synovi.
Keď sa Jake prebral, John si ho vzal domov. Uložil ho rovno do postele a rozmýšľal čo robiť. Nikdy sa o choré dieťa nestaral, vždy to bola jeho žena alebo mama. Napadlo mu že by ju mohol zavolať ale veď za chvíľu príde Tina, pomyslel si. Nakoniec sa rozhodol, že mu prečíta rozprávku.
Keďže John nepovedal kedy má prísť, Tina sa rozhodla že príde o ôsmej. V obývačke nikoho nenašla tak vyšla po schodoch do Jakeovej izby. John sedel na posteli a čítal rozprávku. Bol taký zabratý do deja že si ani nevšimol že malý už dávno spí.
„Ahoj“ šepla potichu. John zdvihol hlavu a prestal čítať. Kývol Tine a keď videl že Jake už spí, vstal vyšiel z izby a zavrel dvere.
„Ahoj“ pozdravil tiež.
„Vidím že som prišla neskoro. Tak ja pôjdem do svojej izby“ povedala a zamierila do izby v ktorej bývala.
„Počkaj“ zastavil ju John „nie si hladná? Môžeme si dole niečo spolu zajesť“.
Tina sa musela usmiať. Aká zmena.
„To asi ťažko, chladnička je prázdna“
„Tak si objednáme pizzu a hneď zajtra pôjdem na nákup“ nedal sa odbiť John.
„A čo bude s našou konverzáciou? Budeme sa celý čas baviť o Jakeovi?“ opýtala sa šibalsky.
John sa usmial.
„Samozrejme toto pravidlo ruším. A prepáč mi to“ ospravedlnil sa.
„OK. Tak poďme dole, som hrozne hladná“.
Zišli spolu dole, John objednal pizzu a potom ju spolu jedli v kuchyni za stolom. Všeličo sa jej vypytoval Tina niekedy nevedela čo odpovedať. Tak trochu jej to pripomínalo pohovor s jeho mamou.
„Ten doktor v nemocnici mi povedal že malý prežil vďaka pohotovému a profesionálnemu zásahu. Vraj klobúk dole. Ako si vedela čo máš robiť?“
„To asi preto, že študujem medicínu“ odpovedala mu.
„Vážne? To som netušil“ povedal John prekvapene.
„Tak to zase preto, že sme obmedzili konverzáciu“.
John si povzdychol.
„Ja viem ...., prosím, zabudnime na to“
„Ok“ súhlasila Tina. Potom sa ešte dlho do noci spolu rozprávali. Tina sa pýtala na zážitky ktoré prežil s Europe a John sa zase zaujímal o všetko z jej súkromného života, zo školy a podobne.
„Myslím že už pôjdem spať“ oznámila Tina. Bolo už veľmi neskoro. John ju nezdržiaval.
„Tak dobrú noc“
„Dobrú aj tebe“
Nasledujúci deň sa Tina zobudila veľmi zavčasu. Vedela že už nezaspí a tak vstala. Potichu nazrela do Jakeovej izby. Už bol hore a listoval si v posteli v knižke ktorú mu John čítal večer.
„Ahoj“ pozdravila ho „ako sa máš?“ Jake sa na ňu pozrel ale nič nepovedal. Podišla k nemu a sadla si na posteľ.
„O čom je tá knižka?“ opýtala sa zase.
Jake jej ju bez slova podal.
„Mám ti čítať?“
Prikývol. A tak mu Tina čítala z rozprávkovej knižky. Bol to pokrok, lebo s ňou konečne začal komunikovať a prestal ju ignorovať. Keď dočítali celú knihu, obliekla ho a zobrala dole aby sa naraňajkovali. Ale žiaľ čokoládové lupienky tiež došli.
„No, asi budeme musieť zobudiť ocka a poslať ho na nákup“ skonštatovala Tina nad prázdnym vreckom od lupienkov. A hneď si aj skúsila Johna predstaviť ako behá s vozíkom po supermarkete a nakupuje.
Jake pochopil jej poznámku doslovne a už aj upaľoval hore schodmi do Johnovej izby.
Tina sa ho snažila dohoniť a zastaviť ale bol rýchlejší ako ona. Vbehol do otcovej izby a vyskočil na posteľ.
Jake bol jasným príkladom toho ako sa deti aj po najtraumatickejšej nehode, vedia rýchlo spamätať a zotaviť. Vôbec na ňom nebolo vidno že včera utrpel takú ťažkú nehodu.
John sa zobudil na ten zhon čo sa okolo neho dial. Otvoril oči a nechápavo pozeral na Jakea aj na Tinu.
„Prepáč, nechceli sme ťa zobudiť“ ospravedlňovala sa. Ešte stále jej to prišlo neuveriteľné že býva u Johna Noruma.
„To nič, už je asi dosť hodín že?“ povedal a pozrel sa na hodinky. Bolo už skoro desať.
„Som hladný“ povedal zrazu Jake. John úplne zmeravel. Jeho syn od smrti matky nepovedal ani slovo a teraz takto z ničoho nič .... Nevedel čo má teraz urobiť či povedať. Keď to videla Tina snažila sa zachrániť situáciu.
„Veru, chladnička je prázdna, nie je tu nič čo by sa dalo jesť. Teda okrem nutely.“
„Bože fakt, veď som dnes chcel ísť nakupovať“ povedal a vstal z postele. Mal na sebe tričko a trenky. Aj keď by Tina najradšej zostala v izbe a pozerala sa na neho, vzala Jakea za ruku a odišla z jeho izby.
O chvíľu zišiel dole, oblečený a široko ďaleko sa okolo neho šírila vôňa vody po holení. Tak s tým to trochu prehnal, pomyslela si.
„Ja teda nemám veľa skúseností s nákupmi, tak by som ťa chcel poprosiť či by si nešla so mnou. Teda s nami“ poprosil ju John.
„Jasné“ súhlasila Tina. Tak sa vybrali spolu na nákup. Potom sa naraňajkovali, vlastne to bol už taký skorý obed. John nechápal ako mu dnes bolo príjemne. Jake bol úplne v poriadku, dokonca začal rozprávať a bola tu aj Tina. Nevedel čo, ale niečo ho na nej priťahovalo. Mala krásne oči, rád sa do nich pozeral. Vlastne občas sa pristihol že sa od nich nemôže odtrhnúť, také boli uhrančivé.
„Budeš ma dnes ešte potrebovať?“ opýtala sa ho keď videla ako sa na ňu pozerá.
„Samozrejme“ usmial sa. Vlastne nepotreboval aby tu bola keď bol doma ale chcel aby zostala.
A tak spolu strávili celú nedeľu. On, Tina a Jake....
V pondelok išla Tina do školy. Vstávala zavčasu aby stihla autobus, takže sa s Johnom nestretli.
„Tak ako?“ opýtala sa jej Anika keď sa stretli.
„V pohode. Vlastne super. Úplne sa zmenil, už sa spolu rozprávame. A je to skvelé. Je hrozne milý“ začala sa rozplývať Tina.
„A čo sa stalo, že sa tak zrazu zmenil?“ chcela vedieť Anika.
„No to je na dlho, raz ti to porozprávam“.
Deň prebehol rýchlo, škola bola až do tretej a potom Tina bežala k Johnovi.
Obaja Jake aj John sedeli pred televízorom a pozerali rozprávky. Ani si nevšimli že prišla. Chvíľu sa na nich pozerala a potom si jednoducho prisadla.
„Ahoj, ani sme ťa nepočuli prísť“ povedal John keď ju zbadal. Potom sa začali rozprávať, ale Jake protestoval lebo ho to rušilo, a tak sa presunuli do kuchyne.
Vtedy sa ozval zvonček pri vchodových dverách. Bol to Mic Michaelli. Keď Tinu zbadal kývol jej na pozdrav.
„Dobre tak ja idem, ak by niečo bolo tak mi zavolaj“ povedal John a potom s Micom odišli.
No ja by som ti veľmi rada zavolala, pomyslela si so smiechom Tina, keby som vedela tvoje číslo.
Keď sa večer John vrátil, Jake už spal.
„Už som späť“ povedal a sadol si k nej na gauč. Samozrejme na opačný koniec.
„Tak keď si už späť, ja môžem ísť, však?“ opýtala sa. Vlastne už čakala len na neho kedy sa vráti. Dohodla sa na dnes večer s priateľmi že pôjdu spolu do ich obľúbeného clubu. Väčšinou sa tam stretávali v pondelok a každý kto vedel hrať na gitare si ju tam aj doniesol a spievali a hrali sa tam piesne všetkých známych kapiel a muzikantov.
„A kam?“ opýtal sa prekvapene John.
„Von. Možno na to nevyzerám ale občas si zájdem s kamošmi na pivo a tak podobne. A keď si teraz doma tak ma nepotrebuješ. Malý už spí“
Johna vôbec nelákala predstava že strávi večer sám, veď kvôli Tine sa ponáhľal domov. Ale zakázať jej to samozrejme nemohol, a prehovárať aby zostala ju tiež nechcel. Nevedel by jej odôvodniť prečo chce aby dala prednosť jemu, v podstate už starému chlapovi pred svojimi mladými priateľmi.
„Jasné, len choď“ povedal jej.
Vybehla hore, vzala si tašku a gitaru. Snažila sa čo najrýchlejšie prekĺznuť cez chodbu popri obývačke, aby ju John nevidel s tou gitarou. On bol skvelý gitarista a bolo jej to trápne. Dúfala že si ju nevšimne. Ale všimol si.
„Ty hráš na gitare?“ pýtal sa prekvapene.
„Áno, ale len tak rekreačne“ usmiala sa hanblivo.
„To je super, tak si spolu niekedy môžeme zahrať“
„No to si nemyslím, hrozne by som sa hanbila“ povedala mu a už aj otvárala dvere aby bola čo najrýchlejšie preč. Na chodníku sa ešte raz otočila.
John tam stál vo dverách a usmieval sa.
V ten večer sa už nestretli. Tina sa vrátila neskoro v noci a John už zrejme spal. Nestretli sa ani ráno lebo zase bežala do školy. Keď konečne vystupovala z autobusu neďaleko Johnovho domu, neuveriteľne sa na neho tešila.
„No konečne, už sme sa ťa nevedeli dočkať. Teda Jake“ povedal John keď vošla do detskej izby.
Hrali sa s vláčikmi.
„Skôr som nestíhala, mali sme toho dnes veľa“ snažila sa ospravedlniť Tina.
„To nič“ povedal „ja teraz musím na hodinku dve odísť“.
„Ok“ prikývla. Popoludnie prebiehalo presne tak ako predošlé. S Jakeom sa hrali, potom si dali spolu večeru a uložila ho spať. Johnova hodinka sa nakoniec pretiahla až do desiatej večer. Tina sa už chystala spať keď sa vrátil.
„Trochu som sa zdržal“ oznámil jej.
„Nevadí, všetko prebiehalo hladko“ usmiala sa a pobrala sa hore.
„Ty už ideš spať? Myslel som že si otvoríme nejaké dobré víno a porozprávame sa. Napríklad si môžeme zahrať na gitare“
„To určite nie“ vyletelo z nej.
John nečakal takú priamu odpoveď.
„Teda vlastne, myslela som to hranie na gitare. Víno môže byť“ snažila sa všetko uviesť na správnu mieru.
„Ahaaa“ zasmial sa „tak teda len víno“.
Sadli si v obývačke, John otvoril fľašu červeného vína. Po druhom poháre už Tina cítila že jej stúpa do hlavy.
John zrazu vzal do ruky akustickú gitaru čo mal opretú o stenu a začal brnkať nejakú známu pesničku.
„To je Long and winding road?“ opýtala sa Tina
„Áno. Neskúsiš to so mnou? Vo dvojici to bude krajšie“ pokúšal sa ju prehovoriť.
„Radšej nie“ bránila sa Tina ale John sa nenechal odradiť a tak ju nakoniec presvedčil aby si išla hore zobrať svoju gitaru.
„Ale nebudeš to komentovať! Je mi úplne jasné že nehrám tak dobre ako ty.“
„Neboj sa nebudem“ usmial sa John. Bola z toho úplne v rozpakoch a hanbila sa pred ním ako malé dievčatko. Páčila sa mu čím ďalej tým viac.
„Tak môžeme začať? One, twoo , one, twoo ....“ a začali hrať. A John dokonca spieval. Bolo to skvelé. Po prvej pesničke z Tiny opadol všetok strach a aj hanblivosť a potom si zahrali spolu ešte kopu pesničiek. Tina bola na seba hrozne pyšná. Hrala s Johnom Norumom. A on bol taký úžasný. Vôbec mu nevadilo že občas tóny nesedeli celkom správne. Ani raz jej nič nepovedal, nič nehodnotil. Skrátka bol super. Po prvej fľaši prišla ďalšia a to už Tine alkohol riadne stúpol do hlavy.
„Už asi pôjdem spať“
„Veď ešte nie je ani polnoc“ namietal John. Jemu sa spať vôbec nechcelo.
„Ale ja ráno vstávam do školy“
„Aha, no to je pravda. Tak dobre, poďme spať“ uznal John.
Zase oprel svoju gitaru o stenu na to isté miesto a spolu vyšli po schodoch.
„Tak dobrú noc“ povedala Tina a zastala pri dverách svojej izby. John zastal tiež.
„Bolo to hrozne fajn, nabudúce si to musíme zopakovať“ povedal jej.
„Áno“ usmiala sa „aj mne sa to páčilo. Asi ešte viac ako tebe“ dodala.
John sa na ňu zadíval. Bola naozaj krásna. Bože prečo nie som mladší, pomyslel si. Nemohol sa odtrhnúť od tých pekných veľkých modrých očí, čo na neho hľadeli. Ani si poriadne neuvedomoval čo robí, akosi podvedome sa k nej sklonil a pobozkal ju. Najprv opatrne a potom vášnivo. Úplne stratil pojem o tom kde je a čo robí, jediná skutočná a dôležitá vec bola ona a ten bozk. Pritiahol si ju k sebe bližšie a objal ju. Takto sa tam bozkávali niekoľko krásnych minút až kým sa John neodtiahol. Vášeň ho celého pohltila a chcel stále viac. Keď si to uvedomil, vedel že musí prestať inak to nedopadne dobre.
„Dobrú noc“ povedal rýchlo a zmizol za dverami svojej izby.
„Dobrú noc“ zašepkala prekvapená Tina, ktorú tam nechal len tak stáť...
Na druhý deň v škole Tina nemyslela na nič iné ako na Johna a to ako sa bozkávali. Stále ho mala pred očami ako sa smeje, ako hrá na gitare a spieva a potom .... ten bozk. Taký krásne dlhý a vášnivý. Skúšala prísť na to prečo tak rýchlo potom odišiel. Ale napadlo ju jedine to že zrejme to nepovažoval za správne sa s ňou zapliesť. Bože, dala by som hocičo za jedinú noc s ním, pomyslela si a telom jej prebehli príjemné zimomriavky vzrušenia pri tejto predstave. Ale keby vedel že ona ešte nikoho nemala, určite by to nechcel.
Po škole sa ponáhľala k Johnovi. Hrozne sa na neho tešila.
„Ahojte“ pozdravila ich keď ich našla hrať sa v detskej.
John otočil hlavu k dverám a len ňou kývol ako na pozdrav. Bolo to zvláštne ale nepokladala to za nič dôležité. Prišla k nim, sadla si na koberec k stavebnici s ktorou sa hrali.
„Dobre keď si už prišla tak ja pôjdem“ povedal a vstal. Tina zostala v šoku. Vôbec nečakala takýto vývoj. Čakala že bude taký milý ako včera.
„John, počkaj!“ Tina sa za ním rozbehla. Dobehla ho na schodoch.
„Čo sa stalo?“
„Nič sa nestalo. Prišla si tak môžem ísť, mám niečo dôležité“ povedal a pokračoval dole.
„Ale niečo sa muselo stať. Veď včera si bol úplne iný...“
„Pozri, niečo sa naozaj stalo. Včera v noci. A to sa nemalo stať. Si mladá. Pre mňa priveľmi. Nechcem aby sa tu stalo niečo čo budeme ľutovať. Bude lepšie ak sa vrátime k predošlému spôsobu komunikácie“
Tina zostala zarazene stáť na schodoch. Tak hrozne sa tešila a teraz toto. Nečakala by to ani v najhorších snoch.
Dole plesli dvere. John bol preč. Vrátila sa do izby k Jakeovi. Chvíľu sa hrali potom mu zapla nejakú rozprávku lebo bola úplne bez nálady. Nechcelo sa jej vôbec nič. Sadla si k nemu a takto im prešiel čas až do večera. Dala ho spať a utiahla sa do svojej izby. Dnes ho už nebude čakať v obývačke. A nebude ani žiadne nabudúce s hraním na gitare. Bola z toho hrozne sklamaná.
Rozhodla sa že si aspoň skúsi otvoriť otázky na skúšku na budúci týždeň. Ani nevedela ako, po prvej stránke zaspala. Predošlú noc bola dlho hore a potom zavčasu vstávala. A možno k tomu prispel aj popoludňajší zážitok.
John celý čas nemohol prestať myslieť na tú scénku na schodoch v jeho dome. Bolo mu to hrozne ľúto ale rozhodol sa že to bude takto lepšie. Bol pre ňu pristarý, nemohol si s ňou začať. A čo by robil on s takým mladým dievčaťom. Potreboval niekoho o koho sa bude môcť oprieť aj v ťažkých chvíľach, niekoho zrelého. Potreboval ženu, nie dievča.
Vyšiel si von s priateľmi ale nič ho nebavilo. Zostával tam len preto, lebo sa s ňou dnes už nechcel stretnúť zoči voči. Pred polnocou, keď si už myslel že bude určite spať, sa vrátil domov. všade bolo ticho a tma. Vyšiel do svojej izby. Sadol si na posteľ a chvíľu len tak pozeral do zeme. Potom si ľahol.
Tina sa medzi tým zobudila. Bola noc ale nemala ani potuchy koľko je hodín. Vstala a zišla dole niečoho s napiť. Na chodbe zbadala zavesenú Johnovu bundu. To znamená že je už doma, pomyslela si. napila sa vody a rozhodla sa že sa s ním musí porozprávať. Ak ju nechce tak dobre, s tým sa vyrovná, veď si na neho nikdy ani nenárokovala. Ale on chce aby to bolo ako v prvé dni. Budú sa tu mlčky obchádzať a ignorovať? S tým sa nevedela vyrovnať. Vošla do jeho izby. Svietilo sa tam. John ležal na posteli a a ruky mal zložené pod hlavou a zavreté oči. Keď ju počul otvoril ich.
„Čo tu robíš?“ opýtal sa
„Chcela by som sa porozprávať. Nechcem aby to bolo ako na začiatku. Chápem že ten bozk bol pre teba len zábavka. Ale preto sa hneď nemusíš ku mne takto správať. Veď sa môžeme baviť normálne aj keď nebudeme spolu piť víno a hrať na gitare.“
John na ňu prekvapene pozeral. Nemohol si pomôcť ale musel sa usmiať. Bola taká rozkošná ako tam nervózne stála a hrýzla si do pery.
„Máš pravdu. Prepáč mi to dnešné popoludnie. Vlastne som to tak ani nemyslel, len som nevedel ako ti to povedať“.
„Aha. Tak to je dobre. Úplne mi odľahlo. Tak ja zase pôjdem“ povedala a otvorila dvere na chodbu. Potom sa ešte otočila.
„Ja mám na teba takú prosbu. Vlastne otázku“
„Akú? Sem s ňou“ vyzval ju.
„No ja mám taký problém. Vlastne to ani nie je problém ....“
„Tak čo to je?“ usmial sa John.
„No ja som ešte nikdy s nikým nebola, tak vieš ako ..... intímne. Teda chcem povedať že som ešte s nikým nespala. A chcela som sa spýtať či by si to nemohol byť ty. Teda myslím či by si nemohol byť prvý.....“
John nemohol uveriť vlastným ušiam keď si vypočul jej požiadavku. To už sa ale zbadala aj Tina. Bože to prečo som mu povedala, vydesila sa. Asi mi už fakt preskočilo. Vybehla z izby rovno do svojej. Najradšej by sa prepadla pod zem.
John si vzdychol. Tak toto teda nečakal. Ešte nikdy ho žiadna žena o niečo takéto nežiadala. Keď sa tak nad tým zamyslel, nie že by to nechcel urobiť. Urobil by to hrozne rád. Ale bolo v tom určité riziko, že sa to vyvinie do niečoho hlbšieho. A to nechcel. Ale cítil že by mal ísť za ňou vysvetliť jej to.
Opatrne zaklopal na dvere a vošiel dnu. Sedela na posteli ako kôpka nešťastia. Prisadol si k nej a vzal ju za ruku.
„Som veľmi polichotený tvojím návrhom. Ale nejde to. Neviem si predstaviť ako by sme potom spolu fungovali pod jednou strechou. Dúfam že to chápeš“
„Chápem“ prikývla ale nepozrela sa na neho. Zdalo sa jej že už teraz bude ťažké fungovať pod jednou strechou.
„Dobre. Tak dobrú noc“ povedal a odišiel. Musel odísť, lebo mal nutkanie objať ju a splniť to o čo ho požiadala. Ľahol si ale spánok neprichádzal. Myšlienky sa stále vracali k nej a stále myslel na to aké by to bolo milovať sa s ňou. Keď si to predstavil, prebehla ním vlna vzrušenia. Už to nemohol sám v izbe vydržať. Vyskočil z postele a rozbehol sa do jej izby. Ešte stále tam tak meravo sedela. Zatvoril dvere a prišiel k nej. Chytil ju za ruku a vytiahol k sebe. Nepovedal nič len ju pobozkal. Presne tak krásne a vášnivo ako včera večer.
„Chcem to urobiť. Ani by ma nenapadlo že také krásne dievča ako ty ....“ zase ju začal bozkávať. Potom jej vyzliekol tričko a položil ju na posteľ. Jeho pery nevynechali ani jediný kúsoček jej kože. Pomaly jej rozopol jeansy a jeho pery pokračovali v skúmaní jej tela. Tina cítila neskutočné šťastie. Dotýkal sa jej John Norum. A bozkával celé jej telo. Potom už prestala vnímať detaily, cítila len jeho dotyky a bozky, jeho objatia. Keď do nej vnikol, vôbec to nebolelo. Bol to nádherný pocit byť spolu spojení. Keď to skončilo, stále ju objímal jeho ruka stále nežne prechádzala po nahých krivkách. Ako tam tak ležali v objatí, John v duchu rozmýšľal prečo to vlastne nechcel. Veď to bolo najkrajšie milovanie v jeho živote. Nešlo o fyzickú stránku, skôr o psychickú. Bolo to tak silne emotívne že sa z toho nemohol spamätať. Mal strach že sa na staré kolená zamiloval. Bože, úplne som sa zbláznil, myslel si. ale nemal v úmysle odísť. Chcel tam zostať celú noc a milovať sa s ňou až do rána.
„Ako sa cítiš?“ opýtal sa
„Nádherne“ odpovedala.
Znova ju začal bozkávať.
„Chcem ešte“ šepol jej do ucha. Tinu zaplavil ďalší príval šťastia. Zase sa milovali a neskončili až kým nezaspali od úplného vyčerpania.
Ráno sa zobudila v jeho náručí. Ešte spal. Nevedela ako to bude pokračovať, ale aj tak bola šťastná. Nemohla ani len dúfať že s ňou bude chcieť mať vážny vzťah. Táto jediná úžasná noc jej úplne stačila. Samozrejme že by s ním chcela mať aj niečo viac, ale nerobila si zbytočné nádeje. Pozrela sa na hodinky. Bolo už skoro osem. Napadlo ju že Jake už bude hore. Tak sa opatrne vymanila z Johnovho náručia, obliekla sa a išla do detskej izby.
Samozrejme že Jake už nespal. Hral sa na zemi s novou stavebnicou. Tina ho obliekla a spolu zišli dole spraviť si niečo na raňajky. Keď už sedeli za stolom, zjavil sa v kuchyni John.
„Dobré ráno“ pozdravil a usmial sa. Tina sa trošku zapýrila a sklopila oči.
„Čo dobrého máme na raňajky?“ pošuchal si dlane a sadol si k nim.
„To čo si vyberieš z chladničky“ zasmiala sa Tina.
„Ahaa“ usmial sa zas „a čo dnes budeme robiť?“
„No ja neviem“ pokrčila plecami.
„Dopoludnia príde na chvíľu Joey ale potom môžeme niekam všetci traja vybehnúť“ povedal John.
Jake o chvíľu odbehol do obývačky a zapol si televízor.
John sa naklonil k Tine a dal jej pusu.
„Pôjdeš so mnou dnes večer von?“ opýtal sa
„Rada by som išla, ale s kým bude Jake?“
„Zavolám mame“
„A nebude jej to divné? Teda aby si o mne nemyslela nič zle“
„Neboj sa, nebude si o tebe nič myslieť. Možno o mne, ale to je jedno“ zasmial sa John.
„Dobre tak pôjdem. Kto tam všetko bude?“
John sa zatváril prekvapene.
„Nikto. Budeme tam len my dvaja. Bude to naše prvé rande“....
EPILÓG
Aj keď John mal niekedy pochybnosti o vzťahu s Tinou kvôli veľkému vekovému rozdielu, po pár dňoch sa úplne stratili. Čím viac ju spoznával, tým viac bol šťastnejší a presvedčený o tom že urobil dobre keď neposlúchol rozum ktorý mu hovoril že je pre neho primladá. Pri prvej príležitosti ju zoznámil so svojimi priateľmi z Europe a neskôr ju spolu s Jakeom vzal na ďalšie turné skupiny. Medzi Tinou a Jakeom sa vyvinul pekný, veľmi priateľský vzťah. Všetci sú spolu veľmi šťastní .....
norumik
(Tina, 7. 5. 2010 22:46)